Juhočeské Pošumavie

Krumlovsko, Prachaticko, Strakonicko, Písecko

Pošumavie je etnografický región v podhorí Šumavy, ktorý sa rozprestiera približne medzi mestami Prachatice a Klatovy. Zasahuje teda Juhočeský a Plzenský (býv. Západočeský) kraj. Ľudovú kultúru tu ovplyvňovali prírodné podmienky podhorskej krajiny a do roku 1945 aj česko-nemecké národnostné prostredie. Pre tento bedeker sú zaujímavé lokality širšej oblasti Pošumavia v Juhočeskom kraji, vrátane Povltavia, ako kompletizácia k predošlému číslu „Južné Čechy“.

Poloha, prírodné pomery a podnebie

Juhočeské Pošumavie smerom na východ a severovýchod postupne prechádza do Povltavia, susedného a nadväzujúceho etnografického regiónu Juhočeského kraja. Povltavie je približne ohraničené Vltavou (úsek od Vyššieho Brodu po hrad Zvíkov pri Písku) a riekou Lužnica – patria sem podregióny Blatsko (Blatá), Budějovicko, Doudlebsko, Milevsko, Písecko, Soběslavsko a Táborsko. V minulom bedekri sme spomenuli, že pre Povltavie je jedným z typických rysov aj architektúra sedliackeho (selského) baroka, ktorá najmä v južnej časti regiónu miestami nepatrne prechádza tiež do Pošumavia. Z hľadiska architektúry je Pošumavie zaujímavé zas podhorskými zrubovými (roubenými) domami. Južnú hranicu regiónu tvorí na krátkom úseku v Novohradských horách spolková krajina Dolné Rakúsko (Niederösterreich), v oblasti Šumavy nadväzuje naň najprv Horné Rakúsko (Oberösterreich) a ďalej na západ nemecká spolková krajina Bavorsko (Bayern).

Približne polovicu regiónu zaberá geomorfologická oblasť Šumavská hornatina, ktorá z južných a juhozápadných Čiech zasahuje aj do severného Rakúska a severovýchodného Bavorska (česká časť má rozlohu 4 959 km2). Najrozľahlejším a najvyšším pohorím je Šumava s vrchom Plechý, vysokým 1 378 m (najvyšším bodom celej Šumavy je Grosser Arber = Veľký Javor, 1 456 m, v nemeckej časti Böhmerwald, nazývanej aj Bayerischer Wald). Šumava, ktorej názov pochádza od praslovanského slova šuma (hustý les), sa rozkladá v smere juhovýchod – severozápad na dĺžke okolo 140 km a šírke vyše 80 km od Vyšebrodského priesmyku (752 m n.m.) po údolie riečky Chodská Úhlava na severozápade. Práve priesmyk pri Vyššom Brode, resp. pri Hornom Dvořišti oddeľuje Šumavu od Novohradských hôr (Kamenec, 1 072 m). Horstvo Šumavy smerom na sv. mierne klesá do rozsiahleho Šumavského podhoria (Libín, 1 095 m), ktoré sa ťahá od Vyššieho Brodu približne po Klatovy v západných Čechách. Na toto podhorie bezprostredne z juhu nadväzuje Boubínska hornatina (Boubín, 1 362 m) so známym šumavským Boubínskym pralesom (dnes súčasť CHKO Šumava) a susedná Prachatická vrchovina (Libín, 1 095 m). Východne od Prachatíc sa nachádza priemerne 2 km široká tektonická depresia Lhenická brázda a ďalej na východ ešte granulitový Blanský les (Kleť, 1 084 m), na území ktorého bola vyhlásená rovnomenná chránená krajinná oblasť (CHKO). Južne odtiaľ sa ťahá Českokrumlovská vrchovina (Velký Plešný, 1 066 m), ktorá na východe prechádza cez 5-12 km širokú zníženinu Kaplickej brázdy do rozľahlého Novohradského podhoria (Kohout, 870 m) ležiaceho už pod Novohradskými vrchmi. Na Šumavské podhorie od severu nadväzuje ešte Bavorovská pahorkatina (južne od Strakoníc) s kopcami vysokými nad 600 m a v okolí Blatnej a Písku aj Blatenská pahorkatina, ktorá je už súčasťou rozsiahlej Stredočeskej pahorkatiny.

V oblasti juhočeského Pošumavia sa nachádza východná časť Národného parku Šumava (západná je v Plzenskom kraji), ktorý bol na celkovej ploche 681 km2 vytvorený v r. 1991 vo vnútri územia pôvodnej CHKO Šumava (dnes jej 996 km2 tvorí ochranné pásmo nár. parku). NP a CHKO Šumava, spolu s nemeckým NP Bavorský les (Bayerischer Wald), predstavujú najväčší súvislý komplex lesov v strednej Európe. Iným veľkoplošným chráneným územím je tu CHKO Blanský les ako pozoruhodne zachovaný krajinný celok v podhorí Šumavy. V Novohradských horách boli pôvodným typom horské zmiešané jedľovo-bukové lesy, dnes sa zachovali ich zvyšky v Žofínskom pralese a v pralese Hojná Voda, ktoré sú už od r. 1838 najstaršími európskymi rezerváciami. Bukové lesy Šumavského podhoria a ostatných podhorských oblastí sú dnes väčšinou nahradené kultúrnymi smrekovými a borovicovými porastmi. Lesné spoločenstvo pahorkatín tvoria prevažne borovice, miestami aj duby, lipa malolistá, jedľa a buk.

