Dugi Otok

Vybetónované svahy zachytávajú každú jeseň dažďovú vodu do nasledujúcej jari, do troch sezónnych jazier a zásobníkov, ktorá musí viniču, olivovníkom, figovníkom, boroviciam, píniám i pre malé záhradky stačiť po celé horúce leto.
Na 44 kilometrov dlhom severodalmátskom ostrove Dugi Otok (Dlhý ostrov) totiž niet jediného prameňa, jedinej riečky ani studne. Takéto zásobníky však nestačia a preto musia desať osád a ich 2800 obyvateľov na ploche 114 štvorcových kilometrov, vodou z pobrežia zásobovať lodné tankery.

Život pod horúcim slnkom pri sústavnom nedostatku vody na ostrove samozrejme nie je ľahký. Napriek tomu si tam, na úzkom, miestami iba poldruha kilometra širokom členitom skalnatom pásiku, budovali opevnenia už starí Ilýrovia. Na niektorých návršiach zvyšky ich opevnení dodnes badať, rovnako ako mohyly nad hrobmi. Po nich prišli Rimania. Na úzkom výbežku pevniny, ktorý sa volá Mala Proversa, sa zachovali mozaikové základy starorímskeho vidieckeho sídla Vila rustica, ktoré previezli do múzea v Zadare. Sú tam aj zvyšky kanalizácie a vodnej nádrže v mori.

ĎAĽŠÍMI USADLÍKMI BOLI starí Chorváti. Písomné dokumenty spomínajú Dugi Otok už v 10. storočí. V olivovníkových hájoch možno uvidieť zvyšky stredovekých kostolíkov z 10. a 11. storočia, napríklad sv. Ivana a Viktora v prírodnom parku Telašćica a na úpätí Vela Straža, najvyššieho bodu ostrova. Každý farský ostrov ukrýva nádherné nástenné maľby. Za zastavenie stojí jeden z najvýznamnejších stredovekých chorvátskych kostolov, zasvätený sv. Pelegrínovi. Má základy z 13. storočia a kedysi bol súčasťou cintorína na maličkom ostrovčeku, dnes však k nemu možno z dedinky Savar so stovkou duší prejsť suchou nohou. V gotickom farskom kostole v Sali, najväčšej usadlosti na Dugom Otoku (900 obyvateľov) je drevený oltár, ktorý vyrezávali v Benátkach v 17. storočí. Za dedinkou, ktorá vznikla už v 12. storočí a bola povestná výrobou soli z morskej vody, je jedinečný cintorín s kamennými hrobkami. Tie sa hĺbia do skaly a po pohrebe sa hrob uzatvorí kamennou platňou. Prekvapujúce množstvo stavebných a kultúrnych pamiatok na takomto ostrove.

Trajekt z Božavy, Brbinja, Zaglavu či Sali za necelú trištvrte hodinu spája ostrovanov so Zadarom. Tam, na pevninu, viacerí mladí odchádzajú za lepšou a pohodlnejšou robotou. Mladá Anna Juranov sa však po niektorých rokoch pôsobenia v zadarskej mestskej televízii vrátila na tichý ostrov, kde sa narodil jej otec. Vedie miestnu turistickú informačnú kanceláriu a na ostrove mi ukazuje, že sa napriek viacerým odchodom určite Dugi Otok nevyľudní. Na penziu si tu kupujú staršie, ale aj stavajú nové domy Chorváti, ktorí strávili časť života pri robote vo svete a jeseň života chcú stráviť doma.

VIACERÍ MIESTNI ĽUDIA zase rekonštruujú, pristavujú k domom izby pre turistov, stavajú nové penzióny, pretože ostrovná dovolenka s prechádzkami tichou krajinou, malými plážami, surfovaním a potápaním, je vyhľadávanou rodinnou alternatívou v porovnaní s rušnou pevninou. Na mape dlhého ostrova je vyznačených 29 pomerne malých tichých pláží, čiastočne s vybetónovanými brehmi na slnenie a pohodlným prístupom
k vode. Niektoré sú aj štrkové, a v zálive Sakarun južne od Božavy je pekná piesková pláž.

V zálive Telašćica na južnom cípe ostrova, v jednom z najlepšie chránených prírodných prístavov na Jadrane, radi ukazujú elegantný kalendár s fotografiami luxusných jácht svetoznámych podnikateľov a hviezd šoubiznisu, ktoré tam kotvili. Plavidlo Billa Gatesa s dvomi helikoptérami na palube pripomínalo skôr rýchlu bojovú loď. Záliv je cieľom výletov do národného parku, výstupiskom cyklistov, ktorí chcú ostrov poznať z horského bicykla, miestom piknikov, posedení pri travarici, víne a sladkých miestnych fánkach.

Na severozápadnom cípe stojí od roku 1849 starý kamenný maják. Pretože obsluha zariadenia je automatizovaná, netreba na ňom osádku a nevyužité obytné priestory tu prestavali na romantické apartmány. Kameň je základným stavebným materiálom starých i nových domov na jadranskom pobreží a na ostrovoch zvlášť. Chorvátske úrady odporúčajú, aby sa noví investori na ostrovoch k tomuto materiálu vracali nie preto, že ho netreba voziť z pevniny ako drahú tehlu, ale preto, že takéto domy patria ku koloritu chorvátskych ostrovov. Nové domy sú už často z betónu, ale aby sa udržala stará podoba, betónový základ sa aspoň obkladá kameňom.

VÝNIMKOU JE IBA HOTELOVÝ komplex v dedinke Božava, do ktorého sa vmestí viac turistov, než má dedinka obyvateľov. Postavený bol v šesťdesiatych rokoch v čase, keď sa socialistické štáty pri výstavbe hotelov a odborárskych zotavovní oduševňovali kvázimodernou z kovu, mramoru, keramických obkladačiek a veľkých presklených plôch. Božavu so 140 obyvateľmi, hlavné mesto ostrovného turizmu, našiel slovenský podnikateľ Karol Konárik a starý hotelový schátraný komplex s 200 posteľami zrekonštruoval do trojhviezdičkovej podoby. Hoci webkamera z jedného z balkónov zásobuje nepretržite slovenských televíznych divákov obrazovou informáciou o počasí v tejto časti Jadranu, slovenskí turisti na Dugi Otok zvyčajne necestujú, a ak áno, tak iba na jednodňový výlet z rušnejších končín a cestou na okružnú plavbu okolo Kornatských ostrovov. Trojhviezdičkový štandard na tichom ostrove je možno pre časť našincov, dovolenkujúcich na Jadrane, cenou menej zaujímavý, cestu si tam však našli Rakúšania, Taliani a Slovinci, rodiny i seniori. S tou istou klientelou ráta zrejme aj ďalší Slovák Vladimír Poór, ktorý od základov rekonštruuje vedľajší hotel.

PRVÍ HOSTIA PRICHÁDZAJÚ začiatkom mája a poslední sa lúčia v prvej októbrovej dekáde. Potom však názor, že na Dugom Otoku „skapal pes“ a ľudia sa môžu prihlásiť akurát tak
o podporu v nezamestnanosti, celkom neplatí. Ostrovania vyrukujú do olivovníkových hájov a zber trvá do Vianoc. Miestny olej má mimoriadnu kvalitu. Po novom roku treba reparovať priváty, lebo napriek obrovskému záujmu o chorvátske dovolenky, konkurencia medzi ubytovateľmi je veľká.

Ján Blažej

• < Predch.
• Nasl. >