Rab - turistický sprievodca

V minulom čísle Cestovateľa sme predstavili susedný ostrov Pag, ako nehostinnú a sivú mesačnú krajinu, takmer bez zelene. Rovnaký charakter poskytuje aj východná strana ostrova Rab, ktorého západná časť sa však naopak vyníma bujnou zeleňou.
Ale aj pre svoje okolité, nádherne sfarbené more, má v turistických brožúrach Rab prívlastok „Smaragdový ostrov“.

Názov: ostrov Rab, chorvátsky – otok Rab, taliansky – isola Arbe, nemecky – Insel Rab.
Rozloha: 94 km2.
Obyvateľstvo: 9500 (v r. 2005), Chorváti 98 %, zvyšok tvoria iné juhoslovanské národnosti, najmä Srbi a Slovinci.
Náboženstvo: rímski katolíci 93 %, ortodoxní 1 %, bez vyznania 6 %.
Úradný jazyk: chorvátčina (hrvatski).
Správne členenie: ostrov Rab patrí do Primorsko-goranskej župy (Primorje-Gorski Kotar), tvorí ho 9 obcí – Banjol, Barbat, Kampor, Lopar, Mundanije, Palit, Rab, Supetarska Draga a ostrov Dolin.
Metropola ostrova: mesto Rab – 550 obyv. (s okolím 3000 obyv.).
Oficiálna mena v Chorvátsku: kuna (HRK) = 100 líp (lipa), 1 EUR = 7,34 HRK, 1 USD = 5,38 HRK (k 15.5.2009).
MPZ automobilov: HR
Športová skratka: CRO
Národná web-doména: .hr
Prírodné pomery a podnebie

Ostrov Rab patrí spolu s južnejším Pagom a severnejším Krkom do vnútorného pásu Kvarnerských ostrovov na severe chorvátskeho Jadranu. Od ostrova Pag je oddelený Paškim kanálom a od chorvátskej pevniny ho delí dlhý Velebitský prieliv. Rab má dĺžku 22 km, šírku od 3 km na juhu, po 10 km na severe, pobrežie s dĺžkou 121 km je členité, s mnohými menšími zátokami, predovšetkým na západe – najväčšie zálivy sú Sveta Fumija, Kamporska draga a Supetarska draga. Ostrov je hornatý, prevažne z krasového vápenca, s vyše 300 prameňmi vody. Najvyšším vrchom je Kamenjak (408 m n. m.). Najmä západné oblasti Rabu sú porastené makchiou a lesmi duba cezmínovitého (Quercus ilex) – najväčšie lesy sa rozprestierajú v oblasti Kalifront-Dundo. Pomerne značnú plochu zaberajú aj borovice. Naproti tomu východnú časť tvorí holokras, takmer úplne bez rastlinstva. Na ornej pôde v centrálnej časti ostrova sa pestuje vinič, zelenina a olivy.
Rab má typicky jadranské stredomorské podnebie s dlhým, suchým, teplým letom a miernou zimou bohatou na vlahu. Ochrana Velebitom, vysokým horstvom Dinárskeho pohoria, zaručuje celoročný prísun čistého a čerstvého vnútrozemského vzduchu, ohriateho na príjemnú teplotu. Letné horúčavy takto zmierňuje chladnejší vietor vanúci od juhovýchodu, tzv. mistrál, ktorý Chorváti nazývajú jugo. V zime naopak prúdi bóra (bura) – studený, suchý a prudký kontinentálny vietor od severovýchodu, ktorý môže dosahovať vo Velebitskom prielive ohromnú silu (v marci 2006 bola napr. na Pažskom moste nameraná nárazová rýchlosť až 235 km/hod.). Priemerné teploty vzduchu na ostrove Rab – máj 18 °C, jún 22 °C, júl a august 26 °C (voda 24 °C), september 20 °C, v zimných mesiacoch okolo 7 °C. Ostrov má pomerne málo vodných zrážok oproti pevnine – ročný priemer je okolo 1100 mm, v najsuchšom júli a auguste len okolo 45 mm. Slnečný svit je na Rabe viac ako 2470 hodín ročne. Rab má mimoriadne zdravé ovzdušie a patrí medzi najpríťažlivejšie jadranské ostrovy na letnú dovolenku.

