Istria

Istrijský polostrov majú dnes v správe tri krajiny – k najväčšej chorvátskej časti patrí 88 % jeho rozlohy, slovinský región okolo Koperu zaberá 11 % a zvyšná malá časť je súčasťou Talianska.
V našom bedekri predstavujeme v kocke všetky významné miesta a lokality chorvátskej Istrie, ktorú domáci nazývajú Hrvatska Istra.


Názov: polostrov Istria, chorvátsky – poluotok Istra, slovinsky – polotok Istra, taliansky – Penisola dell’ Istria, istrijsky (istro-románsky) – Peninsula Eistria, nemecky – Halbinsel Istrien (staronemecky – Histerreich).
Správne členenie: Istriu tvoria dve chorvátske župy – celá Istarska županija (10 mestských dištriktov: Buje, Buzet, Labin, Novigrad, Pazin, Poreč, Pula, Rovinj, Umag, Vodnjan a 31 obcí, tzv. općine) a časť Primorsko-goranjskej županije (mesto Opatija a 2 obce Lovran a Mošćenička Draga), ďalej slovinská Obalnokraška regija s tromi občinami (Izola, Piran a „mestna“ občina Koper) a dve talianske obce (comune Muggia a San Dorligo della Valle), ktoré patria do provincie Terst (Trieste).
Rozloha: celkom – 3 581 km2, z toho chorvátska časť – 3 160 km2 (Istrijská župa 2 813 km2 a prináležiaca časť Prímorsko-gorskokotarskej župy 347 km2), slovinská – 384 km2 a talianska časť – 37 km2.
Obyvateľstvo: 323 000 obyv., z toho v chorvátskej časti – 224 750 (Istrijská župa 206 350 + Prímorsko-gorskokotarská 18 400), v slovinskej – 79 000, v talianskej – 19 250 (v r. 2006). Chorvátov je 71 %, Slovincov 19 %, Talianov 7 %, zvyšok tvoria Srbi, Bosniaci, Albánci a Istrorumuni (t. j. Valasi, nazývaní Ćiribirci alebo Ćići v regióne Ćićarija – majú svoj jazyk v podobe rumunského dialektu).
Náboženstvo: rímski katolíci 93 %, bez vyznania 5 %, ostatní 2 % (srbskí pravoslávni, protestanti, moslimovia).
Metropola: centrom chorvátskej Istrijskej župy je Pazin – 5 000 obyv.
Oficiálna mena v Chorvátsku: kuna (HRK) = 100 líp (lipa), 1 EUR = 7,30 HRK, 1 USD = 5,25 HRK (k 15. 7. 2009).
MPZ automobilov: Chorvátsko – HR, Slovinsko – SLO, Taliansko – I.
Športové skratky: Chorvátsko – CRO, Slovinsko – SLO, Taliansko – ITA.
Národné web-domény: Chorvátsko – .hr, Slovinsko – .si, Taliansko – .it

Prírodné pomery a podnebie

Istria je najväčším polostrovom Jadranského mora. Leží v tvare klina v jeho severovýchodnom závere medzi Terstským zálivom (slovinsky Tržaški zaliv) od severozápadu a Kvarnerským, spolu s Rijeckým zálivom (chorvátsky Riječki zaljev) od východu, kde ju ešte od ostrova Cres oddeľuje asi 4,5 km široký prieliv Vela vrata. S materskou pevninou je spojený len sever polostrova – geografickú hranicu vymedzuje línia od zátoky Muggia na západe, po východnú zátoku Preluka blízko Opatije. Istria sa zvykne deliť aj podľa jasne zreteľných pôdnych typov na tri územia – Červená Istria (Crvena Istra) s tzv. červenicou (Terra rossa) na západnom pobreží, Sivá Istria (Siva Istra) v strede krasového polostrova a Biela Istria (Bijela Istra) tvoriaca kamenisté stráne pohoria Učky a východné skalnaté partie Istrie.
Polostrov má veľmi členité pobrežie, najmä plytkejšie západné s množstvom zálivov a fjordov – najväčší je 9 km dlhý Limski kanal, východné pobrežie (tzv. Liburnija) je zas strmšie so skalnatými útesmi a menej osídlené. Pobrežná línia celého polostrova dosahuje dĺžku 593 km (z toho v Slovinsku 46 km, v Taliansku len 10 km). Povrch, budovaný prevažne vápencovými horninami s mnohými krasovými javmi, vo vnútrozemí tvorí hornatá skrasovatená plošina, ktorá od severu smerom na juh postupne klesá z priemernej nadmorskej výšky okolo 1 000 m do 300 m k malebnému pobrežiu. Najvyšším kopcom je Vojak (1 401 m n. m.) v krasovom masíve Ćićarija-Učka, kde na hranici oboch chorvátskych žúp sa nachádza Prírodný park Učka. Iným chráneným územím Istrie je Národný park Brijuni na rovnomennom súostroví blízko Puly. Povrchových tokov je pomerne málo a sú krátke (napr. Mirna a Raša), najväčšou vodnou plochou je jazero Butoniga. Skromné rastlinstvo vo vnútrozemí reprezentujú najmä neveľké lesy duba a borovice (lesy zaberajú okolo 35 % rozlohy Istrie), na pobreží dominujú suchomilné kry. Obyvateľstvo sa najviac sústreďuje okolo pobrežia, zaoberá sa poľnohospodárstvom (vinič, olivy, figy, ovocie), rybolovom, turizmom, ťažbou čierneho aj hnedého uhlia, bauxitu a výrobou lodí (Pula).
Podnebie Istrie je typicky stredomorské s teplým, veľmi suchým letom a miernou zimou, ktorá je bohatšia na vlahu. Brehy polostrova sú však vystavené silným vetrom – studenej zimnej bóre vanúcej od severovýchodu a teplému vlažnému jugu, ktoré vanie od juhovýchodu a zmierňuje veľké letné horúčavy. Najchladnejším mesiacom je február s priemernou teplotou 6 °C, najteplejší júl má okolo 25 °C (voda 23 °C). Pula a Poreč – priemer v júni 20 °C, júl a august 23 °C (najväčšie horúčavy môžu dosiahnuť až 35 °C), september 20 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok na Istrii je 750 - 920 mm, najviac prší v mesiacoch september až december (75 - 100 mm). So svojimi 2 380 slnečnými hodinami počas roka patrí Istria medzi najvyhľadávanejšie dovolenkové regióny jadranského pobrežia.