Historický prehľad

Pri obci Malovičky v okrese Prachatice (7 km na jv. od Vodnian), a tiež na iných miestach južných Čiech, sa našli najstaršie doklady existencie človeka v podobe nálezov primitívnych kamenných nástrojov, ktoré sú staré približne 250 000 rokov. Počas laténskej kultúry (mladšej doby železnej), ktorá trvala od doby približne 400 r. pred Kr. až po narodenie Krista, sem pravdepodobne z vých. Európy prišla skupina Keltov indoeurópskeho pôvodu. Na území dnešného Česka žil keltský kmeň Bójov, od nich pochádza latinský názov Bohémia (Čechy). Kelti sa vyznačovali stavbou oppíd – trvalých sídlisk a centier remeselníckej výroby. Ložiská železnej rudy a čiernej tuhy prispeli v 2.-1. stor. pred Kr. k založeniu jedného z najväčších keltských sídlisk a opevnených hradísk na juhu Čiech – oppida Třísov (9 km severne od Českého Krumlova pri obci Holubov). Práve od Keltov pochádza prvý historicky podložený názov Šumavy – Gabreta (Pohorie kozorožcov), ktorý uviedol vo svojej mape grécky geograf a astronóm Klaudios Ptolemaios (pôsobil pravdepodobne v egyptskej Alexandrii v 1.-2. stor. n.l.).

Na prelome letopočtov vystriedala upadajúcu spoločnosť Keltov na juhu Čiech expanzia Germánov. V 6.-7. stor. sem začali prenikať Slovania, ktorí od polovice 8. stor. budovali opevnené hradiská, mnohé na miestach zaniknutých keltských sídiel – najviac ich nájdeme v okresoch Strakonice (Hradec u Němětic, Hradiště u Libětic, Skočice), Písek (Boudy, Chřešťovice) a Český Krumlov (Boletice). Od konca 10. stor. patrilo celé územie dnešného Juhočeského kraja pod vplyv Přemyslovcov a ďalší vývoj juhočeského Pošumavia je už úzko spätý s históriou celého kraja.

I T I N E R Á R

ČESKÝ KRUMLOV (nem. Krummau, alebo Böhmisch Krumau)

– okresné mesto a významné turist. centrum Čiech, 14 000 obyv., 23 km na jz. od Českých Budějovíc. Hrádok pod menom Chrumbenowe (z nem. Krumme Aue = krivý luh) bol na ľavom brehu Vltavy založený synom Víteka I. z Prčice zrejme medzi r. 1230-1239 a vlastné mesto v ohybe meandra v r. 1274. V r. 1302 tunajšia vetva Vítkovcov vymrela a dedičstva mesta sa s povolením kráľa Václava II. (syna Přemysla Otakara II.) ujali páni z Rožmberka, teda iná vetva rodu Vítkovcov, ktorí sa sem presídlili z hradu Rožmberk a urobili z Krumlova hlavné sídlo svojho rodu. Vtedy sa mesto stalo strediskom rozsiahleho panstva. Bol vybudovaný nový väčší hrad a v podhradí vznikla nová štvrť, známa dnes ako Latrán. V dobe husitskej revolúcie sa vtedajší majiteľ panstva Oldřich II. z Rožmberka (žil 1403-1462) stal zarytým odporcom husitov. Stredoveké centrum mesta, ktoré dnes po obidvoch stranách obklopuje meandre Vltavy, je po Prahe druhou najvýznamnejšou mestskou pamiatkovou rezerváciou ČR. V r. 1992 bolo histor. centrum mesta zapísané na listinu UNESCO, ako vynikajúci príklad stredovekého mestečka v srdci Európy so súborom gotických, renesančných a barokových stavebných pamiatok z viac ako piatich storočí. Zaujímavosti: Historické jadro tvorí Krumlovský zámok – po Pražskom hrade najrozsiahlejší v ČR, najstaršou časťou je z ranej gotiky tzv. Hrádek (Dolný hrad) s palácom a Krumlovskou vežou z 2. pol. 13. stor., gotický Horný hrad vznikol v 14. stor., v 16. stor. prestavaný vo vrcholnej renesancii na zámocké sídlo (rožmberské zariadenie, maľby, obrazy tal., holand. a viedeň. majstrov), z 18. stor. sú – vstupná Červená brána, poschodový Plášťový most (Most Na plášti), baroková mincovňa, rokokové zámocké divadlo (1765-1766) s pôvodným vybavením patrí medzi najstaršie zachované a najvzácnejšie v Európe, jazdiareň a zámocký park (700 m dlhý, 10 ha) pôvodne zo 16. stor. s kaskádovou fontánou a rokokovým letohrádkom Bellarie z r. 1755-1757, pred ním je nové otáčavé javisko na partie záhrady. Latrán – podhradie zámku má množstvo menších got. domov, z brán mestského opevnenia sa zachovala len Budějovická brána z r. 1598, v pôvodne got. Kostole sv. Joštu je dnes Múzeum loutek (bábik), rozprestiera sa tu aj Kláštorný komplex minoritov a klaristiek z r. 1649-1681 so spoločným Kostolom Zvestovania P. Márie. Vnútorné mesto – stojí tu napr. Kostol sv. Víta, veľmi hodnotný gotický trojloďový chrám z r. 1407-1439 (cenné gotické fresky z doby po r. 1430), na Námestí svornosti sa nachádza renesančná radnica zo 16. stor. s podlubím, vedľa je neskorogotická bývalá radnica spred r. 1519, v okolí mnoho hodnotných got. a ren. domov, napr. bývalý pivovar z r. 1578-1605 (dnes Centrum Egona Schieleho, rakúskeho maliara), alebo Múzeum figurín. Plešivec – histor. časť predmestia so synagógou je samostatnou pamiatkovou zónou. INFO: www.ckrumlov.info, http://infoservis.ckrumlov.info/, www.ceskykrumlov.com, www.zamek-ceskykrumlov.eu

