Starigrad - Paklenica

HORY A MORE

Málokde v Európe sú také výhodné možnosti kombinovať horskú dovolenku s morom. Veď okrem Paklenického národného parku a dvoch majestátnych kaňonov je tu i celý Velebit, množstvo cyklistických cestičiek a chodníkov pre peších. V samotnom Starigrade je navyše niekoľko nástupných trás na náučné chodníky. Tie vedú aj popri mori, pretože tu sú ideálne možnosti na nekonečné prechádzky po dlhých štrkových plážach s občasnou prímesou piesku.

Tribanj

Poďme pekne po poriadku, aby v tom bol nejaký systém. Vyberme sa od severu riviéry, ktorý má rozhodne svoje čaro, no na masovejšiu dovolenku súci nie je. Paklenická riviéra, vyše 20 kilometrov dlhá, sa začína dedinou Tribanj, ktorá má ďalšie časti. Kruščica, Sibuljina, Sv. Marija Magdalena, Ljubolič. Tieto osady viac-menej úspešne bojujú s bohatou ponukou chorvátskych letovísk. Sú schúlené pod magistrálou, prístupové cestičky sú priam odstrašujúce a dovolenku tu trávia tí, ktorí hľadajú skutočný pokoj. Pravda, pokiaľ ich neruší občasný hluk veľkých áut. Pláže sú tu zväčša skalnaté, s betónovými mólami a umelými vstupmi do vody. Na druhej strane treba priznať, že pri vode nie je tlačenica, more je priezračné a je tu atmosféra pre umelcov a pre ľudí, ktorí hľadajú čas na prečítanie dobrej knihy. Že tu nie je úplne otvorené more? Pohľad na most spájajúci pevninu s ostrovom Pag, takmer biele skaly tohto ostrova, ktorý od pevniny často ošľahávajú studené víchre zimného Velebitu, má tiež svoje čaro. A buďme úprimní. Čím otvorenejšie more, tým väčšie vlny. Pekné na pozeranie, horšie na kúpanie.

Starigrad

Je historickým centrom riviéry. Stále častejšie sa objavujú menšie štrkové pláže, sem- tam aj s prímesou piesku. Severnej časti Starigradu dominuje výstavba nových apartmánových domov. Starigrad bol zatiaľ ušetrený nadmernej výstavby apartmánov, príznačnej pre celé pobrežie Chorvátska, no aj tu už vyrástlo niekoľko desiatok domov, obyčajne dvojposchodových.

Apartmán je výborná vec, už len Tribanj ponúka staré izby bez kuchyne a vlastného sociálneho vybavenia, no keď sa niečo preženie… ale s tým dnes majú skúsenosti všade tam, kde si nedali pozor a pustili nepremyslenú výstavbu. Bol predposledný augustový deň, spustil som sa autom cestičkou k moru. Popri piatich či šiestich apartmánových domoch. Našiel som krásnu, umelo dotvorenú pláž. Niekoľko stupňov betónových platní na ležanie, malý vstup so štrkom, miesto na dva, tri člny, hliníkový rebrík ako do bazéna. Opaľovala sa tu jedna pani a vo vode šantili české detváky. Pekný pohľad. Ibaže si predstavme plné apartmány a na tejto istej ploche by malo ležať a kúpať sa zo 60 ľudí. Takáto predstava už vyvoláva otázku, či mali stavitelia apartmánov zdravý rozum. Ešte, keby teraz stavali do mora aj umelé móla, aby bolo viac pobrežia.

Ako som odchádzal, okamžite mi núkal lacný apartmán jeden z majiteľov domov. Zdôrazňoval nízku cenu a v očiach som mu čítal obavy, že na konci sezóny nevie, z čoho zaplatí úverové splátky.

Experiment s novými, husto stavanými apartmánmi, pevne kráča do svojho nešťastného záveru.

1. Ešteže centrum Starigradu a jeho južná časť si zachovala pôvodný vzhľad. Je tu dosť obchodov, reštaurácií, niekoľko hotelov, dominuje im samozrejme štvorhviezdičkový Alan, ktorý ponúka aj wellnes, teda dlhú sezónu. Je tu dosť apartmánov, ešte ako tak -dobre obsadených, no najlepšie sa na Paklenickej riviére darí asi hotelom a kempingom. Kemping pri hoteli Alan bol dokonca aj koncom augusta plný. A pred hotelom stálo zo 30 áut. A klientov vozili aj autobusy.

Pláž okolo hotela Alan patrí k najväčším pokladom Paklenickej riviéry. Jemný štrk, kde-tu piesoček, kde-tu betónové platne. Betón postupne mizne a vyhrávajú pieskovo-štrkové pláže. Za hotelom Alan sa tiahnu asi v kilometrovej dĺžke. Až za strážnu vežu z tureckých čias, malebnú zrúcaninu, ktorá je asi široko-ďaleko najfotografovanejším objektom. Pláže južnej časti Starigradu sú príjemným prekvapením aj pre tých, ktorí už všeličo videli.

Seline

Táto osada pred 24 rokmi, keď som tu bol prvý raz, ešte neexistovala. Veľký záliv bol romantický a spomínam si na domáceho, ktorého som zvečnil na fotografii aj so somárom, ako sa večer vracali z poľa. Teraz je tu kopa nových apartmánov. Inak, tabuľa Starigradu a Seline je už len pár metrov od seba. Apartmány majú obyčajne vlastné malé plážičky a akousi dominantou Seline je veľký kemping. Vedie k nemu niekoľko poľných cestičiek. Výrazné sú malé chatky, asi pozostatok socializmu, a v nich slovenskí klienti z nejakého, načierno vybavovaného podnikania v cestovnom ruchu. Vodič trenčianskeho autobusu mi nijakovsky nechcel prezradiť s akou cestovkou tu je, splietal niečo o kultúrnej organizácii a potom o nejakej partii. Jednoducho vedel, že čo robí, je nelegálne. Žiadne dodržiavanie pravidiel, žiadne poistenie proti insolventnosti, žiadne dane!

No, nechajme to. Keď sa našinci poriadne popália a nikto ich v prípade krachu nedovezie domov, a keď bude z toho poriadna aféra, potom sa zmenia pohľady na úsporu niekoľkých korún. A nakoniec, aj cez legálnu cestovku by ubytovanie v starých chatkách so spoločnými WC a sprchami bolo určite lacné.

Poza tento kemping sa dá dostať k pokračovaniu krásnych pláží zo Starigradu. Tiahnu sa až k majáku a od majáka veru ešte i ďalej. Opäť teda prekvapujúco pekné pláže. Kde je viac skál, objavujú sa ježkovia, čo je dobre, veď tí sú len v čistej vode, vyznávači šnorchlovania sa majú na čo pozerať, majú i čo loviť – mušlí je tu na rozdávanie.

Paklenická riviéra ma veľmi príjemne prekvapila. Bez ohľadu na to, že som z nej putoval na cesty po ostrovoch Pag a Vir, po Nine i Privlake, viem, že som si vybral dobre. Bolo to ideálne miesto na oddych i poznávanie.

Ľ. MOTYČKA

• < Predch.
• Nasl. >