Historický prehľad

Istrijský polostrov od 4. stor. pred Kr. pôvodne osídľovali ilýrske kmene Histrijov (Histri), podľa ktorých dostala Istria svoje meno. Histrijovia (alebo Histrijci) sú považovaní za „benátsky“ ilýrsky kmeň s odlišným jazykom oproti ostatným Ilýrom. Prvé osady na polostrove založili Gréci, napr. na mieste dnešnej Puly. Gréci dlhé obdobie spolunažívali s miestnymi kmeňmi, ktorých grécky historik a geograf Strabón (žil od r. 64 pred Kr. do 24 n. l.) spolu nazval Istrijcami. Až v r. 177 pred Kr. pokorili Istrijcov Rimania, polostrov sa stal súčasťou Rímskej ríše a postupne bol romanizovaný. Po páde Západorímskej ríše územie v 5. - 6. stor. obsadili Góti a Longobardi, v r. 788 aj Frankovia (Karol I. Veľký), s ktorými bojovala Byzancia o svoju nadvládu až do 9. storočia. Ešte v 7. stor. vnútrozemie polostrova osídlili Slovania, ktorým sa však nepodarilo vysídliť či asimilovať románske obyvateľstvo. Toto mnohoveké spolunažívanie dvoch rôznych kultúr – románskej a slovanskej, dáva aj dnes Istrii neobyčajnú svojráznosť.
V 10. stor. bolo územie Istrie rozdelené na niekoľko kniežatstiev. Od r. 976 sa stalo ako zvláštne grófstvo súčasťou Korutánskeho vojvodstva, v r. 1173 - 1209 bola Istria pod vládou kniežat z Merana a v r. 1209 pripadla aquilejskému patriarchovi. Mestá na západnom pobreží si z obdobia Franskej ríše zachovali samosprávu, neskôr však (do 15. stor.) bola pobrežná časť Istrie pod nadvládou Benátok, kedy prežila najväčší hospodársky a kultúrny rozkvet (paláce, meštiacke vily, chrámy). Vnútrozemie pripadlo v r. 1374 rakúskym Habsburgovcom, po páde Benátskej republiky v r. 1797 im už patril celý polostrov. V r. 1805 - 1809 obsadil Istrijský polostrov Napoleon I., v r. 1809 - 1813 sa stal súčasťou Francúzskych ilýrskych provincií, ale v r. 1813 ho opäť obsadili rakúske vojská a stal sa súčasťou Habsburskej monarchie ako rakúske Primorje. V r. 1861 územie vyhlásili korunnou krajinou Istria so samostatným krajinským snemom. Po skončení 1. svet. vojny Istria pripadla Taliansku (1919 - 1944), v tom čase ako zvyšok Dalmácie vošla do zväzku Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Počas Mussoliniho fašistickej diktatúry bolo na polostrov prevezených okolo 50 000 talianskych kolonistov – došlo k silnej talianizácii na úkor slovanského obyvateľstva. V r. 1944 - 1945 Istrijský polostrov obsadili juhoslovanskí partizáni a na základe Parížskej mierovej zmluvy bol v r. 1947 pripojený k Juhoslávii. Po jej rozpade v r. 1991 je Istria rozdelená medzi Chorvátsko a Slovinsko podľa pôvodných administratívnych hraníc a malá časť prináleží Taliansku.

Turistika a cestovný ruch

Najživšou oblasťou cestovného ruchu je Západoistrijské prímorie, kde vyrástli najväčšie a najrušnejšie dovolenkové letoviská – Pula, Rovinj, Vrsar, Poreč, Novigrad, Umag a slovinský Portorož. Práve pobrežie od strediska Rovinj po Novigrad sa tam nazýva Riviera (Istrijská riviéra). Veľké turistické aglomerácie prakticky nadväzujú jedna na druhú, sú vybavené rôznymi službami – od špičkových hotelových komplexov, apartmánov, penziónov či kempingov, cez množstvo reštaurácií a obchodov, až po zábavné zariadenia a športové aktivity. Okrem aglomerácií sú v tejto oblasti aj menšie letoviská, ktoré tiež ponúkajú veľmi dobré možnosti pre turizmus (Medulin, Savudrija, Izola) a mnoho jednoduchších miest pre tých, ktorí hľadajú pokoj a ticho od ruchu veľkých letovísk (Premantura, Banjole, Valbandon, Fažana). Pre návštevníkov sú obzvlášť vhodné aj prírodné podmienky – malebné členité pobrežie s množstvom zátok, tichých zákutí a lesov. K obľube prispievajú tiež mimoriadne významné historické a umelecké pamätihodnosti v mestách na pobreží (Pula, Rovinj, Poreč, Piran a Koper), ale aj stredoveké mestá postavené na kopcoch vo vnútrozemí, ktoré je menej navštevované, ale hornatá krajina, liečivé pramene a vínne cesty patria medzi najzaujímavejšie miesta Chorvátska aj Slovinska.