ZLATÁ KORUNA

– obec, 7 km na sv. od Č. Krumlova, významnou pamiatkou je cisterciánsky kláštor založený r. 1263 Přemyslom Otakarom II. na pamiatku relikvie tŕňa z Kristovej koruny, ktorú Přemyslovi nepriamo daroval franc. kráľ Ľudovít IX. Svätý. Založenie kláštora Zlatá Koruna, ktorý spolu s Č. Budějovicami (založenými r. 1265), sa stal oporou kráľovskej moci na juhu Čiech, bolo zároveň vzdorom a svojráznou odpoveďou proti založeniu kláštora vo Vyššom Brode r. 1259 vítkovským šľachticom Vokom I. z Rožmberka (vnukom Víteka I. z Prčice). Kláštor Zlatá Koruna zahŕňa trojloďovú Baziliku Nanebovzatia P. Márie s hodnotným vybavením, konvent s krížovou chodbou uzatvárajúci tzv. rajský dvor, zdobenú gotickú kapitulskú sieň z doby okolo 1290, tiež kláštornú Kaplnku anjelov strážnych. INFO: www.zlatakoruna.cz, www.klaster-zlatakoruna.eu Okolie: Asi 4 km severne od Zlatej Koruny sa na skalnatom výbežku nad ústím Křemžského potoka do Vltavy týčia mohutné zrúcaniny jedného z najväčších a najmocnejších rožmberských hradov – Dívčí Kámen (tiež Majdštejn), založeného r. 1349. Oproti hradu sa nachádza chránený geologický výtvor – 70 m vysoká plochá stena a na výšine nad údolím Vltavy tiež keltské hradisko Oppidum Třísov z 2.-1. stor. pred Kr. (zachované valy a priekopy). INFO: www.holubov.cz

KAPLICE

– mesto so 7 360 obyv., leží 20 km na jv. od Č. Krumlova, na rieke Malša, pri sz. okraji Novohradských hôr. Historické jadro je mestskou pamiatkovou zónou. Prvá písomná zmienka o meste pochádza z listiny z r. 1257, v ktorej pápež Alexander IV. udeľuje tunajšiemu mariánskemu kostolu právo vydávania odpustkov. Zaujímavosti: Kostol sv. Petra a Pavla – pôvodne ranogotický z 13. stor., po požiari r. 1507 postavený nanovo, dvojloďová stavba je preklenutá sieťovou klenbou na troch pilieroch, vedľa kostola stojí veľká, tzv. Česká kaplnka z čias okolo r. 1500. Kostol sv. Floriána (tzv. Český kostol) – jednoloďová neskorogotická stavba postavená na starších základoch, vysvätená r. 1491 (hlav. oltár zo 17. stor. s cennými sochami). Na námestí stojí baroková radnica z 18. stor. s trojpodlažnou vežou, niekoľko ren. a barok. domov, fontána a pranier. Pri meste sa nachádza Prírodný park Soběnovská vrchovina (ľudovo zvaná Slepičí hory) so žulovými skalnými útvarmi a kaňonom rieky Černá s vodnými dielami (priehrady, elektrárne a zariadenia pre pltníctvo). INFO: www.mestokaplice.cz

