Južné Čechy - (Budějovicko, Táborsko, Jindřichohradecko a Třeboňsko)

Kraj rozsiahlych rybníkov, husitských tradícií a ľudovej architektúry

Vymedziť presné hranice rozsiahlej oblasti, ktorá zaberá južnú časť Čiech, je neobyčajne náročné. Niekde je toto rozhranie prirodzene zreteľné – príkladom sú vysoké hrebene Šumavy a Novohradských hôr, na iných miestach niektoré končiny zas takmer neznateľne splývajú so susednou krajinou. Pre tento bedeker sme vymedzili hranice troch okresov – České Budějovice, Tábor a Jindřichův Hradec v medziach dnešného Juhočeského kraja – územia širokých pahorkatín a rovinatých paniev s rozsiahlymi rybníkmi, kraja malebných dediniek s rázovitou juhočeskou architektúrou, majestátnych hradov, honosných zámkov, s odkazom minulosti plnej husitských tradícií.

Názov administratívnej jednotky: Juhočeský kraj, česky – Jihočeský kraj, nemecky – Südböhmische Region.

Medzi 1.1.2000 a 30.5.2001 sa nazýval Budějovický kraj.

Rozloha: 10 056 km2, t.j. 12,75 % rozlohy celej Českej republiky. Do 1.1.2000 mal Juhočeský kraj rozlohu 11 345 km2, kedy sa z neho vyčlenil okres Pelhřimov v prospech kraja Vysočina.

Obyvateľstvo: 637 723 Čechov (k 30.6.2010), národnostné menšiny tvoria najmä Nemci, Slováci, Rómovia, Maďari, Ukrajinci a iní.

Náboženstvo: rímski katolíci 26,8 %, Českobratská cirkev evanjelická 1,1 %, Cirkev československá husitská 1 %, ostatní veriaci 3,3 %, bez vyznania je až 59 % a nešpecifikovaných 8,8 %.

Úradný jazyk: čeština; národnostné menšiny používajú svoj jazyk – nemecký, bavorský (Bayrisch, severobavorský dialekt), slovenský (asi 2 %), rómsky (karpatská rómčina – bašaldo).

Správne členenie: 7 okresov – České Budějovice, Český Krumlov, Jindřichův Hradec, Písek, Prachatice, Strakonice, Tábor. Krajské mesto: České Budějovice – 95 548 obyv. (k 6.5.2011).

Oficiálna mena v ČR: česká koruna (koruna česká, Kč, CZK) = 100 halierov (haléřů), 1 EUR = 24,45 CZK, 1 USD = 17,37 CZK (k 20.7.2011). Používajú sa mince v hodnote – 1, 2, 5, 10, 20, 50 Kč, bankovky – 100, 200, 500, 1000, 2000, 5000 Kč (mince 10, 20, 50 halierov a bankovky 20, 50 Kč boli zrušené).

Poznávacie značky automobilov: Česká republika – CZ (medzinárodná), Juhočeský kraj – C (ŠPZ alebo RZ = registračná značka).

Športová skratka: Česká republika – CZE Národná web-doména: .cz (.eu)

Poloha, prírodné pomery a podnebie

Juhočeský kraj je svojou rozlohou po Stredočeskom, druhým najväčším krajom v Českej republike, ale v počte obyvateľov mu patrí až siedma priečka. Z názvu kraja vyplýva, že leží prevažne na juhu Čiech, ale okolím Dačíc zasahuje aj na historické územie Moravy. České Velenice s okolím (tzv. Vitorazsko, nem. Weitraer Gebiet) boli zas do r. 1920 súčasťou Dolného Rakúska. Na západe susedí Juhočeský kraj s Plzenským, na severe so Stredočeským krajom, severovýchodnú hranicu tvorí kraj Vysočina, na východe je krátky úsek hranice s Juhomoravským krajom. Juhovýchodnú hranicu tvorí rakúska spolková krajina Dolné Rakúsko (Niederösterreich), na juhu susedí s Horným Rakúskom (Oberösterreich) a na juhozápade s nemeckou spolkovou krajinou Bavorsko (Bayern). Zemepisne aj historicky boli južné Čechy oddávna napevno vymedzené na južnej strane pri nemecko-rakúskych hraniciach vysokým pásmom Šumavy (vrch Plechý, 1 378 m – najvyšší bod Juhočeského kraja) a Novohradských hôr (Kamenec, 1 072 m). Obidve horstvá sú zároveň aj prirodzeným predelom a hlavným vodopisným rozmedzím medzi povodím Dunaja a Vltavy, resp. Labe. Smerom do vnútrozemia Juhočeského kraja horstvá klesajú do rozsiahleho Šumavského podhoria (Libín, 1 095 m), ktoré sa rozprestiera na ploche 2 407 km2 približne od západočeských Klatov po Vyšší Brod blízko hranice s Rakúskom. Centrálnu časť kraja zaberajú dve ploché zníženiny s priemernou nadmorskou výškou 400-550 m, s množstvom rybníkov a malebných dediniek – Českobudějovická panva približne od Strakoníc po České Budějovice a východnejšia Třebonská panva na ploche 1 360 km2, dlhá 60 km a široká 22-26 km – na jej území bola vyhlásená Chránená krajinná oblasť (CHKO) Třeboňsko s rybníkmi, mokraďami, rašeliniskami a meandrami Lužnice. Nachádzajú sa tu aj najväčšie rybníky v ČR – Rožmberk (489 ha) a Horusický rybník (416 ha). Obidve panvy sú od seba oddelené 10-15 km širokým Lišovským prahom (Baba, 583 m) a obklopené na severe rozsiahlou Stredočeskou pahorkatinou v podobe jej časti Táborskej pahorkatiny (Velký Mehelník, 633 m), na severovýchode zas Českomoravskou vrchovinou so svojimi podcelkami Křemešníckou (Křemešník, 765 m) a Javořickou vrchovinou (Javořice, 837 m). Najnižším bodom v Juhočeskom kraji je hladina Orlickej priehrady (350 m). Hlavným tokom južných Čiech a najdlhšou riekou v ČR vôbec je Vltava (celkom 430 km), ktorá pramení na Šumavských pláňach. K jej najväčším prítokom patrí Otava, Lužnice a Malše. Na Vltave boli tiež vybudované dve významné priehrady – vodná nádrž Lipno a zo Stredných Čiech sem zasahuje horná časť vodnej nádrže Orlík (Orlickej priehrady).

Rastlinstvo Južných Čiech, stredoeurópskeho typu, možno rozdeliť do šiestich základných a vcelku odlišných krajinných jednotiek. Šumava tvorí najväčší súvislý komplex lesov v strednej Európe, so smrekovými i bukovými pralesmi, unikátnymi rozsiahlymi rašeliniskami, horskými lúkami a ľadovcovými jazerami. V Novohradských horách boli pôvodným typom horské zmiešané jedľovo-bukové lesy, dnes sa zachovali ich zvyšky v Žofínskom pralese a v pralese Hojná Voda, ktoré sú už od r. 1838 najstaršími európskymi rezerváciami. Bukové lesy Šumavského podhoria a ostatných podhorských oblastí sú dnes väčšinou nahradené kultúrnymi smrekovými a borovicovými porastmi. Lesné spoločenstvo pahorkatín tvoria prevažne borovice, miestami aj duby, lipa malolistá, jedľa i buk. Juhočeské panvy zaberajú podstatnú časť južných Čiech a ich rastlinstvo značne vybočuje od obvyklého priemeru stredoeurópskej kveteny. Z pôvodnej vegetácie sa zachovali biotopy rozsiahlych rašelinísk a slatín, prevažnú časť dnešných lesov tvoria borovicové a miestami tiež smrekové monokultúry. Pre hlboké riečne údolia Vltavy, Lužnice a Malše sú zas typické teplomilné lesné spoločenstvá dubov, hrabov, lipy malolistej, miestami aj jedle, javorov a brestov. Lesy zaberajú 37 % rozlohy kraja. Živočíšstvo reprezentujú bežné stredoeurópske druhy – srnec, jeleň, daniel, muflón, diviak, v posledných rokoch bol na Šumave vysadený rys, hniezdi tu tetrov, hojná je líška, kuna skalná aj lesná, tchor tmavý, vzácnejší je jazvec, okolo niektorých riek žije vydra. V Novobystrickej pahorkatine, južne od Jindřichovho Hradca, sa pravidelne vyskytuje aj los. V juhočeských rybničných panvách žije množstvo vodných a mokraďových vtákov.