I T I N E R Á R

OPTIMÁLNY TRANZIT:
1.) zo Slovenska je pre náročnejších turistov možnosť rýchlej prepravy charterovými letmi – cez letisko Rijeka (www.rijeka-airport.hr) na Kvarnerskú (Opatijskú) riviéru Istrie, alebo prostredníctvom letiska v Pule na juh a juhozápad polostrova.
2.) najoptimálnejšia je však doprava vlastným vozidlom, alebo autobusom po trase:
a) z Bratislavy cez Rakúsko a Slovinsko diaľnicou Viedeň – Graz – Maribor – Ljubljana – Postojna, potom buď na juh cestou 1. triedy č. 6 na chorvátsku hranicu do Rupy a odtiaľ opäť diaľnicou cez Opatiju (550 km) do Puly. Trasa je dlhá 636 km, trvá cca 9:30 hod., alebo z Postojnej diaľnicou A-1 cez Koper (545 km) smerom do Puly, s možnosťou odbočenia z diaľnice A-9 do letovísk Umag, Novigrad, Poreč, Vrsar a Rovinj. Trasa Bratislava – Koper – Pula = 639 km za cca 9:20 hod.;
b) z Ban. Bystrice rovnakou trasou ako z Bratislavy, alebo cez Maďarsko (aj z Košíc): Budapešť – Székesfehérvár – Nagykanizsa do Záhrebu a Rijeky, z BB do Puly = 780 km za 12:00 hod., z KE do Puly = 860 km za 13:20 hod.;
3.) železnicou je možný spoj Bratislava – Viedeň – Ljubljana – Postojna – Pivka – smer Rijeka, s výstupom Matulji pri Opatiji, alebo s prestupom v Pivke na Divaču a ďalej na juh do Puly.