ROŽMBERK nad VLTAVOU

– mestečko a hrad, 23 km južne od Č. Krumlova a 7 km na sv. od Vyššieho Brodu, leží v hlbokom údolí Vltavy v Českokrumlovskej vrchovine Šumavského podhoria. Prvýkrát je tunajší hrad písomne spomínaný v r. 1250, založil ho syn Víteka I. z Prčice, mestečko v podhradí zas r. 1262 Vok I. z Rožmberka. Po smrti šľachtica Petra Voka z Rožmberka v r. 1611 prechádza panstvo na jeho synovca Jána Zrinského, neskôr na rod Švamberkovcov. Po r. 1620 panstvo nad Rožmberkom preberá francúzsky šľachtický rod Buquoyovcov, ktorí ho vlastnili až do r. 1945. Historické jadro s got., ren. a barok. budovami je dnes mestskou pamiatkovou zónou. Zaujímavosti: Hrad – vypína sa na vysokom ostrohu, ktorý obteká Vltava. Jeho ranogot. časťou z pol. 13. stor. bol Horný hrad (jeden z najstarších hradov Vítkovcov), po požiari r. 1522 sa zachovala len kruhová veža Jakobínka. V miestach pôv. Horného hradu je dnes tzv. Nový zámok, obytná budova z 19. stor. V susedstve stojí tzv. Dolný hrad z r. 1330, tvoriaci v súčasnosti jadro celého hradu, ktorý prestavali v r. 1840-1857 (ostal len pôv. palác) ako zmenšeninu dnešného krumlovského zámku (prístupné interiéry so zbierkami obrazov, nábytku, zbraní atď.). Kostol P. Márie – jedna z najcennejších ukážok juhočeskej gotiky pochádza z r. 1271, prestavaný do dnešnej trojloďovej podoby v 15. stor., v presbytári má krúženú rebrovú klenbu z r. 1488 a v trojlodí sieťovú klenbu z r. 1583. Mesto patrí k hlavným centrám vodákov v ČR – najviac sa plavia na úseku Vltavy od Vyššieho Brodu po Č. Krumlov. Ubytovanie poskytujú 3 hotely, 3 kempy a niekoľko penziónov. V r. 2006 sa tu nakrúcala komédia Rafťáci. INFO: www.rozmberk.cz, www.mestorozmberk.cz

VYŠŠÍ BROD (nem. Hohenfurth)

– malé mesto s 2 650 obyv., leží na Vltave na najvýchodnejšom výbežku Šumavy, asi 25 km južne od Č. Krumlova, blízko rakúskych hraníc. Mesto bolo založené najneskôr v 12. stor. už okolo neexistujúceho brodu, kde Vltavu prekračovala stredoveká kupecká cesta. V r. 1259 tu Vok I. z Rožmberka založil cisterciánsky kláštor. Zaujímavosti: Mesto je turisticky veľmi atraktívne, histor. jadro je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu got. cisterciánsky Vyšebrodský kláštor s Kostolom Nanebovzatia P. Márie – významná staveb. pamiatka, najstaršou časťou kláštora je vých. krídlo z doby po r. 1283 (v ňom je kapitulská sieň s ojedinelou trojdielnou klenbou), krížová chodba zo 14. stor., refektár z r. 1385, got. kostol stavali medzi r. 1281-1310 s cenným interiérom (portál do sakristie asi z 1270-1280 patrí medzi najstaršie got. sochár. práce na juhu Čiech, známy je tiež doskový obraz Madona vyšebrodská z doby po 1355 a náhrobky Petra Voka z Rožmberka i Jána Zrinského). V kláštore je obrazáreň s oltárnymi obrazmi Majstra Vyšebrodského (patria k najvzácnejším dielam českého got. maliarstva – originály sú dnes v Nár. galérii v Prahe) a rozsiahla knižnica z r. 1757 so 70 000 zväzkami rukopisov, prvotlače a tlače. Hodnotný je tiež farský Kostol sv. Bartolomeja – pôvodne ranogot. z r. 1260-1270, zničený za husitstva, obnovený v 16. stor. Vo Vyššom Brode začína vďaka Lipnu splavný úsek Vltavy, ktorý je najatraktívnejšou vodáckou trasou v ČR. INFO: www.mestovyssibrod.cz

LIPENSKÁ PŘEHRADA

– veľká vodná nádrž z r. 1950-1959, súčasť vltavskej kaskády vodných elektrární, je 40 km dlhým, v najširšom mieste pri Černej v Pošumaví takmer 9 km širokým a 22 m hlbokým umelým jazerom s plochou 4 870 ha. Priehradná nádrž s nadm. výškou 720 m je najväčšou priehradou a najväčším horským jazerom v ČR, tiež najrozsiahlejšou juhočeskou rekr. oblasťou, vklinenou do šumavských hôr. Lipno je významnou lokalitou pre turistiku, pobyt pri vode, vodné športy a športový rybolov. K najväčším rekr. strediskám s ubytovacími zariadeniami patrí Lipno nad Vltavou (rekr. komplex Marína, veľký autokemping Modřín, na sz. 18-jamkové golfisko Slupečná), tiež Frymburk, Kovářov, Černá v Pošumaví, Hůrka a Horní Planá. V nádrži sa nachádza okrem niekoľkých malých ostrovčekov aj väčší ostrov Tajvan so zmiešaným lesom (brezy a borovice). INFO: www.lipno.sumavanet.cz/lipno/, www.lipno.cz, www.lipnonadvltavou.cz

