V ráji (Českom) je ako v raji

Dve susedné krajiny, ktoré dlho tvorili spoločný štát, a toľko rozdielov. Teraz nehovorím o ekonomike a životnej úrovni, ale o turistických chodníkoch.
Sú jednoducho iné ako naše: U nás kráčame celé hodiny strmo hore, u susedov je to takmer po rovinke. U nás meriame túru na hodiny, u nich na kilometre. U nás sa z času na čas objaví studnička, u nich pri studničke stojí aj socha a informačná tabuľka. U nás chodíme prevažne okolo horských chát a dreveníc, v Čechách obchádzame zámky. O tom všetkom sa môžu presvedčiť návštevníci Českého rája. S Rádiovíkendom sme jeho zákutia prešli spolu s turistami z Liptova.

Český ráj – to zďaleka nie sú len ospievané Prachovské skály. V lesoch medzi Turnovom, Jičínom a Mnichovým Hradištěm je tých skalných miest oveľa viac. Napríklad pieskovcové bralá v údolí Plakánek. Z jednej strany skaly, z druhej rybník – dokonalá kulisa pre rozprávku.
A naozaj: ako v rozprávke sa na konci údolia rysuje hrad Kost zo 14. storočia. Možno si na ňom pozrieť zachované miestnosti s nábytkom. My však zrejme vyzeráme odvážnejší a tak nám ponúkajú okruh cez mučiareň. Na vlastnej koži tam vyskúšame, aký pocit má človek, keď mu hlavu
a ruky zacviknú do praniera.

PRACHOVSKÉ SKÁLY
Od roku 1933 prírodná rezervácia, dnes súčasť najstaršej chránenej krajinnej oblasti v ČR - Český ráj. Máme dve možnosti: buď chodíme po skalách a z vyhliadok obdivujeme okolitý kraj (z vyhliadky Křižkovského vidno ďalší symbol Českého rája – zrúcaniny hradu Trosky); alebo nás chodník vedie pod skalné veže a večer nás bolí krk z neustálych pohľadov dohora (Cisárska cesta nie je cesta, ale úzky chodníček, na ktorom sa nám zdá, že skalné steny sa už-už dotknú našich ramien). Ale na svoje si tu prídu aj tí, ktorým chýbajú strmé výstupy (a Liptákom, zvyknutým na Vysoké Tatry, veru chýbajú). Kto chce totiž prejsť Šlikovu, Všetečkovu, Hlaholskú a ďalšie vyhliadky, musí sa po schodíkoch poriadne nachodiť hore-dole.

HRUBOSKALSKÉ
SKALNÉ MESTO
Vyrážame z Turnova. Najprv nás čaká výstup na Hlavatickú vyhliadku a potom už príjemná chôdza takmer po rovine. Čoskoro začíname obdivovať skalné veže – v tejto prírodnej rezervácii ich je približne 400. Niektoré popri ceste už nesú ľudské stopy. Doslova: ľudia v poddajnom pieskovci vyšúchali nohami do skaly zvislé priehlbiny, takže skala naspodku vyzerá ako zriasená látka. Na Mariánskej vyhliadke šťukajú fotoaparáty: pekne vidno skalné veže aj neďaleký zámoček Hrubá Skala, dnes zmenený na hotel. Tesne pred ním ešte zabočíme medzi skaly. Keby tam nesmerovala turistická značka, tak neveríme, že sa tadiaľ dá prejsť. Veď sa to tam aj volá – Myšia diera.

Na svoje si prídu aj tí, ktorých zaujímajú dreviny: Neďaleko je arborétum Bukovina, založené
v druhej polovici 19. storočia. Keď sa pozeráme do koruny starých ihličnatých duglasiek, tak sa cítime ako v Severnej Amerike. Práve stromy z toho kontinentu tvoria základ arboréta.

ČESKÝ RÁJ POD STRECHOU
Český ráj možno obdivovať nielen priamo v prírode, ale aj v Múzeu Českého rája v Turnove. Historika múzea Michala Babíka nezaskočí otázka, ako toto územie dostalo svoj názov.:
„V druhej polovici 19. storočia sa v tunajších kúpeľoch Sedmihorky neďaleko Hrubej Skaly stretávala kultúrno-politická reprezentácia českého národa. A počas tých pobytov si títo ľudia začali hovoriť, že krajina, v ktorej sú, je vlastne rajom.
A teda – „Českým rajom“.
M. Babík však dodáva, že tohto roku sa objavila aj iná verzia: vraj pôvodne bol Český ráj viac smerom na Litoměřicko. Ako to bolo naozaj,
o tom musia rozhodnúť odborníci.
V Múzeu Českého rája v Turnove obdivujeme unikátnu zbierku drahých kameňov a šperkov. Dozvedáme sa tiež o tom, aké významné osobnosti tu žili, v akom kroji tam ľudia kedysi chodili a nahliadneme aj do zrubovej drevenice. Samozrejme, musíme sa zastaviť aj pred panoramatickým obrazom Mikuláša Aleša „Pobití Sasíku pod Hrubou Skálou“. Nemožno ho prehliadnuť – rozmermi 8,5×10 metrov patrí medzi najväčšie obrazy v strednej Európe.

DRÁBSKÉ SVĚTNIČKY
Ďalšie skalné mesto. Menšie ako tie predchádzajúce, ale má svoje čaro. Kedysi tam stál hrad a jeho obyvatelia si do pieskovca vydlabali komôrky, ktoré napokon poslúžili zbojníkom. Vidno ich dodnes – tie „světničky“. Vedie k nim množstvo schodíkov, rebríkov a železných stúpačiek, po ktorých sa šplháme na skaly, aby sme mohli obdivovať výhľad doďaleka. Netušíme, že naozajstný výhľad máme ešte len pred sebou. Po niekoľkých kilometroch sa ocitneme na neďalekom čadičovom vrchu Mužský (463 m n. m.). Máme šťastie na počasie: môžeme sa donekonečna otáčať okolo vlastnej osi a nikde nám pohľad na krajinu nezatieni ani strom, ani skala, ani mráčik.

Takto si Český ráj vychutnali turisti z Liptova, ktorých som celý týždeň sledovala s mikrofónom Rádiovíkendu. Nie je to taký raj, v ktorom by vám do úst lietali pečené holuby. Ani vás nikto nebude nosiť hore strmými schodíkmi na vyhliadky. Ale človek si tam oddýchne naozaj ako – v raji.

• < Predch.