OPATIJA – prímorské klimatické kúpele s 9 100 obyv., v Prímorsko-gorskokotarskej župe, sú centrom 40 km dlhej Kvarnerskej (Opatijskej) riviéry, 11 km od centra Rijeky (37 km od medzinár. Rijeckeho letiska na ostrove Krk). Opatija bola jedným z prvých letovísk Jadranského mora – už pred 160 rokmi, za Rakúsko-Uhorska, sa vyvinula na mondénne stredisko pre lepšiu spoločnosť. Mesto dnes vyniká aj stredomorskou flórou – rastú tam palmy, agáve, oleandre, citrusy, vavríny, či jedlé gaštany. Zaujímavosti: Kláštor sv. Jakuba (Sveti Jakov) – benediktínske opátstvo (opatija) z 15. stor., podľa ktorého dostalo mesto meno. Park Prvog maja – najbohatšia botanická záhrada a arborétum na chorvátskom pobreží (sekvoje, banánovníky, kamélie) s aristokratickou vilou Angiolina. Opatija má štyri veľké mestské kúpaliská (betónové pláže) – Slatina, Opatija, Lido a Tomaševac s upravenými vstupmi do mora, niektoré hotely majú vlastné pláže. Okolie: Volosko (Volosca) – severné predmestie Opatije s vilou cisára Františka Jozefa I., z ktorého vedie na juh do Lovranu 12 km dlhá promenádna cesta Lungo mare. Ičići – malé letovisko, jachtársky prístav a areál Klifton-sport s prvým cvičným golfiskom v oblasti Kvarnera (ubytovanie – hotel Ičići, kemping Opatija, súkromné vilky, v susednom letovisku Ika je hotel Ika). Úsek autostrády A-8 z Opatije smerom na Pulu vedie 5 062 m dlhým tunelom Učka popod rovnomenné pohorie. Vojak – najvyšší vrchol Istrie (1 401 m) prístupný značenou cestou (5 hod.), alebo autom cez osadu Veprinac a Poklon k hotelu Učka, v pohorí je na ploche 160 km2 zriadený Prírodný park Učka (www.pp-ucka.hr). INFO: www.opatija.hr, www.opatija-tourism.hr, www.opatija.net
LOVRAN – prímorské mestečko a klimatické kúpele s mnohými hotelmi, penziónmi, vilami a morskými kúpaliskami, leží uprostred zelene, 6 km južne od centra Opatije, na pobreží pod svahmi pohoria Učka. Názov pochádza od vavrínu (lovor), ktorý je spolu s jedlými gaštanmi (maroni) a višňami (črešanje) typickou drevinou v tunajších parkoch a záhradách. Lovran bol jednou z najstarších osád v ilýrskej Liburnii, počas Rímskej ríše tu mali bohatí Rimania svoje sídla. Mestečko nezažilo vládu Benátok. Zaujímavosti: Patricijské domy – stoja v starej časti na námestí, so zdobenými portálmi a balkónmi, s podlubím a schodiskami. Stubica – jediná zachovaná brána z pôvodného opevnenia, Kostol sv. Juraja zo 14. stor. má barokový vzhľad (vzácne got. fresky z 15. stor.) a pôvodne románsku zvonicu, malý románsky Kostolík sv. Trojice (Sveto Trojstvo) s tzv. lopicou – pre Istriu typickou stĺpovou predsieňou (v interiéri fresky). Na námestí je aj stredoveká mestská veža. V polovici októbra letovisko každoročne ožíva slávnosťou zberu jedlých gaštanov – Marunada. Okolie: Medveja – malé letovisko 2 km južne od Lovranu v širokej zátoke, s najkrajšou dlhou plážou tohto prímoria, z drobných okruhliakov a kamienkov, s pozvoľným vstupom do mora (ubytovanie – hotel a kemp Medveja). INFO: www.opcinalovran.hr, www.lovran.com, www.tz-lovran.hr
MOŠĆENIČKA DRAGA – menšie letovisko a prístav pri rovnomennej zátoke, 7 km južne od Lovranu, s peknou 2 km dlhou plážou z drobných okruhliakov, ďalšie malé pláže sú v okolitých zátokách. Pri mestečku je Kaplnka sv. Petra zo 16. storočia. Ubytovanie – hotely Marina a Mediteran, kemping Draga. Okolie: Mošćenice – obec 173 m vysoko nad zátokou na svahu Učky. Priamo od pláže z Mošćeničky Dragy k nej vedie schodisko so 760 schodmi, prístup je aj po ceste (3 km). Pre odľahlosť a ťažkú prístupnosť si zachovala svojrázny, starobylý vzhľad – je zovretá v malom priestore zachovanými hradbami, zloženými z obytných domov, je pretkaná uličkami a schodiskami, priechodmi a mostíkmi, s niekoľkopodlažnými domami, starou mestskou lodžiou zo 17. stor., na námestíčku stojí barokový kostol z 18. stor. a niekoľko domov s pôvabnými portálmi. Pred hradbami sú dva kostolíky – Sveti Sebastijan z r. 1501 a Sveti Bartol (Bartolomej) z r. 1628. Brseč – starobylá a veľmi malebná obec na 150 m vysokom skalnatom masíve nad pobrežím, je čiastočne obklopená mestským opevnením v podobe vstavaných vysokých domov tvoriacich takmer súvislý múr. V stredovekom Kostole sv. Juraja sú pozoruhodné tzv. zlaté oltáre. Brestova – z obce už v Istrijskej župe, 6 km južne od Brseče, jazdí cez úžinu Vela vrata trajekt do Poroziny na ostrov Cres (plavba trvá 30 min.). Plominský záliv – úzky fjord dlhý 3,5 km a široký 200 - 300 m upúta zvláštnou zelenou farbou vody v kontraste s vyprahnutou okolitou pevninou, na myse Mašnjak (247 m n. m.) pri vstupe do zálivu je motel Vidikovac s krásnou vyhliadkou na Kvarnerský záliv. Plomin – vymierajúce rybárske mestečko vo výške skoro 150 m nad zálivom, čiastočne sa zachovali hradby z benátskej doby (16.-17. stor.), románsky Kostol sv. Juraja (Sveti Juraj Stari) s veľmi vzácnym reliéfom ilýrsko-rímskeho boha flóry a fauny Silvana a hlaholským nápisom z 11. stor. na južnom múre chrámu, župný (farský) Kostol sv. Juraja z r. 1474 s cenným renesančným interiérom. Kršan (www.krsan.hr) – pevnostné mestečko smerom do vnútrozemia je zaujímavé stredovekým hradobným systémom s románskym kaštelom (hradom) z 13. stor., vežou a starým kostolíkom. INFO: www.tz-moscenicka.hr
RABAC – rybárska osada, klimatické kúpele a veľmi rušné, hojne navštevované letovisko v najjužnejšej časti Kvarnerskej riviéry, 50 km od Opatije. Rozsiahla hotelová zástavba sa ťahá od starej osady na juh k mysu sv. Ondreja (Rt Sveti Andrej), hotely a apartmánové komplexy sa rozrastajú aj na sever, pribúdajú nové súkromné penzióny a vilky, ktoré sa šplhajú vysoko nad pôvodné mestečko, k dispozícii je aj kemping Oliva. Pláže sú kamienkové (najväčšia je Maslinica) a so skalnatými platňami, v okolí je množstvo členitých zátok s borovicovými lesmi. Rabac poskytuje široké možnosti športov – vodné lyžovanie, vodné skútre, potápanie, podmorský rybolov, tenis, futbal, minigolf, jogging, cyklotúry, detské ihriská, tobogán a iné. Vynikajúce podmienky pre potápačov sú tiež pri 15 km južne vzdialenom myse Sveta Marina, kde je v kempe Marina potápačské centrum. Zaujímavosti: Z prístaviska sa každý deň o 10. a 16.hod. organizujú výlety loďou Horizont za ohrozenými skákavými delfínmi (Tursiops truncatus), ktorých malé húfy žijú v týchto vodách Jadranu. Okolie: Labin (www.labin.hr) – staré banícke mesto so vzhľadom stredovekého opevneného sídliska, ktoré sa vypína na 320 m vysokom kopci, je veľmi cennou pamiatkovou rezerváciou. Hradby