FRYMBURK

– 14 km od Vyššieho Brodu na západ sa na brehu Lipenskej priehrady rozprestiera starobylé mestečko a rekr. stredisko s got. Kostolom sv. Bartolomeja z čias okolo r. 1530 s hodnotným zariadením, na priehrade a v okolí sa prevádzkujú vodné športy, rybárčenie, turistika, možnosť kempovania a cykloturistika (šumavská cyklotrasa Vyšší Brod - Lipno nad Vltavou - Nová Pec). Z Frymburku premáva v lete na druhý breh priehrady kompa (přívoz) do osady Frýdava, ktorú najviac využívajú turisti na got. hrad Vítkův kámen (Vítkův hrádek) založený Vítekom z Krumlova v 13. stor., ktorý je najvyššie položenou zrúcaninou v ČR (1 035 m, pekný výhľad z hrad. veže). Na juž. brehu Lipna sa nachádza obec a letovisko Přední Výtoň so štíhlym neskorogot. Kostolom sv. Filipa a Jakuba z r. 1515-1523. Obec je letným i zimným turist. cieľom s množstvom hotelov a penziónov. INFO: www.frymburk.info, www.prednivyton.cz

HORNÍ PLANÁ

– podhorské mestečko na Šumave a rekr. stredisko na ľavom brehu Lipenskej priehrady, má farský Kostol sv. Markéty z 13. stor., na priehrade možnosti kúpania na plážach, ubytovania v chatkách alebo kempingu (strediská Horní Planá, Jenišov, Karlovy Dvory), prevoz kompou na druhý breh do Bližší Lhoty. INFO: www.horniplana.cz

PRACHATICE (nem. Prachatitz)

– okresné mesto (tzv. Brána Šumavy), mestská pamiatková rezervácia, partnerské mesto Zvolena, 11 525 obyv., leží 40 km na západ od Č. Budějovíc, v Prachatickej hornatine Šumavského podhoria, na južnom úpätí kopca Libín, v nadm. výške 561 m. Prachatice vznikli ako trhová osada v 11. stor., prvýkrát sa uvádza v listine kráľa Vratislava II. z r. 1088, v stredoveku tu žili prevažne Nemci, v r. 1938 sa stali pohraničným sudetským mestom, ktoré pripadlo Nemecku. Zaujímavosti: Staré mesto s got. a ren. domami obklopujú dvojité hradby – prvé zo 14. stor., doplnené v 16. stor. druhým hradbovým pásom s delovými vežami, zachovala sa aj dolná goticko-renesančná tzv. Písecká mestská brána. Gotický Kostol sv. Jakuba bol založený v 14. stor. (najstaršia zmienka je z r. 1359), dokončený v r. 1505-1513 do dnešnej podoby. V trojloďovom chráme vyniká hviezdová rebrová klenba, ktorú nesú štyri 8-boké piliere, tiež hodnotné zariadenie a unikátne fresky Ukrižovanie Krista na vonkajšej fasáde kostola (múre presbytára) z r. 1516. Stará radnica s figurálnymi sgrafitami bola vybudovaná po r. 1570 na mieste rožmberského domu. INFO: http://mesto.prachatice.cz/, www.prachatice.cz, www.prachatice.ceskehory.cz

Okolie:

Husinec – mestečko, 5 km severne od Prachatíc, histor. jadro je mestskou pamiatkovou zónou, okrem dvoch kostolov zo 17. a 18. stor. je zaujímavá radnica zo 16. stor. a rodný dom majstra Jána Husa (narodil sa asi v r. 1371) s jeho sochou na námestí. INFO: www.husinec.cz Záblatí – obec, kedysi mestečko v údolí Blanice, 5 km na západ od Prachatíc, má got. Kostol Umučenia Jána Krstiteľa zo 14. stor. so vzácnymi got. nástennými maľbami a got. kamenný stĺp z 15. stor. INFO: www.obeczablati.cz

NETOLICE

– jedno z najstarších juhočeských miest, 2 750 obyv., leží 19 km na sv. od Prachatíc, resp. 25 km na sz. od Č. Budějovíc, na priechode Zbudovských blát v Šumavskom podhorí. Podľa Kosmasovej správy tu mali Slavníkovci r. 981 pomedzný hrad. Už od 16. stor. bolo mesto známe chovom koní, ktorého tradícia pokračuje dodnes (netolický ťažký ťažný typ), napr. v osade Petrův Dvůr asi 1 km západne od Netolíc. Zaujímavosti: Historické jadro je mestskou pamiatkovou zónou s pravouhlým námestím, neskorogot., ren. a barok. domami s podlubím a dominantnou radnicou z r. 1869. Farský Kostol Nanebovzatia P. Márie, pôv. ranogotický z r. 1284, bol po r. 1648 zbarokizovaný. Filiálny Kostol sv. Václava má románsku loď z 1. pol. 13. stor. a got. presbytár so zvyškami malieb zo zač. 14. stor. Zaujímavé je tiež Mestské múzeum (archeológia, príroda, národopis, história mesta), archeolog. park a na Kopci sv. Jána sa buduje opevnené hradisko. Asi 2,5 km na sz. od Netolíc stojí krásny renesančný zámok Kratochvíle z r. 1583-1589 so zámockou záhradou s fontánami, ktorá je ohradená múrom s baštami. Nádherná je veľká prijímacia Zlatá sála. INFO: www.netolice.cz, www.zamek-kratochvile.eu

