Nesebar – Bulharský poklad plný turistov

Najskôr pár základných údajov. Nesebar sa rozprestiera na členitom polostrove- kedysi to bol ostrov, 37 kilometrov severne od Burgasu.
Administratívne sa ešte píše o Slnečnom pobreží, starom i novom Nesebare, Ravde, no pravda je taká, že všetko sa už zlieva do jedného celku. V návale výstavby akurát úzka šija nepustí modernú výstavbu na polostrov so starým mestom. I keď, nie je to celkom pravda. Videl som pár zrekonštruovaných a dostavaných domov, ktoré už naznačili odklon od minulosti. Neboli teda ani pekné a ani zaujímavé.

Pôvab Nesebaru je práve v tom, že si zachoval historický pôvab. Kedysi bol vraj väčší, Čierne more sa asi zväčšuje. V hĺbke 5 metrov sa našli zvyšky starých, kedysi na súši stavaných objektov. Mesto tu na základoch starej thráckej osady založili Gréci už nejakých 600 rokov pred naším letopočtom. Otcovia mesta Rimanov vpustili dnu, aby predišli plieneniu. Za čias Byzancie mesto rozkvitalo a v časoch slávy Benátskej či Dubrovníckej republiky, to bol jeden z obchodných klenotov našej dobrej Európy. Štyristo rokov tureckej nadvlády mestu neprospelo, no mesto je dodnes špecifické architektúrou a množstvom sakrálnych stavieb. Pôvodne ich bolo vraj až 40, no aj tie, čo sa zachovali, stoja za to.

Najstaršie trosky sa týkajú ešte boha Apollóna, nasledujú trosky metropolitného kostola a Pobrežnej Baziliky. Dnes sú obdivované nesebarské ikony, Nový metropolitný kostol sv. Štefana, kostoly sv. Jána Krstiteľa, sv. Teodora, sv. Paraskevy a najlepšie zachovaný Kostol Kristus Pantokrator, ktorý je aj jedným zo symbolov starého mesta.

Dosť však historizovania. Kto chce, viac sa dočíta v bedekroch alebo v Nesebarskom múzeu. Na tieto miesta však treba prísť, kráčať uličkami, nasávať atmosféru mesta. Znie to možno trochu frázovito, ale čo sú fakty proti osobnému poznaniu, dotyku, posedeniu si v jednej z mnohých kaviarní. Aj kvôli Nesebaru stojí Bulharsko za to, aby sme sa tam vrátili.

• < Predch.
• Nasl. >