Juhočeský kraj má dobré podmienky pre poľnohospodárstvo (55 % obrábanej pôdy) – pestujú sa najmä obilniny, zemiaky, tiež repka olejná, cukrová repa, ľan, ovocie (čerešne, jablká, slivky, ríbezle), chová sa hovädzí dobytok, ošípané, ovce, hydina a tradičné je rybnikárstvo (25 000 ha vodných plôch). Na nerastné suroviny je však kraj chudobný – ťaží sa napr. keramický íl (kaolín), vápenec, grafit (tuha), lignit, rašelina, kremeň a kremenný piesok pre sklárstvo. Mineralogickou zvláštnosťou sú tu polodrahokamy vltavíny – sopečné sklá tmavozelenej farby, ktoré vznikli pri dopade 1 km veľkého meteoritu do susedného Bavorska (Rieský kráter asi 100 km na sz. od Mníchova). Najväčším náleziskom je oblasť na juh a západ od Českých Budějovíc, zbierky sú uložené v Juhočeskom múzeu, alebo v mestskom múzeu v Týne nad Vltavou. Južné Čechy majú tradíciu vo výrobe piva (Budvar), ceruziek (Koh-i-Noor), skla (Český krištál), v strojárstve (motocykle ČZ v Strakoniciach – výroba zanikla r. 1997), textilnom priemysle (Jitex Písek), významná je tiež produkcia dreva (smrek, borovica) a elektriny vo vodných elektrárňach a atomke v Temelíne (5 km južne od Týna nad Vltavou).

Oblasť na juhu Čiech má podnebie prechodného stredoeurópskeho typu, kde sa striedajú vplyvy oceánu na západe a vplyvy pevniny na východe, takže počasie je značne premenlivé. Väčšina zrážok (600-800 mm ročne) prichádza zo západu od Atlantického oceánu. Najteplejšie sú najnižšie položené miesta, hlavne obidve panvy, kde je priemerná ročná teplota okolo 8 °C, v 1000 metroch nadmorskej výšky dosahuje už len 4,5 °C. Najteplejší júl má v panvách priemer 18 °C, maximálne hodnoty sú 25-30 °C (výnimočne aj 35 °C), vo vyšších polohách klesá na 14 °C. Najchladnejší január má zodpovedajúce hodnoty okolo -2,5 °C, ale so zvyšujúcou sa výškou nie je rozdiel taký dramatický ako v lete, teploty bývajú okolo -4 °C. Minimálne teploty takmer každý rok klesajú pod -15 °C, najmä v uzavretých inverzných kotlinách. V Litvínoviciach (3 km na jz. od centra Č. Budějovíc) zaznamenali 11.2.1929 rekordný mráz -42,2 °C, ktorý je doposiaľ najnižšou nameranou teplotou v celom býv. Československu (na Slovensku -41 °C vo Vígľaši-Pstruši v ten istý deň).

Historický prehľad

Najstaršími dokladmi existencie človeka na juhu Čiech sú nálezy primitívnych kamenných nástrojov, starých približne 250 000 rokov (napr. Malovičky na Prachaticku). Najstaršie sídla lovcov a rybárov vznikli v dobe kamennej (9000-6000 pred Kr.), kedy bola veľmi husto osídlená západná časť Českobudějovickej panvy.

Oblasť južných Čiech sa od praveku, až do raného stredoveku, vyvíjala vďaka tamojším prírodným podmienkam pomerne svojbytne a nezávisle, čím sa kultúra i život obyvateľov líšili od okolitého sveta. Jedným z typických znakov bolo mohylové pochovávanie v dobe bronzovej a železnej, ktoré pretrvávalo počas striedajúcich sa kultúr – únětickej (2300-1500 pred Kr.), knovízskej (1300-750 pred Kr.), halštatskej (750-450 pred Kr.) a neskôr aj laténskej, ktorej nositeľmi boli Kelti (450 pred Kr. až do r. 10 n.l.). Aj dnes nie je vzácnosťou vidieť skupiny mohýl, napr. v Křtěnove pri Týne nad Vltavou, kde dosahujú značný počet. Ložiská tuhy a železnej rudy prispeli v 2.-1. stor. pred Kr. k založeniu jedného z najväčších trvalých keltských sídlisk na juhu Čiech – oppida pri Třísove na Českokrumlovsku. Na prelome letopočtov vystriedala postupne upadajúcu spoločnosť Keltov na juhu Čiech expanzia Germánov.

Od 6.-7. stor. začali na územie dnešného Juhočeského kraja prenikať Slovania, ktorí od polovice 8. stor. budovali opevnené hradiská, mnohé postavili na miestach bývalých keltských sídiel – Boletice, Boudy, Hradec u Němětic, Hradiště u Libětic, Chřešťovice, Jáma, či Skočice. V osade Doudleby (južne od Č. Budějovíc) stálo nad riekou Malšou jedno z najväčších hradísk, ktoré patrilo mocnému kmeňu Doudlebov. Podľa Kosmasovej kroniky českej z 12. stor., siahalo v 9. stor. k hradiskám Doudleby, Chýnov a Netolice územie českého kniežacieho rodu Slavníkovcov a od konca 10. stor. patrilo už celé územie dnešného Juhočeského kraja do sféry vplyvu kniežacieho rodu Přemyslovcov. V 12. stor. tu získali viaceré dŕžavy přemyslovskí družiníci Vítkovci, zvaní aj Páni z Ruže (z nich vznikla vetva Rožmberkovcov), ktorí mali v znaku päťcípu ružu. Za zakladateľa tohto starého českého rodu sa považuje Vítek I. z Prčice († 1194), kráľovský stolník na dvore Vladislava II., druhého českého kráľa z rodu Přemyslovcov. Vítkovci si vybudovali ohromnú moc, takže sa dostávali do konfliktov aj so silným panovníkom Přemyslom Otakarom II. (vládol 1253-1278), piatym českým kráľom z rodu Přemyslovcov. V r. 1259 založil vo Vyššom Brode vítkovský šľachtic Vok I. z Rožmberka, vnuk Víteka I. z Prčice, kláštor, a svojráznou odpoveďou na rozpínavosť tohto rodu bolo založenie cisterciánskeho kláštora v Zlatej Korune pri Českom Krumlove Přemyslom Otakarom II. Oporou kráľovskej moci na juhu Čiech, okrem tohto kláštora v Zlatej Korune, mali byť hlavne České Budějovice, založené r. 1265. V r. 1302 naproti tomu učinili páni z Rožmberka, s povolením kráľa Václava II. (syna Přemysla Otakara II.), z Českého Krumlova hlavné sídlo svojho rodu. V r. 1379 patrilo Rožmberkovcom už 400 obcí a miest.

K rožmberskej rozpínavosti prispela v 14. stor. aj cirkev, ktorá postupne sústredila vo svojich rukách značný majetok na rozsiahlom území. Cirkev sa tak nielen ideologicky, ale aj fakticky podieľala na vykorisťovaní juhočeského obyvateľstva. Počiatočný odpor sa prejavil vo forme „ľudového kacírstva“ proti vrchnosti a vlna vzdoru zachvátila celé južné Čechy.