VOLARY (nem. Wallern)

– najväčšie horské mestečko Šumavy a stredisko turist. ruchu, má 4 100 obyv., leží v nadm. výške 760 m v kotline pri Teplej Vltave, priamo na území CHKO Šumava, 16 km na jz. od Prachatíc. Založenie mesta súvisí s kolonizáciou Šumavy v 13.-14. stor. a bol ovplyvňovaný aj prítomnosťou Zlatej cesty. Prvá písomná zmienka o Volaroch pochádza z r. 1359. Do odsunu sudetských Nemcov v r. 1946 bolo obyvateľstvo mesta prevažne nemecké. Zaujímavosti: Časť histor. centra bola r. 1995 vyhlásená dedinskou pamiatkovou rezerváciou – chránené sú predovšetkým zrubové (roubené) domy stavané v alpskom štýle. Kostol sv. Kataríny – pochádza zrejme zo 14. stor., prestavaný r. 1496 v neskorogot. štýle z kameňa, v r. 1669-1690 bol postavený nanovo v baroku (dnes má pôdorys kríža). Zaujímavé sú aj volarské menhiry – zoskupenie 11 prehistorických kameňov blízko obce. V okolí vedú 3 náučné chodníky – Zlatá stezka, Naše rašeliniště a najstarší šumavský náučný chodník Medvědí stezka (z r. 1967). INFO: www.mestovolary.cz, http://volary.eu/

VIMPERK (nem. Winterberg)

– histor. mesto a letovisko so 7 830 obyv., leží asi 20 km na sz. od Prachatíc a 28 km na jz. od Strakoníc, v údolí Volyňky a na úpätí Boubína na Šumave. Pôvodné podhradie tvorila osada, ktorú r. 1423 vypálili husiti a r. 1479 ju kráľ Vladislav II. povýšil na mesto. Ťažilo z polohy na Zlatej ceste (Zlaté stezce), po ktorej sa do Čiech vozila soľ. Histor. jadro na skalnatom ostrohu nad riekou Volyňkou je mestskou pamiatkovou zónou. Vimperk je dnes východiskom pre veľkú časť turist. výprav na Šumavu. Zaujímavosti: Centrum tvorí prudko svažité veľké námestie s niekoľkými neskorogot. domami, barok. radnicou, mestskou vežou z doby okolo r. 1500 s got. portálom a sgrafitami, a got. trojloďovým Kostolom Navštívenia P. Márie pôv. z 13. stor. (prestavaný r. 1365), ďalej malé námestie, ktoré je neoficiálnym centrom, sieť ulíc okolo Pivovarskej ulice a mestský park. Mestu dominuje zámok, pôv. ranogot. hrad, ktorý v r. 1251-1260 vybudoval Purkart z Janovíc, medzi rokmi 1550 až 1624 bol renesančne rozšírený (dnes múzeum so sklárskou, tlačiarenskou a drevárskou expozíciou). Sčasti sa zachovali aj mohutné mestské hradby z 15. stor., ktoré nadväzujú na opevnenie hradu, so 7 zachovanými baštami a Čiernou bránou na ceste do zámku. Zlatá cesta vstupovala do mesta bránou cez dnešnú ulicu Zlatá stezka. Cintorínsky (hřbitovní) Kostol sv. Bartolomeja z 13. stor. má cenné nástenné maľby z 2. pol. 15. stor. INFO: www.vimperk.cz

STRAKONICE (nem. Strakonitz)

– okresné mesto s 23 385 obyv., leží na sútoku Otavy a Volyňky, asi 55 km na sz. od Č. Budějovíc. Mesto začalo vznikať v 1. pol. 13. stor., kedy tu rod Bavorovcov začal budovať miestny hrad. V r. 1243 daroval Bavor I. zo Strakoníc, so svojou manželkou Bolemilou, časť strakonického hradu Maltézskym rytierom či johanitom, ktorí v ňom vybudovali ranogot. kostol a kláštor. Strakonice zažili najväčší rozkvet za vlády Bavora II., ktorý sa tešil veľkej priazni Přemysla Otakara II. Zaujímavosti: Strakonický hrad – zvláštnosťou je spojenie panského sídla s kláštorom. V najstaršej ranogot. časti okolo Kostola sv. Prokopa s vežou, kapitulskou sieňou a ambitom sa zachovali viaceré stavebné detaily z 13. stor. a veľmi cenné fresky v ambite (okolo r. 1340). Západná got. veža Rumpál je z doby okolo r. 1300, južná renesanč. veža Jelenka bola pristavená okolo r. 1500. Stavebné úpravy dokončili v r. 1714-1721 barokovou záp. prístavbou, takže súčasná podoba hradu kombinuje viaceré architekt. slohy (v časti areálu je Múzeum stredného Pootavia). V meste stojí Kostol sv. Markéty z r. 1580-1583, cintorínsky (hřbitovní) pôv. gotický Kostol sv. Václava z konca 13. stor. v r. 1720-1730 zbarokizovali, v časti Podsrp zas významný pútnický Kostol Navštívenia P. Márie Bolestnej z 18. stor. K mestu sa viaže Tylova hra „Strakonický dudák“ (1847) a každý druhý rok sa vždy na konci augusta koná známy Medzinárodný dudácky festival (gajdošský festival). INFO: www.strakonice.eu, www.hradstrakonice.cz, www.muzeum.strakonice.eu, www.dudackyfestival.cz

