Pag - Dovolenka netušených možností

Nech sa už na tento, vyše 60 kilometrov dlhý ostrov vyberieme z ktorejkoľvek strany, od Zadaru po moste či od Žigljenu, kde je prístav trajektu z pevniny, vždy nás privíta mesačná krajina.
Slnkom vybielené skaly v mnohých vyvolávajú nezvyčajné pocity. Netreba sa však obávať či ustúpiť. Ostrov chystá množstvo prekvapení. V podobe historických budov, slaných jazier s vodným vtáctvom, skalnatých, štrkových i jemných piesočnatých pláží.

S tým, že nech napíšem čokoľvek, treba to vnímať s veľkou dávkou tolerancie. Môže sa totiž stať, že môj opis už tohto leta neplatí. Aj ostrov Pag ochorel, tak ako celé Chorvátsko, na výstavbu apartmánov, ktoré sú prakticky neobsaditeľné. Verím len, že bankári, ktorí to úverovali, vedeli čo robia. V každom prípade sú tu dnes letoviská s mizernou infraštruktúrou, takmer bez ciest, bez obchodov, no s veľkým počtom apartmánov. Sú však aj také, ktoré sú veľmi dobre vybavené.

My sa na cestu vyberme od mosta. A aj to len obmedzene, po mesto Pag. Najvychytenejšie letovisko ostrova, Novalju, s ďalšími vynikajúcimi strediskami, ako je Šimuni, Metajna, Zubiči, Caska či Stara Novalja, obídeme. Aj keď si to nezaslúžia. Uspokojíme sa pritom len s ústne podanými informáciami v turistickom úrade mesta Pag. Je to trochu nespravodlivé, ale Pag sa naozaj nedá obísť za jeden deň.

Už v dedinkách pred mostom i za ním som mal chuť pozrieť sa, čo tam uvidím. Dedinky Miškoviči a Dinjiška ukrývajú niekoľko menších štrkových pláží a apartmánové ubytovanie hlboko pod cestou. Prístupové cestičky sú dosť mizerné, pre dve autá na nich zväčša nie je dosť miesta. Sú to inak dedinky menšieho významu, ktoré vyhľadávajú tí, čo dávajú prednosť autentickému prostrediu bez väčšieho počtu zahraničných dovolenkárov.

Smokvica a Vlašiči. To sú ďalšie dedinky, ktoré nahovárajú motoristu, aby odbočil. V obidvoch som pred piatimi rokmi už bol. Vlašiči som takmer nepoznal. Predtým som k jedinému penziónu šiel medzi šachorinou a po poľnej ceste. Stál na kraji nádhernej piesočnatej pláže a jeho majiteľ si hrdo diktoval ceny. Teraz nás hneď lákali, či neostaneme. Prístupová cesta vedie popri radu penziónov a radu apartmánových domov. Samotná dedinka je na miernom svahu opodiaľ a našiel som v nej len jeden obchodík.

Vlašiči hodnotím ako nádherné miesto, kde však treba počítaťs nákupmi v iných strediskách, prípadne s využitím všetkých služieb, ktoré penzióny ponúkajú. Nie je tam prakticky žiadne reálne korzo, no pláž sa nezaplní ani vtedy, keby boli všetky izby plné. A je skutočne prekrásna. Je to jednoducho stále krásny „zapadákov“. Tak ako Smokvica, kde pribudlo len pár apartmánových domov. Veľa ich ani nebude. Na nádhernú pláž totiž nevedie cesta. Treba ísť na ňu pešo a dole kopcom. Späť hore kopcom, čo je pochopiteľné. Videl som pár nemeckých áut a jedno auto zo Švédska. Vládla tu nesmierne lenivá atmosféra. Taká, aká môže byť iba tam, kde sa netreba ponáhľať na pláž kvôli miestu.
Pozor! Aj vo Vlašiči, aj v Smokvici, som videl ľudí s bandaskami pitnej vody. Nuž, dokonalý raj neexistuje.

Veľmi som bol zvedaný na stredisko Povljana. Poznal som ho pred piatimi rokmi ako dedinku s krásnymi piesočnatými plážami a teraz aj ako miesto so zlostnou sťažnosťou na služby cestovnej kancelárie, zlý autobus a na to, že sa nedalo sprchovať po príchode, lebo sa minula pitná voda. Bolo treba počkať, kým sa zásobník doplní.

Môj dojem? Povljanu plne odporúčam na dovolenky a čudujem sa, že ju ešte neobjavili ďalšie cestovné kancelárie. Nad novými štrkovými plážami sú celé rady nových apartmánových domov. Mnohé sú na predaj, iné na prenájom. Pri vode nechýbajú kaviarne a reštaurácie, pomerne dosť je aj obchodov a v centre, okolo kostola, miestni ponúkali aj domáce ovocie.