To už sa v Husinci (okr. Prachatice) asi v r. 1371 narodil Ján Hus – neskorší rím.-kat. kňaz, český stredoveký náboženský mysliteľ, reformátor a kazateľ, nazývaný Majster (zomrel 6. júla 1415 upálením na hranici ako kacír v nemeckej Kostnici). Jeho kritické kázne, najprv v Betlehemskej kaplnke (Betlémská kaple) v Prahe, potom na Kozom Hrádku pri Tábore, podnecovali ľud k úvahám o sociálnej spravodlivosti. V 15. stor. sa začala Husitská revolúcia, ktorej centrom sa stal husitami r. 1420 založený Tábor, spravovaný radou starších kňazov a štyrmi vojenskými hajtmanmi – Jánom Žižkom z Trocnova, Mikulášom z Husi, Zbyňkom z Buchova a Chvalom z Řepic. Najmä jednooký Ján Žižka (žil 1360-1424) sa stal významným husitským vojvodcom, ktorý sa považuje za otca husitskej vojenskej doktríny a autora husitskej bojovej techniky – napr. husitské bojové vozy v podobe hradby. Prvým väčším vojenským konfliktom bola Bitva u Sudoměře 25. marca 1420, v ktorej husitský oddiel porazil lepšie vyzbrojené vojsko katolíckej šľachty a strakonických johanitov. Bola to predzvesť, ktorou sa ďalej vyvíjalo husitské vojenstvo. Sami husiti sa nazývali kališníci. Koniec husitského revolučného hnutia nastal v r. 1437 už mimo južných Čiech, kedy sa husitský hajtman Ján Roháč z Dubé bránil na hrade Sion vo vých. Čechách do posledných síl. Husitstvo sa považuje za jedno z najvýznamnejších období histórie dnešného Juhočeského kraja. Hnutie vzišlo z reformného prúdu v katolíckej cirkvi, ktoré odvodzuje svoj pôvod od učenia majstra Jána Husa, žiadajúceho ďalekosiahlu reformu cirkvi.

Výrazný význam dosiahla oblasť dnešného Juhočeského kraja v 16. stor., najmä vďaka mocným rodom Rožmberkovcov, pánov z Hradca a pánov z Landštejna. V tomto storočí zaznamenalo veľký rozmach rybnikárstvo, kedy sa utvárala konečná podoba juhočeskej kultúrnej krajiny – močaristá neúrodná pôda bola premenená na rozsiahle sústavy rybníkov. Po útlme v 17. stor., spôsobenom Tridsaťročnou vojnou (1618-1648) a českým stavovským povstaním (1618-1620) sa v 18. a 19. stor. realizovali niektoré priekopnícke projekty. Napr. v r. 1789-1822 bola prepojená Vltava s Dunajom, tzv. Schwarzenbergským plavebným kanálom na Šumave pre splavovanie dreva, ktorý spája jeden z prítokov Studenej Vltavy s rakúskou riekou Grosse Mühl, prítokom Dunaja, na dĺžke 44 km (dnes je rekonštruovaný 11 km dlhý úsek, pri osade Jelení Vrchy vedie tunelom dlhým asi 400 m), alebo v r. 1832 začala prevádzku konská železnica (Koněspřežná dráha) na trase České Budějovice – Linz (v r. 1836 rozšírená až do Gmundenu), ako prvá dráha v Európe s verejným povozom – slúžila najmä na prepravu dreva a soli z hornorakúskej Soľnej komory (Salzkammergut) do Čiech, na prepravu osôb slúžila len v lete, cesta trvala 14 hodín.

Druhá svet. vojna a následné zmeny sa výrazne zapísali do novodobého vývoja Juhočeského kraja. Južná časť územia bola počas niekoľkých storočí obývaná predovšetkým obyvateľstvom nemeckého pôvodu. Po porážke nemeckého fašizmu toto obyvateľstvo medzi r. 1945-1947 vysťahovali, čím sa mnohé pohraničné oblasti úplne vyľudnili.

Turistika a cestovný ruch

Juhočeský kraj sa stáva významnou turistickou a rekreačnou oblasťou. Cestovný ruch zaznamenal v posledných rokoch najväčší nárast podielu na podnikateľských aktivitách v kraji. Juhočeský kraj má po Prahe druhú najväčšiu ubytovaciu kapacitu (47 929 lôžok) a je turistami štvrtým najnavštevovanejším krajom Česka (po Prahe, Juhomoravskom a Královohradeckom kraji).

Južné Čechy sú oblasťou nespočetných rybníkov, rozsiahlych rašelinísk i borovicových lesov, krajom, oživeným siluetami hradov, zámkov, tvrdzí alebo štíhlych vežičiek kostolov, ktoré harmonizujú s belostnými usadlosťami (statkami) v tzv. blatskom štýle. Ponúka to obraz typickej juhočeskej krajiny v okolí Českých Budějovíc, Vodňan, Třebone či Veselí nad Lužnicou. Na území Juhočeského kraja sa nachádza aj mnoho historicky cenných pamiatok a ucelených mestských pamiatkových rezervácií (napr. České Budějovice, Český Krumlov, Jindřichův Hradec, Prachatice, Slavonice, Tábor, Třeboň). Centrum Českého Krumlova bolo dokonca zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Z viacerých hradov a zámkov upúta napr. Hluboká nad Vltavou, Zvíkov, alebo kláštor vo Vyššom Brode. Na vidieku možno nájsť viaceré malebné dedinky s typickými murovanými stavbami juhočeskej ľudovej architektúry – tzv. selské baroko (sedliacky barok). V tomto kraji je 16 dedinských pamiatkových rezervácií, jedna z nich – Holašovice, bola tiež zapísaná do UNESCO.

Južné Čechy predstavujú aj krajinu zbrázdenú hlbokými údoliami Vltavy a Malše, a napokon tiež drsnú horskú krajinu Novohradských hôr a Blanského lesa v Prachatickej vrchovine, s ďaleko viditeľnou dominantou kopca Kleť (1 084 m). Mnoho krás skrýva aj okolie Jindřichovho Hradca – vďaka málo narušenej prírode, roztrúseným žulovým skaliskám, vysokým vrchom a rozľahlým rybníkom, sa toto územie právom nazýva „Česká Kanada“. Medzi najzaujímavejšie miesta južných Čiech patrí aj údolie rieky Lužnice po mestečko Bechyně.

I T I N E R Á R

A. Okres České Budějovice:

ČESKÉ BUDĚJOVICE (nem. Budweis, alebo Böhmisch Budweis)