a mestská brána Sveti Flor pochádzajú zo 16. stor., vynikajú úzke uličky, námestíčka, priechody a schodiská, tiež paláce z 15. - 18. stor., gotický mariánsky kostol z 15. stor., pred bránou je zaujímavá mestská lodžia zo 17. stor. s lapidáriom, je tu množstvo obchodov, reštaurácií a kaviarní. Barban (www.barban.hr) – starobylé mestečko vo výške 229 m je známe kostolmi Sveti Antun opat a Sveti Jakov (obidva s freskami z 15. stor.), kamennou Veľkou a Malou bránou zo 17. stor., ale predovšetkým rytierskou hrou zo 17. stor. jazdcov na koňoch, tzv. Trka na prstenac (uchopenie zaveseného prsteňa) – koná sa vždy tretiu nedeľu v auguste. Duga Uvala – najjužnejšie nové a osamelé letovisko vých. pobrežia Istrie (otvorené v r. 1991), 9 km od obce Marčana, leží v zátoke Vinjole. V r. 1995 tu zahájilo prevádzku aj rekreačno-liečebné stredisko pri hoteli Croatia. Letovisko má krásnu nedotknutú prírodu, výborné podmienky pre vodné športy, kamienkovú pláž, ktorá prechádza do skalnatého pobrežia. Nesactium (Nezakcij alebo Vizače) – pri obci Valtura je pozoruhodná najbohatšia archeolog. lokalita Istrie, kde stálo hlav. stredisko ilýrskych Histrijov zničené Rimanmi v r. 177 pred Kr., ktorí ho neskôr postavili nanovo. INFO: www.rabac.hr
PULA – najväčšie mesto Istrie (62 000 obyv.) a významný prístav, leží v zátoke na juhu polostrova. Rozkvet tunajšej ilýrskej osady, založenej v 6. stor. pred Kr., nastal až počas vlády rímskeho cisára Gaja Julia Oktaviána Augusta (vládol 27 pred Kr. až 14 po Kr.), pod názvom Pietas Iulia, neskôr Colonia Iulia Pollentia Herculanea, preto aj hlavné pamiatky pochádzajú z rímskej doby. Zaujímavosti: Amfiteáter (Arena) – z 1. stor. n. l., je piaty najzachovalejší v Európe a po rímskom Koloseu sa pokladá za najveľkolepejšiu stavbu svojho druhu na svete. Má tvar elipsy s rozmermi 132 x 105 m, so 72 oblúkmi a pojal 23 000 divákov (v podzemí je múzeum vinárstva a pestovania olív – napr. originál antického lisu na olivy). Herkulova brána (Herkulova vrata; Porta Herculea) – najstaršia zachovaná stavba v Pule z 1. stor. pred Kr. bola časťou rímskeho opevnenia. Dvojitá brána (Dvojna vrata; Porta Gemina) – 2. stor. n. l., z doby cisára Antonia Pia, je vchodom do areálu Archeologického múzea Istrie. Karolínin prameň – fontána v malom parku pod amfiteátrom stojí na základoch niekdajšieho rímskeho nymfea. Pozostatky rímskeho divadla z 2. stor. n. l. s polkruhovým javiskom sú na pahorku za múzeom. Triumfálny oblúk rodiny Sergijevcov alebo Zlatá brána (Slavoluk Sergijevaca, Zlatna vrata) – postavený v 1. stor. n. l. s bohatými plastikami. Rímska mozaika – na dvore obytného domu v jednej uličke odbočujúcej z Ul. Sergijevaca (označené šípkami) je sprístupnená pôvodná podlahová mozaika z rímskej patricijskej vily (1.- 2. stor.), na ploche 69 m2. Fórum – rímske námestie, ktorému dominuje Augustov chrám (Hram Augusta i Rome) z 1. stor. zasvätený kultu cisára Augusta a Rómy – po amfiteátri najvýznamnejšia rímska pamiatka v Pule (dnes lapidárium a múzeum rímskych sôch) a Dianin chrám, do ktorého v 13. stor. zabudovali radnicu (vijećnica), chrám je viditeľný vzadu. Iné pamiatky: Kaštel – pevnosť vybudovaná na pahorku bola súčasťou opevnenia v 13. - 15. stor., v 17. stor. prestavaná Benátčanmi. Kláštor a Kostol sv. Františka (Sveti Franjo) – neskororománska stavba zo 14. stor. so znakmi gotiky (cenný interiér, lapidárium, múzeum kópií istrijských fresiek z 11. - 17. stor.). Kaplnka sv. Márie Formózy (Sancta Maria Formosa, či Memorijalna kapela) – pozostatok ranokresťanskej byzantskej baziliky zo 6. stor., ktorú v 13. stor. zničili Benátčania (v interiéri zvyšky mozaiky a fresiek), z 13. stor. pochádza aj neďaleký Kostolík sv. Mikuláša (Sveti Nikola). Katedrála Nanebovstúpenia Panny Márie (Uznesenja Blažene Djevice Marije) – pôvodný chrám zo 6. stor., ktorý postavili na zvyškoch rímskej svätyne zo 4. - 5. stor., v 15. stor. prestavali (sarkofág zo 4. stor. slúži ako oltár, fragmenty mozaiky z 5. stor., hlavice rím. stĺpov, zvonica pred chrámom z r. 1671 - 1717). Pláže: Rekreačné zariadenia sú vo veľkých aglomeráciách na juh a jz. od mesta – Zlatne Stijene, Verudela, Veruda, na myse Rt Kamenjak a na sz. je Puntižela. Modrou vlajkou boli vyznamenané – Ambrela, Brioni a Histria. Sú väčšinou štrkovité a kamenité, s veľkými skalnými platňami, niektoré doplnené aj betónovými plošinami. Letovisko má dobré podmienky pre vodné športy – vodné lyžovanie, podmorský rybolov, potápanie (v kempe Stoja je škola), jachting s dvomi marinami atď. Ubytovanie poskytujú luxusné hotely, hotelové mestečká (Punta Verudela, Verudela, Horizont), kempy, súkromné vilky a dva hostely (Pula vo Valsaline a v Puntižele). V Pule sú dve akváriá – vo Verudele (www.aquarium.hr) a v stredisku Puntižela. Letisko Zračna luka Pula (www.airport-pula.hr) je vzdialené 6 km na sv. od mesta. Okolie: Monte Ghiro – lesopark so skanzenom Gea (dielne starých ľudových remesiel s predajom); Pomer – malé letovisko a jachtársky prístav, známy chovom ustríc a sláviek (reštaurácie), kemping, románsky Kostol sv. Fiora s pôv. freskami; Banjol – malé letovisko pre športových rybárov (langusty) so štrkovou plážou v zeleni stromov; Premantura – obec v centrálnej časti polostrova Kamenjak, množstvo štrkových aj hrubozrnných piesčitých pláží, chov ustríc, sláviek a lov langúst, rybie reštaurácie, 4 kempy; Donji Kamenjak (www.kamenjak.hr) – chránené územie v najjužnejšom cípe Istrie, prístup cestičkou 4 km z Premantury na mys Rt Kamenjak; Medulin (www.tzom.hr) – príjemné letovisko s hotelmi, apartmánmi a kempingami, v členitom a pomerne plytkom Medulinskom zálive s piesčitým dnom, vhodným pre rodiny s deťmi, bohatá ponuka športových aktivít, na polostrove Kašteja a pri kempe Medulin sú pláže z malých kamienkov a hrubého piesku, časť kempu Kažela je pre naturistov. Severne od Puly sa nachádza niekoľko starobylých miest: Fažana – prístav a východisko pre výlety na Brionské ostrovy, Kostol sv. Kozmu a Damiána s freskami a zvonicou, Kostol sv. Márie Karmelskej zo 14. stor. (got. fresky), vo Valbandone je moderný apartmánový komplex Bi-Village a kemp s peknou plážou; Peroj – pravoslávna enkláva Čiernohorcov s pôvodným jazykom a zvykmi, kostoly – sv. Spiridon zo 17. stor. (ikony z 15. - 18. stor.), originálny a pôsobivý sv. Štefan zo 7. - 8. stor., sv. Foska (vzácne románske fresky z 11. a 13. stor.); Vodnjan (www.vodnjan.hr) – vnútrozemské mestečko benátskeho typu s nalepenými domami v tvare hradieb, úzkymi uličkami, palácmi z 15. - 17. stor. a Kostolom sv. Blažeja, obyvateľstvo (tzv. Bumbari) stále používa istro-románsky dialekt (tiež v Bale a Rovinji), v osade Galižana sú antické, románske a ranokresťanské pamiatky; Bale – stredoveká obec na kopci s mohutným opevneným hradom Kaštel z 15. stor. a gotickými kostolmi, v širšom okolí je tiež niekoľko stredovekých kostolíkov; letovisko Barbariga je rozsiahlym turist. mestečkom v lese borovíc. INFO: www.pula.hr, www.pulainfo.hr