A ešte čosi. Deti zamerané na šnorchlovanie si prišli na svoje. Každý šarvanec si vylovil aspoň za hrsť krásnych mušlí. Povljana sa rozhodne zaraďuje medzi strediská, ktoré si zaslúžia pozornosť. A je priam predurčená pre tých, ktorí vyhľadávajú piesočnaté pláže.

V meste Pag som si dohovoril stretnutie so Slavkom Pernarom, riaditeľom mestskej turistickej agentúry. Keď som videl vybavenie agentúry, bohatstvo propagačných materiálov, bolo mi smutno pri porovnaní stavu vo väčšine slovenských turistických kancelárií. Nevraviac aj o ich vplyve a význame.
Ani som sa nenazdal a od nového obchodného domu sme boli v tvornici na syr. Teda, vo výrobni syra. Práve ho síce nevyrábali, len všetko leštili a čistili. Financie poslala únia, fabrika musí spĺňať prísne normy.

Robia tu päť druhov syra. Z kravského syra, dovážaného z Maďarska a Čiech, z kravského syra miešaného s mliekom od oviec z vnútrozemia, potom sa robí čisto ovčí syr od oviec z okolitých ostrovov a z Velebitu, a veľmi prísne sa sleduje výroba pažského syra. Na ostrove je 40 tisíc oviec, ani zďaleka všetky nedoja, a keď doja, tak liter mlieka sa nazbiera od troch oviec. Navyše, horúce slnko spáli biednu trávičku medzi kameňmi a tak v júli je s dojením už koniec.
Pažský syr sa vyrába z mlieka miestnych oviec, ktoré sa popásajú na biednej tráve a stredomorských bylinkách. Vnútrozemie najmä v zime bičuje silný vietor prinášajúci kvapky morskej vody. Syr vraj netreba ani soliť.
Miestni sa skoro urazili, keď som zapochyboval o pravosti pažskej jahňaciny a pažského syra. Všetko je vraj pod prísnou kontrolou. A oni ničoho viac ani nechcú. Radšej nech je miestnej špeciality menej a nech môžu držať vyššiu cenu.

Je zrejmé, že mi pribúdalo informácií. A tak som sa postupne všeličo dozvedel. Napríklad aj o najslávnejšej pláži ostrova, Zrče. Je vyše dvoch kilometrov dlhá a pobrežie ponúka jemný štrk. No, keby len to. Z pláži majú miestni už aj bolenie hlavy. Stala sa z nej mládežnícka pláž so štyrmi zábavnými centrami, diskotékami, alkoholom i drogami. Časť mladých tu prespáva aj v noci, či skôr nad ránom a neunúvajú sa zohnať si ubytovanie.

Zlatá pláž a piesočnatá pláž, obidve sú ako Zrče obrátené do zálivu, ktorý sa končí v meste Pag, sú stále divoké. Inak, aby som nezabudol, mesto Pag odporúčam milovníkom korzovania. Je tu dlhá piesočnatá pláž a asi 20 menších piesočnato - štrkových pláží. Vyrástla samozrejme kopa apartmánových domov, ale aj päť hotelov. Vynikajúco pôsobí zrenovovaný hotel Pagus a Mediteran, ktorý je oproti nemu. Pagus má aj výborné wellness centrum.

Pláže Mandre a Šimuny sú skôr skalnaté, v Starej Novalji sú na pláži piesok, štrk, i väčšie skaly, štrk je v Caske či Gajaci, Potočnica, Jakišnica, Dudiči, Lun či Tovarnica ponúka opustené skalnaté miesto pre milovníkov samoty, ktorí chcú byť rušení len cikádami.

No a ešte pár zaujímavostí. V Novalji sú sčasti sprístupnené podzemné chodby starého rémskeho akvaduktu, v Lune je na ploche vyše 23 hektárov rezervácia divých olivovníkov, pri prístave Žigljen si na svoje prídu vyznávači sci - fi. Pravidelne tu miestni nadšenci ukazujú miesto, ktoré bolo ožiarené veľkou vesmírnou loďou a kde nastal styk s praobyvateľmi ostrova. Je to miesto, pažský trojuholník, kde sú oddávna rôzne svätyne a kde sa dodnes dejú paranormálne javy. K tomu si prirátajme rezervácie vtáctva, cyklocesty, ktorými je ostrov popretkávaný, nezabudnime na bohatstvo pláží a na to, že ešte sa tu dajú nájsť osamelé miesta - a z ostrova Pag nám vyjde niečo mimoriadne, lákavé a vzrušujúce.

ĽUBOMÍR MOTYČKA

Medzititulky

„ Vlašiči hodnotím ako nádherné miesto, kde však treba počítať s nákupmi v iných strediskách…“

„Na ostrove je 40 tisíc oviec, ani zďaleka všetky nedoja, a keď doja, tak liter mlieka sa nazbiera od troch oviec…“

„Pravidelne tu miestni nadšenci ukazujú miesto, ktoré bolo ožiarené veľkou vesmírnou loďou a kde nastal styk s praobyvateľmi ostrova…“

• < Predch.
• Nasl. >