– krajské mesto Juhočeského kraja, partnerské mesto Nitry, 95 640 obyv., leží v Českobudějovickej panve na sútoku Vltavy a Malše. České Budějovice boli založené ako kráľovské mesto v r. 1265 Přemyslom Otakarom II. Mesto malo predstavovať chýbajúcu kráľovskú základňu, ako protiváhu moci v južných Čechách, najprv proti rozpínavosti Vítkovcov, neskôr proti Rožmberkovcom. V husitských vojnách stálo na strane kráľa Žigmunda. S Českými Budějovicami je spätý aj humoristický román Jaroslava Hašeka z r. 1921-1923 Osudy dobrého vojaka Švejka za svetovej vojny. Zaujímavosti: Námestie Přemysla Otakara II. (do r. 1990 Žižkovo nám.) – centrálne priestranstvo v histor. jadre Starého mesta so zachovaným súvislým podlubím okolo celého námestia. Rozlohou 1,77 ha a rozmermi 133 x 133 m je najväčším štvorcovým námestím v ČR. Vytýčené bolo r. 1265 a okolo neho postupne stavali gotické, renesančné a barokové meštianske domy s podlubím. V strede námestia stojí baroková Samsonova fontána (kašna) z r. 1721-1727, na mieste býv. popraviska sa dnes nachádza bludný kameň. Na jz. rohu stojí baroková radnica obnovená v r. 1727-1730, pri sv. rohu zas 9-podlažná, dnes prístupná Černá věž, vysoká 72 m, ktorú stavali v r. 1549-1577 ako strážnu a hlásnu vežu a zvonicu (má 6 zvonov). Vedľa veže stojí farský kostol – Katedrála sv. Mikuláša, pôv. založená okolo r. 1265, po požiari znovu vybudovaná v r. 1641-1649, starý cintorín (hřbitov) funkčný od založenia mesta do r. 1784 a za katedrálou kaplnka štvorcového pôdorysu – Kaple Smrtelných úzkostí Páně z r. 1727-1731 (dnes slúži grécko-katolíckej cirkvi). Na Hroznovej ul. sú tzv. Masné krámy – budova postavená r. 1554 pre výsek mäsa a tomuto účelu slúžila až do konca 19. stor. Piaristické námestie – nachádza sa na sz. Starého mesta, na mieste býv. cintorína z 13.-18. stor. a pravekého sídliska. Na juhu námestie ohraničuje Dominikánsky kláštor s gotickým Kostolom Obetovania Panny Márie, ktoré sú najstaršie a historicky najcennejšie stavby mesta, založené spolu s ním v r. 1265 (dokončené r. 1300). Interiér má mimoriadne cenné fresky zo 14. stor., freska so sv. Krištofom je najväčšia v ČR (takmer 10 m) a zvonka pod strechou je kamenná žaba, ktorá podľa povesti, keď vylezie hore, bude koniec sveta. Na kláštor od západu nadväzuje polygonálna (mnohouholníková) bašta z 15. stor. s Galériou Pod kamennou žabou a tzv. Solnica – neskorogotická stavba z r. 1531, pôvodne sklad obilia, neskôr zbrojnica a sklad soli, dnes Juhočeské motocyklové múzeum. V meste je aj Juhočeské múzeum (príroda, pravek, stredovek), Múzeum koněspřežky (konskej železnice), alebo pivárske Múzeum Budvar. Staré mesto chránilo od západu riečisko Malše, z ďalších strán umelá Mlynská stoka a na obranu slúžil do demontáže v 19. stor. dvojitý pás mestských hradieb, spevnených vežami a baštami – zachovala sa napr. na juhu veža „Železná panna“, na severe Rabenštejnská věža, alebo medzi kláštorom a soľnicou okrúhle bašty Otakarky. Na mieste pôvodnej osady Budivojovice z čias pred založením mesta (dnes Pražské sídliště), stojí cintorínsky (hřbitovní) Kostol sv. Jána Krstiteľa a sv. Prokopa, pôvodne z 13. stor. (prestavaný okolo r. 1461), so vzácnymi freskami z konca 16. stor. v presbytári (pri oltári). INFO: www.c-budejovice.cz, www.cb-info.cz, http://mesto.budweb.cz/, www.muzeumcb.cz

Okolie:

Rudolfov – staré banícke mesto s 2 420 obyv., v r. 1585 výsadnou listinou Rudolfa II. dostalo názov Mesto cisára Rudolfa, známe ťažbou striebra už v 14. stor. (ťažilo sa do 19. stor.), leží len 5 km východne od centra Č. Budějovíc, v nadmorskej výške 480 m (pekný výhľad na Vltavu, Č. Budějovice, na Kleť a str. Šumavu). Zaujímavý je veľký renesančný, pôvodne luteránsky Kostol sv. Víta z r. 1556-1583 (po r. 1620 rím.-katolícky), radnica z r. 1590, renesančný zámok z konca 16. stor., náučný chodník Rudolfovo město po stopách banskej činnosti (zvyšky v okolí) a Hornické muzeum (Banícke múzeum). Úsilné – obec, 5 km na sv. od centra Č. Budějovíc, so statkami tzv. selského baroka (sedliackeho baroka), napr. dom č.p. 1 U Sukdolů alebo č.p. 9 U Prokšů, ale najzaujímavejšou pamiatkou je Eliášova dědičná štola (štôlňa, tunel) – niekdajšie odvodnenie strieborných baní Rudolfovského rudného revíru zo 16.-18. stor., z pôvodnej dĺžky 3 km je dnes pre turistov prístupný úsek 0,5 km. INFO: www.mestorudolfov.cz, www.usilne.cz, www.eliasovastola.cz

Římov

– obec na rieke Malša, 14 km na juh od Č. Budějovíc. V r. 1648 tu jezuita Ján Gurre založil pútnické miesto, vrátane Loretánskej kaplnky (1648-1653), vernej kópie slávneho Loreta v Taliansku, okolo nej boli v r. 1652-1658 postavené ambity (kryté ochodze) s bohato maľovanými stenami a klenbami, v každom rohu s oltárom, a unikátna krížová pašiová cesta (tzv. Římovské pašije) s 25 kaplnkami ako zastaveniami, ktoré sú v okruhu 5 km rôzne architektonicky riešené (vznikala postupne od r. 1658 až do 18. stor.). Kostol sv. Ducha je rotundou v barok. slohu z r. 1672, stropná freska zachytáva vznik pútnického miesta podľa legendy, pred kostolom stojí 680 r. stará pamätná lipa Jána Gurreho. V Dolnom Římove stojí barok. zámok (1672-1685), rezidencia jezuitov. INFO: www.rimov.cz

HLUBOKÁ nad VLTAVOU

– mesto s 5 000 obyv., letovisko a zámok, 10 km severne od Č. Budějovíc. Mesto vzniklo ako podhradie kráľ. hradu Froburg, založeného Václavom I. v 13. stor., v 16. stor. hrad prestavali na ren. zámok a 1721-1728 na barok. zámok. Dnešná podoba v tzv. novej tudorskej gotike windsorského štýlu (podľa anglického zámku Windsor) je z r. 1841-1871. Mesto sa až do r. 1869 nazývalo Podhrad. Zámok patrí medzi najkrajšie obytné sídla v Čechách, interiér uchováva bohaté zariadenie a zbierky (nástenné koberce, nábytok, porcelán, obrazy, zbrane). Zámockú jazdiareň premenili r. 1956 na Alešovu juhočeskú galériu (stála expozícia juhočeskej gotiky zo 14.-16. stor.) a rozsiahly zámocký park je v anglickom štýle. V okolí mesta sa nachádza Zoo Ohrada s domácimi a cudzokrajnými druhmi, susedný barokový Lovecký zámok Ohrada z r. 1708-1718 s lesníckym, poľovníckym a rybárskym múzeom, prepychové 18-jamkové golfové ihrisko, prehistor. hradisko na kopci Baba z 1. tisícročia pred Kr., obec Hosín s Kostolom sv. Petra a Pavla z r. 1900, ktorého súčasťou je románsky kostolík (bočná kaplnka) z 11.-13. stor. so zachovanými got. maľbami z doby okolo r. 1340, býv. kaolínové bane (důl) Orty – veľký labyrint vysekaných podzemných chodieb širokých v priemere 1,5 m a vysokých až 5 m, alebo 3. najväčší rybník v ČR Bezdrev, s možnosťou kúpania a vod. športov (plachetnice, windsurfing), na sev, brehu je jachtárska lodenica, na južnom cípe veľký kemping, kúpalisko s kabínkami a reštaurácia. Asi 10 km na sz. od mesta leží obec Zbudov (Dívčice) s niekoľkými murovanými usadlosťami ľudovej architektúry blatského typu z 19. stor., napr. Kubatův statek. INFO: www.hluboka.cz, www.zamek-hluboka.cz, www.zoo-ohrada.cz, www.hosin.cz

TÝN nad VLTAVOU

– mesto s 8 280 obyv. a letovisko na Vltave pri Orlickej priehrade, leží 28 km severne od Č. Budějovíc. Patrí k najstarším osadám českého juhu, názvom „Týn, Týnec“ sa označovali plotom ohradené miesta pred zakladaním obcí v 10.-12. stor. (prvá písomná zmienka o meste je z r. 1229). Histor. jadro je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou – zaujímavý je ranogotický Kostol sv. Jakuba z 13. stor., barok. zámok z r. 1699 (dnes múzeum, napr. zbierka vltavínov, bábik od bábkara Mateja Kopeckého atď.), radnica, tiež Vltavotýnske podzemné chodby, zvyšky got. hradu, barok. soľnica z r. 1708, v Bedřichových sadoch je park s prírodným amfiteátrom v podobe otáčavého hľadiska – jediného amatérskeho na svete. V Týne nad Vltavou boli nakrúcané filmy Zdeňka Trošku – Kameňák (1-3). INFO: www.tnv.cz, www.tynnadvltavou.cz, www.dsvltavan.cz (otáčavé hľadisko)