BRIJUNI (Brioni) – Brionské ostrovy pri Pule na ploche 7,4 km2 tvorí Veľký Brion (5,7 km2), Malý Brion a 12 ďalších ostrovčekov. Majú bohaté stredomorské a subtropické rastlinstvo (vyše 680 druhov flóry), od r. 1983 chránené v Národnom parku Brijuni. Koncom 19. stor. kúpil Brioni bohatý rakúsky priemyselník a upravil ich na prepychové letné sídlo – vybudoval hotely, tenisové a golfové ihriská (dnes 18-jamkové), jazdiarne, založil nádherné parky a záhrady. V r. 1947 - 1984 boli neprístupné ako letná rezidencia a služobné sídlo Josipa Broza-Tita (Bjela vila), dnes sú významnou turist. lokalitou. Zaujímavosti: rozsiahle zrúcaniny komplexu rímskej usadlosti na ploche vyše 1 km2, pozostatky byzantskej pevnosti zo 4. - 5. stor., hranolová veža z 12. - 13. stor., benátsky kaštel zo 16. - 18. stor. (archeolog. zbierka), v gotickom Kostole sv. Hermana (Sveti German) z 15. stor. je expozícia fresiek a hlaholských pamiatok z Istrie a Kvarnera, zoo a safari park s divou zverou (lamy, zebry, žirafy), 1600-ročný olivovník. Prístup je možný z prístavu Fažana pravidelnou linkou len pre peších (dopravu na ostrove zaisťuje autovláčik po trase dlhej 3 km), plavba trvá 20 min. INFO: www.brijuni.info, www.brijuni.hr
ROVINJ – rybárske mestečko (14 300 obyv.) na záp. pobreží Istrie a obľúbené letovisko na začiatku Istrijskej riviéry, 40 km od Puly, je stupňovito rozložené na neveľkom polostrove. Zaujímavosti: Staré mesto má benátsky ráz s úzkymi krivolakými uličkami, námestíčkami, priechodmi a schodiskami, dominantou je barokový Kostol sv. Eufémie (Sveta Fuma) z 18. stor. s antickým sarkofágom svätice zo 6. stor. a samostatne stojacou 60 m vysokou zvonicou, ďalej baroková radnica (viječnica), hodinová veža (Toranj za sat) a Balbiho oblúk na mieste niekdajšej mestskej brány – všetky zo 17. stor.; Kláštor a Kostol sv. Františka z 19. stor. má bohatú knižnicu, mimo hradby stojí Kaplnka sv. Trojice – osemboká románska stavba z 13. stor., ktorá je najstaršou zachovanou pamiatkou mesta. Pri Stredisku pre výskum mora je prístupné akvárium, zaujímavý je tiež areál Mini-Croatia – Chorvátsko v malom s miniatúrami 35 najväčších pozoruhodností krajiny. Pláže s borovicovými hájmi sú štrkové, kamenisté, miestami s navezeným pieskom, niektoré umelo upravené aj s betónovými plošinami. Ubytovanie napr. v turist. komplexoch Villas Rubin, Amarin, Polari, alebo Valalta pre naturistov, v množstve hotelov, apartmánov a vo viacerých kempingoch. Súčasťou aglomerácie sú aj ostrovčeky Sveta Katarina a Sveti Andrija (alebo Crveni otok) s peknými plážami a ubytovaním (napr. hotel Istra). Okolie: Limski kanál – 9 km dlhý a 600 m široký, veľmi pôsobivý fjord prístupný výletnou loďou, je chráneným územím; Dvigrad – zachované stredoveké mestečko v pôvodnej podobe s opevnením, kostolmi (sv. Anton s freskami, sv. Žofia) a got. kaplnkami s maľbami; Svetvinčenat – mestečko s románskym Kostolíkom sv. Vincenta (Sveti Vinčenat) z 12. stor. s freskami (Posledný súd), Kostolom Zvestovania Panny Márie zo 16. stor. s cennými obrazmi, a hradom (kaštel) z 15. - 16. stor.; Žminj – opevnené mestečko na kopci (379 m) s obrannými vežami, kaštelom (predaj ľud. výrobkov) a Kostolom sv. Antona opata (got. fresky). INFO: www.rovinj.hr, www.tzgrovinj.hr
VRSAR – rybárska obec a obľúbené prímorské letovisko s veľmi členitým pobrežím, stupňovito rozložené na kopci s dominantou hradu (kaštel) z 18. stor., pôvodne obohnanom hradbami. Vrsar je veľmi staré sídlo ilýrskych kmeňov, našli sa aj mnohé vykopávky z rímskych čias. Zaujímavosti: Staré mesto so spleťou stredovekých úzkych uličiek, z opevnenia ostali len zvyšky a dve mestské brány. Barokový Kostol sv. Antona z 18. stor. je typickou istrijskou sakrálnou stavbou (vonkajšia klenutá predsieň, tzv. lopica), cenný je aj románsky Kostol Sveta Maria od mora z 12. - 13. storočia. Pláže sú štrkové, skalnaté a s betónovými či trávnatými plochami na slnenie, možnosť kúpania je aj na niektorom blízkom ostrovčeku. Modrú vlajku nesie pláž autokempingov Valkanela a Porto Sole, pláž Vala, hotelového komplexu Belvedere a naturistického strediska Koversada. Prevádzkuje sa windsurfing, vodné lyžovanie, paragliding, športové lietanie (letisko), športový rybolov a potápanie (centrum pri hoteli Petalon). Do aglomerácie Vrsaru sa niekedy započítava aj 3 km severne vzdialené letovisko Funtana (skalnaté a štrkové pláže, jachting, vodné športy, hotelový komplex Funtana, kempy Puntica a FKK Istra Naturist). Okolie: Lovreč (Sveti Lovreč Pazenatički) – stredoveké sídlo s predrománskymi kostolmi: sv. Vavrinca (Sveti Lovre) z 8. stor. a sv. Martina z 9. - 11. stor. s fragmentmi fresiek z 11. - 14. stor., ďalej lodžia z 15. stor. (dnes lapidárium), stredoveký pranier a gotický Kostol sv. Blažeja z 15. stor. s nástennými maľbami. INFO: www.vrsar.hr
POREČ – mesto a prístav s 10 500 obyv., je najväčším a najviac navštevovaným strediskom cest. ruchu na Istrijskom prímorí pre svoju miernu klímu, príjemné more, bohatú vegetáciu a cenné pamiatky. V 1. stor. n .l. tu stála rímska osada Colonia Iulia Parentium, špecifický ráz mesto dostalo počas Byzancie (6. - 7. stor.) a od 13. stor. sa na dlhú dobu stali pánmi Benátčania. Zaujímavosti: Eufraziova bazilika – katedrálny kostol zo 6. stor., zasvätený sv. Maurovi, prvému porečskému biskupovi (relikvia z 3. stor.), ktorý spolu so súborom priľahlých stavieb biskupského komplexu a histor. jadrom mesta, predstavuje jednu z najvzácnejších pamiatok byzantského umenia v celej Európe (v r. 1997 bol zapísaný do UNESCO). V starom jadre sa zachovali rímske pamiatky – ulice Decumanus a Cardo Maximus (hlavné mestské osi), fórum Marafor, Neptúnov a Veľký chrám z 2. stor., ďalej tri cenné románske domy – Dom s balkónom (Romanička kuća), Kanonický dom a Dom dvoch svätcov (Kuća dvaju svetaca) z 13. stor., paláce (Zuccato, Sinčić), či františkánsky kláštor pôvodne z 13. stor., neskôr upravený na snemovňu (Sabornica). Pláže: Porečská hotelová aglomerácia vyrástla