Historický prehľad

Ostrov Rab mal obyvateľov už v paleolite – staršej dobe kamennej. Na lokalite Zidine v severnej časti ostrova, nazývanej Lopar, bola založená osada, ktorá trvala bez prestávok počas celého neolitu (mladšej doby kamennej), medenej a bronzovej doby, až do 4. stor. pred Kr., kedy na jej základoch vyrástla starogrécka vojenská pevnosť (zvyšky vidno aj dnes). V r. 360 pred Kr. osídlili Rab ilýrske kmene Liburnov, ktorí ho nazvali Arba (tmavý), podľa vtedy rozsiahlych lesov čiernych borovíc. V 2. stor. pred Kr. začali ostrov kolonizovať Rimania, ktorí si tu začali stavať letohrádky, kúpaliská, chrámy a divadlo, pre jeho príjemné podnebie a príťažlivú prírodnú scenériu, preto aj mesto Rab dostalo od nich prívlastok Felix Arba (šťastný Rab). O meste sa zmieňuje už 10 rokov pred Kristom jeden starorímsky doklad, ktorým ho vtedajší rímsky cisár Augustus Oktaviánus vyhlasuje municípiom a udeľuje mu samostatnosť. Od 1. stor. n. l. sa stalo celé územie Dalmácie súčasťou Rímskej ríše ako provincia Dalmatia, ktorej nadvláda trvala až do rozpadu v 6. stor., kedy územie najprv pripadlo Západorímskej, neskôr k Východorímskej ríši (Byzancii).
Vplyv Byzancie bol malý, pretože začiatkom 7. stor. začali do Dalmácie prenikať kmene južných Slovanov. Rab spolu s Pagom patria medzi prvé jadranské ostrovy osídlené Chorvátmi, v 9.-10. stor. tu postupne vládli chorvátske kniežatá, neskôr králi – Tomislav (910-930) a Stepan Držislav (969-997), ktorý sa dal korunovať za kráľa Dalmácie a Chorvátska, bol tiež uznaný byzantským cisárom, od ktorého dostal kráľovské insígnie. Koncom 10. stor. pripadol Rab Benátkam a od začiatku 11. do 12. stor. sa stal opäť súčasťou Chorvátskeho kráľovstva (napr. Petar Krešimir IV., vládol 1058-1074). V r. 1075 sa Rab s prisľúbením sv. Krištofovi zázrakom zachránil od obliehania Normanov, a od tej doby je tento svätec patrónom ostrova. Po vytvorení Chorvátsko-uhorského kráľovstva v r. 1102 sa až do 15. stor. často menili panovníci – významní boli kráľ Koloman (1102-1116), Gejza II. (1141-1162), Béla III. (1173-1196), Béla IV. (1235-1270), Ľudovít I. Veľký (1342-1382) a Ladislav Neapolský, ktorý v r. 1409 predal Dalmáciu Benátkam. Pod ich vplyvom ostala Dalmácia, vrátane ostrova Rab, až do zániku Benátskej republiky v r. 1797. Po skončení napoleonských vojen (1808-1813) bol Rab v r. 1815, spolu so susednými ostrovmi a dalmatínskym pobrežím, pripojený k habsburskému Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stáva Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, po 2. svetovej vojne patrí k Juhoslávii a od jej rozpadu v r. 1991 je súčasťou Chorvátskej republiky.
Z Rabu údajne pochádzal kamenár Marin, ktorý z neho ušiel pred Diokleciánovým prenasledovaním kresťanov a v r. 301 založil na protiľahlej talianskej strane, na ťažko dostupnom kopci Monte Titano nový domov, uznávajúci len svoje vlastné kresťanské zákony. Boli to základy dnešného mesta San Marino a rovnomennej malej republiky, kde dodnes uchovávajú svätcove relikvie.

Turistika a cestovný ruch

Šťastný Rab – Felix Arba, tak ostrov pomenovali Rimania. A naozaj, Rab si turistu nezískava len pozlátkom malej veľkosti – zvádza aj svojimi legendami, ponúka kontrasty ostrých skalísk na východnom pobreží a jemných piesčitých pláží, skalnaté horské masívy a bohatstvo lesov polostrova Kalifront. Rab je tiež ostrovom kultúry od antiky po dnešné dni, nádherných panorám a tichých zákutí. Okrasou ostrova je mesto Rab so známou siluetou štyroch zvoníc na vysokej skale polostrova, množstvom kostolov, palácov a meštiackych domov. Aj krásne pláže už okúzlili mnohých návštevníkov – možnosti výberu ponúkajú kamenné pláže s tmavými píniami, štrkové pláže Barbat a Banjol, alebo piesčité pláže Kampor a Lopar, ktorým predchádza 1,5 km dlhá piesčitá Rajská pláž. Na Rabe si nájdu miesto aj nudisti, milovníci vodného lyžovania, surfingu, jachtingu, rybolovu, letu padákom, jazdy na banáne, k dispozícii je 18 tenisových kurtov, wellness centrum v hoteli Padova, veľké zábavné centrum San Marino v Lopare či 6 potápačských centier (okolo Rabu sa nachádza niekoľko menších vrakov a jedno chránené pole antických amfor). Štedré smaragdové more, úrodné polia a vinohrady, ale predovšetkým prívetiví ľudia, ktorí ponúknu vynikajúce jedlo zo svojich polí, ryby a krevety z okolitého mora, či kvalitné víno zo svojich vinohradov. Rabská torta – veľmi chutný koláč, ktorý sa na Rabe pripravuje už 800 rokov, patrí medzi najoriginálnejšie suveníry ostrova. Hlavnou festivalovou udalosťou ostrova Rab je Rapska fjera (www.fjera.hr) – stredoveké rytierske hry v dobových kostýmoch, ktoré sa od r. 1364 každoročne konajú 25.-27. júla, kedy sa slávi aj deň patróna mesta Rabu, sv. Krištofa (pred veriacich sa vynáša jeho relikvia – truhlička so svätcovou lebkou).