BOROVANY

– mestečko s 3 950 obyv., 15 km na jv. od Č. Budějovíc, s farským kláštorným Kostolom Navštívenia P. Márie z r. 1455-1466 s freskami, tiež býv. konvent z 15. stor. s tzv. škapuliarovou kaplnkou (škapulířová kaple) z r. 1746 a hodnotným zariadením, býv. prelatúra augustiánskeho kláštora je z r. 1760-1770, po r. 1785 premenená na zámok, dve námestia s typickými juhočeskými domami s neskorobarokovými štítmi z r. 1656 (napr. radnica s 2 štítmi a vežičkou). Asi 2,5 km južne sa v obci Dvorec nachádza súkromný Zoopark exotických zvierat (levy, tigre, opice, hady) a 4 km na západ od Borovian je Trocnov – rodisko husitského vojvodcu Jána Žižku, teraz upravené na 15 ha veľký pamätník s 12 m vysokou kamennou sochou J. Žižku a Múzeum husitského hnutia. INFO: www.borovany-cb.cz, www.zoodvorec.cz

TRHOVÉ SVINY

– mesto s 5 050 obyv., 20 km na jv. od Č. Budějovíc. Prvá písomná zmienka je z r. 1260 ako Svinice, ktoré r. 1481 získali od kráľa Vladislava II. Jagelovského právo dvakrát ročne usporadúvať trhy (preto prívlastok „Trhové“). Vzácnou pamiatkou juhočeskej gotiky je trojloďový Kostol Nanebovzatia P. Márie zmieňovaný už r. 1317, ale prestavaný v r. 1485-1520, asi 2 km južne stojí zas cenný pútnický barok. Kostol sv. Trojice z r. 1708-1710 s ambitmi, s arkádami na pilieroch, postavený na pôdoryse šesťcípej hviezdy – v jej výbežkoch sú kaplnky s vežičkami (vzhľadom pripomína ruské kostolíky). Blízko mesta sa nachádza zachovalý Buškův hamr z r. 1780 – jeden z mála funkčných hámrov v juž. Čechách. INFO: www.tsviny.cz

Okolie:

Žumberk

– obec 7 km na jv. od Trhových Svín, má got. pevnosť (tvrdzu) z 15. stor. a do jej opevnenia, ktoré sa sčasti zachovalo s piatimi valcovitými baštami, bola zahrnutá aj celá dedina. Po rozsiahlej renovácii bola r. 1977 táto vzácne zachovaná ohradená dedina upravená pre múzeum „Památník venkovského lidu“ s expozíciou maľovaného ľudového nábytku. V obci stojí aj štvorloďový Kostol sv. Jána Krstiteľa zo 14. stor., po požiari nanovo postavený r. 1455. INFO: www.obeczar.cz

NOVÉ HRADY

– starobylé mesto s 2 600 obyv., 12 km na jv. od Trhových Svín, leží v Novohradských horách blízko hraníc s Rakúskom, založené bolo v 13. stor., po r. 1620 sa Nové Hrady stávajú rezidenčným mestom francúzskeho rodu Buquoyovcov, ktorí tu sídlili až do r. 1945. Zaujímavý je hrad z 13. stor., chránený mohutnou priekopou vytesanou v skale, mestské hradby zo 14. stor., got. Kostol sv. Petra a Pavla pôvodne postavený pred r. 1284, po požiari v r. 1467 nanovo postavený r. 1590 s veľmi cenným ranobarokovým zariadením, v r. 1679-1685 k nemu pristavali Kláštor Božieho Milosrdenstva bohato zdobený štukatúrou, na sev. okraji mesta stojí nový zámok vybudovaný Buquoyovcami v r. 1801-1810 v romantickom parku, tzv. rezidencia – barok. stavba z r. 1634-1636 zaberá celú stranu námestia, tiež renesan. radnica zo 16. stor. (upravená 1749). Asi 1 km od mesta sa v údolí riečky Stropnice nachádza Terčino údolí (Terezino údolie) – krajinný park na ploche 138,3 ha, so stromami starými okolo 200 rokov, umelým vodopádom a romantickými stavbami (parkom vedie 5 km dlhý náučný chodník). Približne 9 km severne od N. Hradov a 3 km južne od Šalmanovíc, v juž. časti CHKO Třeboňsko, je rozsiahle rašelinisko Červené blato s prír. rezerváciou, kde rašelina má miestami mocnosť až 6 m (prístup po náučnom chodníku z osady Jiříkovo Údolí). Asi 3 km na jz. od N. Hradov sa nachádza zachovaná pevnosť (tvrdza), resp. neskorogotický hrádok Cuknštejn z r. 1489-1491 s priekopami a valmi, 4 km na jz. v obci Horní Stropnice je zaujímavý trojloďový románsko-gotický Kostol sv. Mikuláša so sieťovou klenbou na troch pároch pilierov z 15. stor. INFO: www.novehrady.cz, www.kicnovehrady.cz, www.horni-stropnice.cz

Okolie:

Žofínsky prales

– národná prírodná rezervácia v Novohradských horách, blízko hranice s Rakúskom, asi 22 km na jz. od N. Hradov, je spolu s pralesom Hojná Voda najstaršou prír. rezerváciou na území býv. Československa, chránená od r. 1838, na ploche 102 ha sú stromy až 400 r. staré (rezervácia nie je verejnosti prístupná). HOLAŠOVICE

– obec a dedinská pamiatková rezervácia, asi 17 km západne od Č. Budějovíc, je unikátnym súborom vidieckych stavieb, zapísaným r. 1998 do Zoznamu UNESCO ako jedinečný celok dedinskej architektúry v štýle juhočeského sedliackeho (selského) baroka 18. a 19. stor. s malebnými obytnými domami a majermi s geometrickou a florálnou (rastlinnou) štukatúrou na štítoch priečelí, niektoré štíty sú zakrútené. V obci filmovali „Predanú nevestu“. Blízko obce stojí solitérny kameň menhir. INFO: www.holasovice.eu

B. Okres Tábor:

TÁBOR

– historické mesto a mestská pamiatková rezervácia, asi 60 km na sv. od Č. Budějovíc, po nich je 2. najväčším mestom v Juhočeskom kraji (36 000 obyv.). Lákadlom pre návštevníkov je najmä história husitského hnutia. V 13. stor. tu nechal Přemysl Otakar II. postaviť hrad Hradiště. Samotné mesto založili na jar 1420 husiti a pomenovali ho podľa biblickej hory Tábor. Pôdorys s veľkým námestím (dnes Žižkovo nám.) prispôsobili vojenským účelom. Po víťaznej bitke pri Sudoměři (1420) prišiel do mesta so svojím vojskom Ján Žižka, odvtedy až do uzavretia mieru s cisárom Žigmundom (1436) hral Tábor významnú úlohu husitských čias a r. 1437 sa stal kráľovským mestom. Zaujímavosti: Veža Kotnov – dominantná zachovaná časť býv. hradu z 1. pol. 15. stor. s pripojenou obnovenou Bechyňskou bránou. Na Žižkovom nám. s hodnotnými got. domami stojí aj Stará radnica dokončená okolo r. 1521, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorej gotiky v českých mestách – dnes slúži ako vstup do podzemných chodieb pod námestím, k expozíciám Husitského múzea, a tiež Kostol Premenenia Pána na hore Tábor – budovaný v gotike medzi r. 1440-1512, chrám je dlhý 46 m, široký 26 m a veža je vysoká 77,8 m (najvyššia v južných Čechách). Nám. Mikuláša z Husi vzniklo súčasne s výstavbou augustiniánskeho kláštora po r. 1640, zachoval sa barokový Kostol Narodenia P. Márie z r. 1666. Rybník Jordán je najstaršou priehradou (vodnou nádržou) v str. Európe, ktorú založili r. 1492 na ploche okolo 50 ha, s hĺbkou 16 m, pre zásobovanie mesta vodou. Geologicky zaujímavý prír. útvar Granátová skala sa nachádza v meste nad riekou Lužnicou – obrovský balvan obsahuje veľký počet zŕn červeného českého granátu. Botanická záhrada založená r. 1866 je druhou najstaršou v ČR – z vyše 4 000 druhov rastlín je zaujímavý napr. druh pšenice pestovanej už pred 8 000 rokmi. Západné predmestie tvoria Klokoty – býv. pútnické miesto s kláštorom a barok. Kostolom Nanebovstúpenia P. Márie z r. 1701-1704, r. 1420 tu dal Ján Žižka upáliť adamitov (radikálnu časť husitov, ktorí chodili nahí a vraj súložili každý s každým). INFO: www.taborcz.eu