na pobreží južne a severne od starého mesta na veľmi členitom pobreží – od juhu na sever sú to letoviská: Bijela Uvala, Zelena Laguna, Plava Laguna a Brulo, severne od mesta: Pical, Špadići, Materada, Ulika, Červar-Porat, Solaris a Lanterna. Súčasťou Poreča je aj ostrovček Sveti Nikola s ubytovacími zariadeniami a najstarším chorvátskym majákom (15. stor.). Pláže sú štrkové a prírodné kamenité, s betónovými platňami alebo trávou na slnenie, takmer k moru dosahujú borovicové lesy. Niektoré strediská majú kĺzačky, tobogany a široké možnosti zábavy a športových aktivít (najmä Plava a Zelena Laguna kde je aj ski-lift Galeb). Modrá vlajka: pláž hotelového komplexu Bellevue, hotelov Delfin, Galijot, Laguna, Lotosi, Materada a Parentium, kempov Bijela Uvala, Zelena Laguna a FKK kempu Ulika a pláže Borik, Brulo, Gradsko kupalište, Oliva, Donji Špadići a Špadići-Materada. Ubytovanie: 30 hotelov, 16 apartmánových komplexov, 13 kempov, penzióny a súkromné vily. Okolie: Baredine – prístupná jaskyňa pri obci Nova Vas s bohatou kvapľovou výzdobou, v podzemných vodách žije vzácny endemit dinárskeho krasu, slepý mlok jaskyniar vodný (Proteus anguinus); Višnjan – obec s niekoľkými hodnotnými sakrálnymi stavbami z 15. - 19. stor. (farský kostol s obrazmi, fresky v got. Kaplnke sv. Antona opata), z okolia pochádzajú kvalitné istrijské vína. INFO: www.porec.hr, www.to-porec.com, www.porec-parenzo.info, www.porec.mons.hr
NOVIGRAD – rybárske mestečko, malý prístav a významné letovisko (2 600 obyv.), 15 km severne od Poreče, na malebnom polostrove pri vstupe do Tarského zálivu. Pôvodne antická Aemonia, neskôr v 6. stor. Neapolis a za Benátok Cittanova bola až do 19. stor. biskupským sídlom. Zaujímavosti: Staré mesto s pôvodnými úzkymi uličkami, zvyškami hradieb s cimburím a dvomi obrannými vežami z dôb Benátok, hlavnou pamiatkou je románska Katedrála sv. Pelagia pôvodne z 8. stor. (v 13. - 16. stor. prestavovaná) s krásnou románskou kryptou, ďalej Kostol sv. Agáty z 10. - 11. stor., z palácov je zaujímavý Urizzi v benátskej gotike (dnes lapidárium) a mestská lodžia. Pláže obkolesené borovicovými lesmi sú štrkové, kamenné a s betónovými plošinami, Modrú vlajku má pláž hotela Maestral a dvoch autokempingov – Mareda a Sirena. Športové aktivity – rybolov, jachting (Marina Novigrad), plážový volejbal, paragliding, či kanoistické safari na rieke Mirne. Ubytovanie – hotely a hotelové komplexy Laguna a Maestral, množstvo apartmánov, domy v súkromí, 3 kempy, patrí sem aj 4 km na sever vzdialené stredisko Mareda s apartmánovým komplexom, kempom a mládežníckym hostelom Pinesta. Okolie: Grožnjan – malebne rozložená stredoveká obec na kopci, s istro-románskym dialektom a osobitými zvykmi (koná sa tu festival etnohudby), so zvyškami opevnenia so vstupnou bránou, ďalej kaštel zo 14. stor., renesančná lodžia zo 16. stor., barokový Kostol sv. Víta a Modesta z 18. stor. a známa maliarska kolónia s predajom vlastnej tvorby. INFO: www.novigrad.hr, www.novigrad-cittanova.hr
UMAG – staré mesto s prístavom (7 800 obyv.), významné kúpele s talasoterapiou (liečba morskou vodou) a prímorské letovisko, 15 km severne od Novigradu. Umag je centrom rekreačnej oblasti, ktorá od severu zahŕňa letoviská s hotelmi, apartmánovými komplexmi a kempingami – Kanegra, Savudrija (najzápadnejší cíp Chorvátska a najsevernejšie prímorské letovisko), Pineta, Polinezija, Katoro, Stella Maris a Punta priamo v Umagu. Za najlepšie sa považuje Stella Maris s tenisovou školou a 40 kurtmi, pláž je široká, umelá, s navezenými okruhliakmi a pieskom. Najväčším kempingom je Park Umag pre 5 000 osôb, 8 km južne od mesta. Zaujímavosti: Staré mesto leží na polostrove medzi dvomi plytkými zálivmi, v severnom je prístav a jachtárska marina, významnejšie pamiatky tu nie sú, len zvyšky hradieb a veží, na Námestí slobody (Trg slobode) stojí barokový kostol z 18. stor. a samostatná zvonica s lapidáriom. Atrakciou Umagu je medzinárodný tenisový turnaj ATP Croatia Open, ktorý sa koná každoročne koncom júla. Okolie: Buje – stredoveké mestečko stupňovito rozložené na kopci, s pozoruhodným námestím, farským kostolom so vstavanými antickými fragmentmi, samostatnou zvonicou, peknými gotickými stavbami (lodžia) a typickými trojpodlažnými domami v starom istrijskom štýle (v septembri sa koná slávnosť vinobrania). INFO: www.grad-umag.hr, www.istria-umag.com
PAZIN – mestečko s 5 000 obyv. je správnym strediskom celej Istrijskej župy, nachádza sa v priamom strede Istrijského polostrova, jeho stará časť leží pod 120 m vysokou skalnou stenou pri ponore Fojba (Pazinska jama), v ktorom mizne potok Pazinšćica. Zaujímavosti: Kostol sv. Mikuláša (Sveti Nikola) z 13. stor. s freskami, Kaštel – mohutný hrad z 13. -16. stor. na skale nad mestom (dnes múzeum zvonov). Okolie: Beram – Kostol Sveta Marija na Škriljinah z 15. stor. s najcennejším cyklom 47 súborov fresiek v Istrii (napr. Tanec mŕtvych, Klaňanie Troch kráľov), fresky má aj Kostol sv. Martina z rovnakej doby. Gračišće – staré domy, paláce a kostoly z 15. stor.; Pićan – mestečko na pahorku obkľúčené hradbami, zrejme už v 5. stor. bolo sídlom biskupa (mestská brána zo 14. stor., katedrála z 18. stor., románsky kostolík s got. freskami); Motovun – opevnené „Staré mesto“ zo 14. - 17. stor. (mestský palác, lodžia, zvonica, kaštel, Kostol sv. Štefana), výborné vína Motovunski teran, Pinot a Malvazija, v okolitých lesoch rastú pod povrchom vzácne huby hľuzovky (vyhľadávajú ich cvičené psy a bravy), v obci Livade sa spracúvajú a ponúkajú v reštaurácii Zigante. Oprtalj – stredoveké opevnené mestečko s úzkymi uličkami, vysokými domami, gotický Kostol sv. Juraja zo 16. stor., mimo hradieb kostolíky s freskami (sv. Jeleny, sv. Rocha a Panny Márie). Istarske Toplice – malé bahenné a termálne rádioaktívne kúpele so sírnymi prameňmi. Buzet – starobylé mestečko s gotickými stavbami z benátskej doby (hradby so vstavanými domami, dve mestské brány, Kostol Sveta Marija Velika čiastočne vtesaný do skaly; Hum – obec s 23 obyv. považujú za „najmenšie mesto na svete“, ako neporušený živý skanzen, vysoké obytné domy, brány a strážne veže sú vstavané do hradieb, Kostol sv. Hieronýma (Sveti Jeronim) má cenné fresky z 12. - 13. stor.; v Hume končí z obce Roč (býv. centrum hlaholského písomníctva s cennými románskymi stavbami) 7 km dlhá Alej hlaholášov – komplex 10 sochárskych artefaktov z r. 1977, pripomínajúci význam hlaholského písomníctva. INFO: www.pazin.hr, www.tzpazin.hr