BLATNÁ

– mesto s histor. pamiatkovou zónou, partnerské mesto nášho Važca, 6 753 obyv., 22 km severne od Strakoníc, je známe Zámkom Blatná, postavenom v 13. stor. ako vodný (blatný) hrad uprostred močiarov, z ktorého sa dodnes zachovali len zvyšky románskej kaplnky, v 14. stor. bol okrem tejto kaplnky hrad zbúraný a postavený nový kamenný palác s monumentálnou hranolovou vežou, v 15. a 16. stor. k nemu pristavali ďalšie paláce – Rožmitálsky a Rejtov, dnes je zámok prístupný s hodnotnými interiérmi. V jadre mesta sa nachádza got. farský Kostol Nanebovzatia P. Márie z r. 1444-1515 a samostatná zvonica z r. 1723, vysoká 45,5 m. INFO: www.mesto-blatna.cz, www.blatna.cz, www.blatna.info

VODŇANY

– mesto známe svojou rybnikárskou tradíciou, partnerské mesto Oravského Podzámku, má 7 015 obyv., leží na rieke Blanici v rybničnej oblasti Českobudějovickej panvy, 23 km na jv. od Strakoníc a 28 km na sz. od Č. Budějovíc. Mesto vzniklo ako osada pri zlatonosných ryžoviskách na prelome 12. a 13. stor., na kráľovské mesto bolo povýšené r. 1336. V r. 1400 tvorili Vodňany spolu s Pískom a Č. Budějovicami oporu kráľovskej moci v južných Čechách, r. 1420 mesto dobyl Ján Žižka a pridalo sa k husitom. V 15. stor. sa začalo ryžovať zlato a zakladali sa rybníky, ktoré sú dnes typické pre okolitú krajinu. Zaujímavosti: Mesto má pravidelný got. pôdorys, zachovali sa zvyšky got. hradieb a vodnej priekopy, niekoľko neskorogot., barok. a ren. domov (Heritesova lekáreň). Kostol Narodenia P. Márie – vzácna pamiatka, zrejme z r. 1317, prestavaný bol v r. 1415-1435, znova v 16. stor. a v r. 1894-1896 ho regotizovali (maľby sú od Mikoláša Aleša). Mestské múzeum a galéria obsahujú expozície rybárstva, rybnikárstva, histórie mesta a obrazy M. Aleša. INFO: www.vodnany.eu, www.infocentrumvodnany.cz, www.muzeumvodnany.cz

VOLYNĚ

– mesto s 3 200 obyv., 10 km južne od Strakoníc, histor. jadro je mestskou pamiatkovou zónou, napr. nádherná renesančná radnica z pol. 16. stor., niekoľko got. domov, alebo got. kostol zo 14. stor., z býv. židovskej osady (geta) ostala synagóga z r. 1840 – jedna z mála empírového typu, stavebne veľmi vzácna a oproti nej dva pôvodné židovské domy, pevnosť pochádza z 13. stor. (dnes mestské múzeum). Miestna časť (býv. obec) Zechovice je pam. rezerváciou ľudovej architektúry z pol. 19. stor. (jednotné priečelia usadlostí barok. ľudového tvaroslovia). INFO: www.volyne.eu

Okolie:

Hoštice – obec 3 km na sv. od Volyně leží pod Kalným vrchom (633 m), známa je z filmovej trilógie Zdeňka Trošku – Slunce, seno... (z r. 1983-1991). V budove Hoštického zámku asi zo 17. stor. bolo vo filme umiestnené „Jednotné zemědělské družstvo“. Na cintoríne je okrem iných pochovaná napr. Kelišová z tejto trilógie, alebo legenda českej country muziky Michal Tučný († 1995), hrob zdobí kameň v podobe jeho klobúka. Na „návsi“ však ešte aj dnes možno stretnúť na svoj vek vitálnu Máriu Pilátovú (* 1921) alias Konopníkovú. Každý rok sa tu koncom augusta koná spomienkový country koncert Stodola Michala Tučného. INFO: www.hosticeuvolyne.estranky.cz