SEZIMOVO ÚSTÍ

– mesto so 7 385 obyv., 3 km južne od Tábora, prvýkrát sa spomína r. 1262 ako Ústí, r. 1420 ho zničili husiti a nová osada bola založená až r. 1827. Zvyšky pôvodného got. mesta odkryli v 70. rokoch min. storočia pri archeolog. výskume. V centre mesta stojí Benešova vila z r. 1930-1931 – letné sídlo druhého čs. prezidenta Eduarda Beneša, s pôv. zariadením a veľkou parkovou záhradou. Po smrti r. 1948 tu bol Beneš pochovaný v hrobke uprostred malého návršia nazývaného Kazatelna, kde podľa tradície kázal Ján Hus. Len 2,5 km východne od mesta sa na úzkom ostrohu vypína Kozí Hrádek – zrúcanina got. hradu prvýkrát zmieňovaného r. 1377, kde v r. 1412-1414 našiel svoj útulok Ján Hus. Asi 10 km východne od Tábora leží mesto Chýnov (2 350 obyv.), v ktorom podľa Kosmasovej kroniky mali Slavníkovci v r. 981 pomedzný hrad proti Nemcom. Pred r. 1250 tu stála got. pevnosť (tvrdza), v r. 1729-1730 prestavaná na barokový zámok s angl. parkom, na jeho nádvorí je kamenný stôl, na ktorom údajne stoloval Ján Žižka. Pôvodne got. Kostol Najsvätejšej Trojice zo 14. stor. bol r. 1670 barokovo prestavaný. Približne 3 km na sv. od Chýnova sa nachádza Chýnovská jaskyňa – jedna z najväčších jaskýň a prvá sprístupnená v Čechách (r. 1868), s dĺžkou systému viac ako 1 200 m, podzemným tokom a labyrintom chodieb so stenami rôznych farieb a bizarných tvarov (chýba však kvapľová výzdoba). Dĺžka prehliadky je 400 m, zostup do 37 m hĺbky po 345 schodoch. INFO: www.sezimovo-usti.cz, www.chynov.cz, www.volny.cz/jeskynechynov/

SOBĚSLAV

– mesto so 7 300 obyv. je strediskom lúčnatého Blatského kraja (tzv. Blatá), leží 18 km južne od Tábora. Prvá zmienka pochádza z r. 1293, kedy hrad a obec boli majetkom Rožmberkovcov, v 16. stor. bola Soběslav jedným z najvýznamnejších miest rožmberského panstva. Histor. jadro je dnes mestskou pamiatkovou zónou. Zachovali sa zvyšky got. hradu asi z 13. stor. (napr. hlásna veža, tzv. hláska z doby okolo 1510), prestavaného v 17. stor. na pivovar, zvyšky mestského opevnenia zo 14. stor., dva hodnotné got. chrámy – Kostol sv. Víta z doby po r. 1375 so zachovanou obrannou vežou, ktorý predstavuje vrchol got. architektúry v ČR a Kostol sv. Petra a Pavla z r. 1380-1390, v presbytári je sieťová klenba predhusitského typu z doby okolo r. 1493. V Dome Petra Voka (Rožmberskom dome) je dnes Prírodopisné múzeum juhočeských Blát, v Smrčkovom dome zas Národopisné múzeum. Pri Soběslave sú Soběslavská Blata – unikátna, najvýznamnejšia a najcennejšia oblasť ľudovej architektúry v Čechách, s bohatou výzdobou štítov väčšiny domov v tzv. selskom baroku, blatského typu. Najvýznamnejšie obce tu tvoria súvislý rad okolo pôvodných rašelinísk, smerom k Bechyni sa jedná hlavne o Záluží, Vlastiboř, Svinky, Komárov, Klečaty, Zálší, alebo Mažice. Asi 14 km na sv. od Soběslavy sa týči mohutná zrúcanina zreštaurovaného hradu Choustník z r. 1262, jedná sa o ukážku tzv. ganerbenburgu (dvojhradu, či viachradu), za hradbami ktorého sídlilo niekoľko samostatných majiteľov (zdržiaval sa tu aj Ján Hus), z 18 m vysokej hranatej veže je široký výhľad na okolie. INFO: www.musobeslav.cz, www.obecvlastibor.cz, www.obeckomarov.cz, www.zalsi.eu

VESELÍ nad LUŽNICÍ

– mesto na sútoku Lužnice s Nežárkou, 6 540 obyv., 8 km južne od Soběslavy, resp. 29 km na sv. od Č. Budějovíc. Prvá zmienka o sídle je z r. 1259, kedy patrilo k rožmberskému panstvu, na mesto bolo povýšené kráľom Karolom IV. v r. 1362. Väčšina pamiatok je sústredená na pretiahnutom hlav. Masarykovom námestí – got. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža z 13. stor. s pôv. freskami zo 14. stor. (veža z r. 1598), renesančná Stará radnica z r. 1617, alebo vedľa stojace múzeum s významnými histor. zbierkami. Pri meste je tzv. Pískovna s kúpaním na širokých plážach a stredisko vodnej turistiky (splavy Lužnice a Nežárky). Asi 6 km na západ od mesta sú Borkovice s domami v tzv. selskom baroku s typom blatskej ľudovej architektúry (2. pol. 19. stor.), cez prír. rezerváciu s rašeliniskami prechádza Náučný chodník Borkovické blatá. INFO: www.veseli.cz, www.veselsko.cz