– pre kompletizáciu Istrie dopĺňame aj slovinské a talianske strediská: Portorož – najväčšie a luxusné kúpeľné stredisko Slovinského prímoria (Veľká pláž s navezeným pieskom), Piran – veľmi príťažlivé slovinské prímorské mesto v typickom benátskom štýle (pamiatky), Izola – histor. jadro na malom polostrove, Koper – veľké prístavné mesto s histor. pamiatkami (najmä z benátskej doby); talianska Muggia – archeolog. park Castrum Mugglae, zámok Il Castello, Dóm sv. Jána a Pavla (Duomo di San Giovanni e Paolo) a iné.

Internet: Istria (CRO) – www.istra-istria.hr (Istrijská župa), www.pgz.hr (Prímorsko-gorskokotarská župa), www.istra.hr (turist. úrad), www.istra.com, www.histrica.com; Istria (SLO) – www.slo-istra.com, www.turistbiro-ag.si, www.portoroz.si, www.piran.si, www.izola.si, www.koper.si; Istria (ITA) – www.comune.muggia.ts.it, www.mymuggia.info

Pozn.: doplňujúce informácie k Chorvátsku sú uvedené v číslach 5, 6, 7/2009 CESTOVATEĽA (od str. 92)

(Zmena údajov vyhradená)
Ing. Stanislav Šimek

• < Predch.
• Nasl. >