PÍSEK

– okresné histor. mesto na rieke Otava, partnerské mesto Veľkého Krtíša, 30 150 obyv., leží 50 km na sz. od Č. Budějovíc. Podnetom pre založenie Písku bol zlatonosný piesok, ktorý tu objavili v 12. stor., vzniknutá osada sa nazývala „Na Písku“ (ťažba zlata skončila v 16. stor.). Písek sa prvýkrát spomína v listine kráľa Václava I. z r. 1243, ktorý potom neďaleko osady na skalnatom brehu postavil hrad. Vlastné budovanie kráľovského mesta začal až jeho syn Přemysl Otakar II. okolo r. 1254 súčasne s ranogot. hradom a kráľovskou mincovňou. V 15. stor. bol Písek významnou oporou husitského hnutia, jeho rozmach sa zastavil až po bitke na Bielej hore (1620). Za Jozefa II. sa mesto stalo strediskom Prácheňského kraja (zahŕňal časť dnešného Plzenského a Juhočeského kraja, zanikol r. 1849). Zaujímavosti: Historické jadro je mestskou pamiatkovou zónou s got., ren. a barok. domami. Kostol Narodenia P. Márie – ranogot. chrám z čias okolo r. 1260, v r. 1489 prestavaný (zvyšky malieb z 13. stor. sú ešte románske), z tých čias je aj jeho 74 m vysoká veža so štyrmi zvonmi a hodinami s obrátenými ručičkami. Dominikánsky Kostol Povýšenia svätého Kríža – pôvodne kláštorný chrám z konca 13. stor. (zal. zrejme za Přemysla Otakara II.). Okolo Kostola sv. Václava z 13. stor. stála pred založením mesta pôv. osada s kráľ. dvorom. Písecký hrad – založený Přemyslom Otakarom II. v 13. stor., poslednou zachovanou časťou je kráľovský palác s rytierskou sálou (dnes súčasť Prácheňského múzea, napr. ojedinelá expozícia ťažby zlata). Zachovali sa tiež zvyšky opevnenia (hradieb s cimburím) z 13. až 16. storočia. Kamenný most cez Otavu z 2. pol. 13. stor. je najstarším zachovaným v Čechách (na moste sú repliky pieskovcových sôch). V Píseckých horách s vrchmi Mehelník (632 m) a Jamík (606 m, rozhľadňa) vedie náučný chodník Cesta drahokamov (Stezka drahokamů). INFO: www.mesto-pisek.cz, www.icpisek.cz

MILEVSKO

– staré mestečko s 8 900 obyv., asi 25 km na sv. od Písku, prvýkrát zmieňované v r. 1184, na podnet Jiřího z Milevska tu bol r. 1187 postavený kláštor, ktorý r. 1420 vypálili husiti, do r. 1543 mesto spravovali Rožmberkovia, potom Švamberkovia, od r. 1581 páni z Hodějova. Zaujímavosti: Kláštor premonštrátov – založený bol v r. 1184-1187 (najstarší kláštor na juhu Čiech), k nemu patrí Chrám Navštívenia Panny Márie – trojloďová stavba bola v 13. stor. goticky a v 19. stor. novorománsky prestavaná, jedná sa o 3. najväčší románsky chrám v Čechách (56 x 17 m); pôvodná je sakristia (Opátska kaplnka sv. Markéty) z r. 1187. Kostol sv. Jiljí (sv. Egídia) – pôvodná románska stavba z čias Jiřího z Milevska bola okolo r. 1400 výrazne goticky prestavaná, v presbytériu je veľmi cenná got. sieťovaná klenba tzv. milevského typu. Kostol sv. Bartolomeja – postavený r. 1866 na mieste pôv. kostolíka zo 16. stor., ako prejav vďaky za prežitie atentátu na cisára Františka Jozefa I. INFO: www.milevsko-mesto.cz, www.milevskymkrajem.cz, www.milevskoklaster.cz

PROTIVÍN

– mestečko s 5 100 obyv., 12 km južne od Písku, leží na rieke Blanici. Prvá zmienka o Protivíne je z r. 1282, ale sa predpokladá, že obec vznikla už niekedy okolo r. 1260 ako tvrdza a osada pri brode cez zlatonosnú Blanicu. Zaujímavosti: Pôvodný got. hrad založil asi v polovici 13. stor. Přemysl Otakar II., v 16. stor. bol prestavaný na ren. zámok a barokovo upravený v r. 1714-1731. Na Masarykovom nám. stojí Kostol sv. Alžbety z r. 1661-1662 v ranobarok. štýle. Asi 2 km na sever od mesta sa nachádza obec Myšenec s pôvodne románskym Kostolom sv. Havla asi z konca 11. stor., ktorý bol r. 1270 goticky rozšírený (vzácne fresky z r. 1340-1350), medzi domami v obci sa zachovali zvyšky got. opevnenia (hradu), ktorý v 13. stor. založili Přemyslovci a pri dome č.p. 28 sa nachádza prír. pamiatka Myšenecká slunce s veľkými zhlukmi turmalínov. INFO: www.muprotivin.cz

(Zmena údajov vyhradená) Ing. Stanislav Šimek

CESTOVATEL 09/20011

• Nasl. >