BECHYNĚ

– kúpeľné mestečko s pamiatkovou zónou (liečba reumatizmu a pohybového ústrojenstva bahnom) a letovisko na rieke Lužnici, 5 425 obyv., asi 20 km na jz. od Tábora, v Kosmasovej kronike sa spomína existencia slovanského hradiska Bechyně už v 9. stor., v r. 1268 tu Přemysl Otakar II. založil hrad a r. 1323 Ján Luxemburský aj mesto. Hrad koncom 15. stor. goticky prestavali a po renesančných úpravách v 16. stor. slúži od tej doby ako Bechyňský zámok. Najvýznamnejšími majiteľmi boli Petr Vok z Rožmberka a od r. 1596 Šternberkovci, dnes zámok uchováva najmä exponáty z dôb Petra Voka. Známa je tiež výroba keramiky, v býv. zámockom pivovare je umiestnená expozícia umeleckej keramiky. Ďalšie zaujímavosti: Na skale nad Lužnicou stojí býv. františkánsky kláštor z r. 1281-1284 a 1401 s neskorogotickým Kostolom Nanebovzatia P. Márie z r. 1491 (hodnotný interiér s freskami okolo r. 1520 a náhrobkami majiteľov Bechyně). Dominantou námestia so štítovými domami z konca 18. stor. je neskorogotický farský Kostol sv. Mateja zo zač. 16. stor. (r. 1740 prestavaný), hodnotný je aj cintorínsky ranobarokový Kostol sv. Michala z r. 1667-1670 a zaujímavý tiež železobetónový most Bechyňská duha z r. 1928 ponad hlboké údolie Lužnice vo výške 50 m nad riekou. Unikátne je Múzeum keramiky a Múzeum turistiky je jediné svojho druhu v ČR. Severne od mesta (9 km) sú zrúcaniny hradu Dobronice asi z r. 1320, rozšíreného r. 1455, so zachovanou valcovitou vežou (letné atrakcie pre turistov), pri obci Stádlec preklenuje Lužnicu unikátny reťazový most z r. 1848 prenesený sem z Podolska pri stavbe Orlickej priehrady na Vltave, asi 4 km južne od Bechyně je Židova strouha – meandrujúce údolie potoka s divokými skalnými formáciami, a 7 km východne je pri Sudoměřiciach u Bechyně chránené územie Černická obora – prestarnutý zmiešaný porast s chovom jeleňov, danielov a diviakov, je tu zámok a malá pevnôstka. Oboru založil r. 1586 Petr Vok z Rožmberka, v blízkosti sa dnes nachádza aj golfový klub. INFO: www.mestobechyne.cz, www.panstvi-bechyne.cz, www.laznebechyne.cz

BEČICE

– obľúbené letovisko na Lužnici, súčasť obce Malšice, 10 km na jz. od Tábora, s mnohými rekreač. objektmi a kováčskou dielňou s roľníckou usadlosťou z prelomu 18. a 19. stor., neďaleko sa nad ohybom Lužnice, ukryté v lese, vypínajú rozsiahle ruiny vítkovského hradu Příběnice z 13. stor., ktorý r. 1420 dobyli táboriti. INFO: www.becice.cz

C. Okres Jindřichův Hradec:

JINDŘICHŮV HRADEC (nem. Neuhaus)

– okresné mesto a mestská pamiatková rezervácia s 22 280 obyv., asi 45 km od Č. Budějovíc. Pred r. 1220 tu založil Jindřich, najstarší syn Víteka z Prčice hrad, nazývaný Novum castrum (alebo Nova domus, preto nem. preklad „Neuhaus“) a r. 1312 tu už stálo opevnené mesto. Zaujímavosti: Zámok – pôvodne Jindřichov got. hrad z 13. stor., v 16. stor. zmenený na renesančný zámok; z got. hradu sa zachovala valcová Veľká veža a najstaršia časť hradného paláca, tzv. Staré stavení. V interiéroch je cenné zariadenie a zbierky, nástenné maľby, expozícia gobelínov. Zachovala sa časť opevnenia z 13. a 15. stor., napr. Nežárecká brána. Farský got. Kostol Nanebovzatia P. Márie pochádza zo 14.-15. stor., hodnotná je tzv. Špulířská kaple (1489-1506), vedľa stojí Kostol sv. Márie Magdalény z 13. stor. (zrejme najstarší v meste). Kostol sv. Jána Krstiteľa s býv. kláštorom minoritov stavali postupne od. 13. do 15. stor. (cenné got. maľby z 13. stor.). Na Námestí mieru stojí Stĺp Najsvätejšej Trojice z r. 1764-1768, v Múzeu Jindřichohradecka sú napr. Krýzove jasličky – najväčší ľudový mechanický betlehem na svete, zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov, ktorý Tomáš Krýza zostavoval 60 r. (1858-1918), dĺžka 17 m, 1 398 figúrok, z nich 133 je pohyblivých. INFO: www.jh.cz, www.mjh.cz, www.novadomus.cz

Okolie:

Asi 7 km východne, pri obci Blažejov, je rekreačná oblasť Ratmírovský rybník s možnosťou kúpania a kempovania, 17 km na sz. od J. Hradca, blízko obce Deštná, je Červená Lhota – pôvodne got. vodná pevnosť, v r. 1531 prestavaná na ren. zámok s parkom, stojí na skalnatom ostrovčeku v rybníčku, vchádza sa doň kamenným mostom, cenné je vnútorné zariadenie, r. 1973 tu natáčali rozprávku „Princezná Zlatovláska“. INFO: www.cervenalhota.cz

DAČICE

– mestečko so 7 780 obyv., 32 km na jv. od J. Hradca, má barok. Kostol sv. Vavrinca z r. 1775-1785, nadväznú 51 m vysokú renesančnú vežu z 1586-1590, rozľahlý Nový zámok s empírovou podobou z r. 1831 (dnes múzeum a galéria), Starý zámok (renesančný palác z r. 1572-1579) a františkánsky kláštor (1650-1664) s Kostolom sv. Antona Paduánskeho (dnes patrí Rádu bosých karmelitánok). V budove býv. Domu osvety na námestí, ktorý bol rafinériou, vyrobili r. 1841 prvý kockový cukor na svete. Asi 5 km západne od Dačíc ležia Lidéřovice s dvojloďovým Kostolom sv. Linharta zo 14.-15. stor., opatreným ohradným múrom so strieľňami, ktorý je vynikajúcou pamiatkou neskorej gotiky v južných Čechách. INFO: www.dacice.cz, www.pec-obec.cz (Lidéřovice)

SLAVONICE

– starobylé mesto a mestská pamiatková rezervácia, 2 620 obyv., leží 12 km na jz. od Dačíc v historickej moravskej časti Juhočeského kraja (rovnako tiež Dačice), blízko hraníc s Rakúskom. Osada sa spomína už v 12. stor., na mesto povýšená r. 1227, ale najväčší rozkvet nastal v 15. a 16. stor., keď od r. 1560 viedlo cez mesto pravidelné vozové spojenie Praha – Viedeň. Počas 30-ročnej vojny mesto r. 1645 dobyli Švédi. Jadro okolo Námestia mieru tvorí zachovaná neskorogotická a najmä renesančná zástavba domov so skliepkovými klenbami, farský Kostol Nanebovzatia P. Márie – trojloďová bazilika zo 14. stor., mestská veža z r. 1503-1549, pútnický Kostol sv. Ducha (Božieho tela) spomínaný už r. 1296, alebo nemocničný (špitálsky) Kostol sv. Jána Krstiteľa z 15. stor. Z mestského opevnenia z 15.-16. stor. sa zachovala podstatná časť tzv. parkanovej hradby (s dvojitým múrom), s tromi rohovými baštami a dvomi bránami (Znojemskou a Dačickou). Unikátnou technickou a historickou pamiatkou je dnes prístupné Slavonické podzemie – systém chodieb pod Nám. mieru vybudovaný v 15. stor., ktorý slúžil na odvádzanie prebytočnej vody (dnes je známych 1,5 km chodieb, s priemernou výškou 150 cm a šírkou 60 cm). Pevnostný areál Slavonice s bunkrami a inými objektmi bol vybudovaný koncom 30. rokov min. stor. proti nacistickej agresii – dnes zrekonštruovaný 200 m dlhý úsek slúži ako Múzeum čs. opevnenia 1935-1938, približne 2 km smerom na Staré Město pod Landštejnem. Asi 6 km na sz. stojí v obci Cizkrajov farský dvojloďový Kostol sv. Petra a Pavla, vzácna pamiatka neskorej gotiky z čias po r. 1440. INFO: www.slavonice-mesto.cz, www.slavonice.cz, http://podzemi.shslavonice.cz/, www.slavonicebunkry.cz

NOVÁ BYSTŘICE

– mesto pri hranici s Rakúskom, 15 km na jv. od J. Hradca, 3 400 obyv., je konečnou zastávkou úzkokoľajky z J. Hradca, otvorenej r. 1897. V r. 871 tu prepadli družinu českej manželky veľkomoravského kráľa Svätopluka I., v 11.-12. stor. tu existovalo slovanské osídlenie, ako to dnes dokazuje slovanské mohylové pohrebisko v prírodnom parku Homolka-Vojířov. Prvá zmienka o meste pochádza z r. 1175 pod názvom Vistritz. Histor. jadro (Mírové náměstí) s viacerými renesančnými a empírovými domami je dnes mestskou pamiatkovou rezerváciou. Pôvodne got. hrad bol r. 1610 renesančne prestavaný na rozľahlý zámok, pri ňom pôvodne got. farský Kostol sv. Petra a Pavla po požiari obnovený v r. 1692-1697 (fresky z 1. pol. 14. stor., štuková výzdoba z r. 1674) a Kostol sv. Kataríny z r. 1585. Zachovali sa aj zvyšky mestského opevnenia, bašty a a brány na juž. strane mesta. Susedná obec Albeř leží v oblasti zvanej Česká Kanada, s práve reštaurovaným empírovým vidieckym zámočkom Terezín zo zač. 19. stor., východne sa nachádza rybník Osika s autokempingom (vhodný na kúpanie), 2 km ďalej osada Klášter s veľkým Kostolom Najsvätejšej Trojice z r. 1668-1682, ktorý je vrcholným dielom barokového umenia (cenná rezbárska výzdoba, v sakristii „strom života“) a 6 km východne od Kláštera sa na vrchu 649 m vysokom týčia zrúcaniny mohutného románskeho hradu Landštejn (www.hradlandstejn.cz) z 13. stor., okolo r. 1500 goticky prestavaného, so zachovaným románskym palácom, dvomi vežami a románskou kaplnkou so stopami súvekých malieb (majiteľom bol do r. 1356 Vilém z Landštejna, najvyšší kastelán Karola IV.). V okolitých hlbokých lesoch sa skrývali lúpežníci, v 19. stor. napr. známy lupič Grasel (odtiaľ pochádza pomenovanie „grázel“). 1 km východne je vodná nádrž Landštejn z r. 1974 na úpravu pitnej vody (39 ha, hrádza dlhá 380 m, vysoká 25 m). INFO: www.novabystrice.cz

TŘEBOŇ

– starobylé mesto (8 700 obyv.), mestská pamiatková rezervácia, reumatické kúpele (rašelinové zábaly) a stredisko CHKO Třeboňsko, leží 22 km východne od Č. Budějovíc, v Třeboňskej panve na Zlatej stoke, medzi rybníkmi Svět a Rožmberk. Pôvodná osada vznikla v močaristom kraji, knieža Bedřich daroval r. 1186 celú krajinu kláštoru vo Světlej (Zwettl) v Rakúsku, ktorý ju r. 1256 predal Vítkovcom. Mesto v r. 1366-1611 patrilo Rožmberkovcom (posledným bol Petr Vok z Rožmberka). Zaujímavosti: Z mestského opevnenia sa zachovali zvyšky hradieb, bašty a brány – napr. Budějovická, Hradecká, Novohradská a najmä Svinenská brána, ktorá je vrcholnou ukážkou juhočeskej renesancie z r. 1562-1569. Zámok – pôvodne got. hrad zo 14. stor. bol niekoľkokrát prestavovaný v renesancii a baroku, patrí medzi najväčšie zámocké komplexy v ČR (vyše 100 obytných miestností s bohatými zbierkami a rozsiahly 6 ha veľký park). Masarykovo námestie – vynikajúcou pamiatkou sú meštiacke domy s podlubím stavané v gotike, renesancii a baroku, najmä zo 16. stor., tiež Stará radnica s arkádovou ochodzou a 31 m vysokou vežou. Kostol sv. Jiljí (sv. Egídia) – vzácna dvojloďová pamiatka got. architektúry zo 14. stor., vyzdobená tabuľovými oltárnymi obrazmi od anonymného Majstra třebonského oltára, freskami a třebonskou Madonou, jedným z najkrajších výtvorov českého sochárstva. Kostol je súčasťou Kláštora augustiánov založeného r. 1367, ktorý tvorí uzavretý areál – z tej doby sa v neporušenom stave zachovala len krížová chodba s arkádami a Kaplnkou sv. Jána Krstiteľa. Pri rybníku Svět sa nachádza Schwarzenberská hrobka z r. 1874-1877 s 26 rakvami príslušníkov tohto rodu. INFO: www.mesto-trebon.cz, www.trebon.cz, www.trebonsko.cz

Okolie:

Asi 15 km na jv. od Třebone sa nachádza mestečko (městys) a letovisko Chlum u Třeboně s barok. zámkom z r. 1710, jeho 20 ha veľkým parkom so vzácnymi drevinami, barok. pútnickým Kostolom Nanebovzatia P. Márie z r. 1745 s kopulou nad stredom, sklárňami umeleckého skla a spolu so susednou obcou Staňkov tvorí významné rekreač. stredisko na Třeboňsku – penzióny a kempingy sú zázemím pre kúpanie, vodné športy a rybárčenie na rybníku Hejtman alebo na Staňkovskom rybníku. Asi 7 km západne od Chlumu, pri obci a letovisku Majdalena (kúpanie v Lužnici), pretekajú dva histor. umelé kanály – Nová řeka, spájajúca Lužnicu s Nežárkou (dĺžka 13,46 km, šírka až 20 m) z r. 1585-1587, ktorú využívajú aj vodáci a 2-4 m široká Zlatá stoka s dĺžkou 45 km, z r. 1506-1520. INFO: www.chlum-ut.cz, www.chlumutrebone.cz

U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Zastupiteľský úrad SR v ČR : Velvyslanectví Slovenské republiky, Pelléova 12, CZ-160 00 Praha 6, Česká republika – tel.: 00420-233 113 051, mobil: 00420-607 646 573 (len vo vážnych prípadoch mimo prac. doby), fax: 00420-233 113 054, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mzv.sk/praha; úradné hodiny: PO-PI 8:30-12:00

Zastupiteľský úrad ČR v SR: Veľvyslanectvo Českej republiky, Hviezdoslavovo nám. 8, 811 02 Bratislava 1 – tel.: 02-5920 3301, 5920 3303-4, 5920 3317, pohotovostný mobil: 00421-903-287 003, fax: 02-5920 3330, 5920 3346, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.mzv.cz/bratislava; úradné hodiny: PO-ŠT 9:00-12:00

Dôležité kontakty: polícia – 158, mestská polícia – 156, záchranná služba – 155, hasiči – 150, informácie o tel. č. – 1180 (v ČR), 1181 (v zahraničí), informácie o prečíslovaní tel. staníc – 14111, linka pomoci motoristom - 1230

Telekomunikácie: Telefonické smerové kódy miest boli zrušené – stali sa súčasťou nových tel. čísiel. Smerový kód zo SR do ČR je 00420. Odporúča sa z ČR do SR telefonovať prostredníctvom služby X-call Českého Telecomu (pevná linka) – 970-00421/..., ktorá je asi o 1/3 lacnejšia.

Turistické úrady: Turistické informační centrum České Budějovice, Nám. Přemysla Otakara II. č. 2 (prostredný vchod do radnice), CZ-370 92 České Budějovice, ČR – tel.: +420-386 801 413, fax: +420-386 801 414, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.cb-info.cz Infocentrum Město Tábor, Žižkovo nám. 2, CZ-390 01 Tábor, ČR – tel.: +420-381 486 230, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.taborcz.eu

Informační středisko města Jindřichův Hradec, ul. Panská 136/1, CZ-377 01 Jindřichův Hradec, ČR – tel.: +420-384 363 546, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.jh.cz

Internet: www.czech.cz/cz, www.zamky-hrady.cz, www.kraj-jihocesky.cz,

www.jiznicechy.cz, www.atlasceska.cz/jihocesky-kraj/, www.selskebaroko.cz (juhočeské dediny)

(Zmena údajov vyhradená) Ing. Stanislav Šimek

CESTOVATEĽ 8/2011

• < Predch.
• Nasl. >