I T I N E R Á R

OPTIMÁLNY TRANZIT:
1.) zo Slovenska je možnosť rýchlej prepravy na ostrov Rab charterovými letmi prostredníctvom letiska Rijeka (www.rijeka-airport.hr), odkiaľ sa transferom na Rab možno dostať prenajatým autom, autobusovými linkami, prípadne taxíkom.
2.) najoptimálnejšia je však doprava vlastným vozidlom, alebo autobusom po trase:
a) z Bratislavy cez Rakúsko a Slovinsko diaľnicou Viedeň – Graz – Maribor – Záhreb – Karlovac – Ogulin – Žuta Lokva, potom k pobrežiu do mesta Senj a ďalej na juh Jadranskou magistrálou na trajekt Jablanac – Mišnjak (plavba trvá 15 min.). Trasa do Jablanacu je dlhá 610 km, trvá asi 9 hod. 35 min.;
b) z Banskej Bystrice a Košíc cez Maďarsko trasou Budapešť – Székesfehérvár – Nagykanizsa do Záhrebu, odtiaľ na juh rovnakou trasou – do Jablanacu 715 km z BB za asi 12 hod., z KE 795 km za približne 13 hod.;
– diaľničné poplatky pre osobné autá bez prívesu (r. 2009): Rakúsko – nálepka na 10 dní = 7,70 €, na 2 mesiace = 22,20 €, ročná = 73,80 €; Maďarsko – platba na čerp. staniciach, cez internet alebo SMS = 2550 HUF na 10 dní, 4200 HUF na 1 mesiac, 37 000 HUF na rok; Slovinsko – polročná nálepka (vinjeta) = 35 €, ročná = 55 €, úsek A-1 Šentilj – Maribor-Pesnica = 0,75 €; Chorvátsko – úsek A-2 Macelj-Trakošćan (hranica od Slovinska) – Záhreb = 39 HRK, A-1 Záhreb – Karlovac – Ogulin – Žuta Lokva = 53 HRK, resp. A-4 Goričan (od Maďarska) – Záhreb = 36 HRK, poplatky možno uhradiť aj v eurách.
INFO: aktuálne poplatky za diaľnice v Slovinsku – www.dars.si, v Chorvátsku – tzv. cestarina, poskytnú Chorvátske diaľnice (Hrvatske autoceste - www.hac.hr), prípadne www.chorvatsko.cz/moto/index.html

RAB – živá metropola ostrova, veľmi obľúbené letovisko a prístav, leží na jeho západnom pobreží. Mesto založili pri vstupe do zálivu Sveta Fumija (sv. Eufémia) najprv ako pevnosť Arbe obohnanú „suchozidom“ (kamennou ohradou „nasucho“ bez spojiva) už ilýrske kmene Liburnov – osada bola olemovaná hustým čiernym lesom duba cezmínového a borovice pobrežnej. V 1. stor. n. l. dal rímsky cisár Augustus Oktaviánus okolo mesta Felix Arba a prístavu postaviť hradby a veže, na ich základoch aj dnes stoja zvyšky rabského opevnenia. Stará časť s výrazným vplyvom benátskej architektúry sa rozkladá na skalnatom, pomerne úzkom polostrove, novšie štvrte sa ťahajú pozdĺž pobrežia až k obciam Banjol a Barbat, tvoria s nimi takmer súvislý pás. Zaujímavosti: Opevnenie – pôvodne z 12.-13. stor., za vlády Benátčanov bolo rozšírené, dnes sú zvyšky v prístave a pri chránenom 16 ha veľkom prírodnom parku Komrčar, založenom v r. 1883 na sz. strane mesta. Kniežací palác (Knežev dvor či Palazzo del Conte) – pôvodne románsky z 13. stor., s opevnenou vežou, neskôr goticky a renesančne upravený, na ktorý sa napája Morská brána (Morska vrata) s hodinami. Vedľa Mestskej lodžie (Gradska loža) z r. 1509 stojí gotický Kostolík sv. Ducha, prestavaný v 18. stor., gotický Palác Cassiovcov bol dlhú dobu sídlom biskupov (Rab bol od 6. stor. vyše 1300 rokov ich sídlom). Kostol sv. Andrija s cennými obrazmi je súčasťou kláštora benediktínok z 11. stor., renesančne prestavaného v 16. stor., len jeho zvonica je románska. Až 26 m vysoká románska zvonica katedrály (postavená mimo chrámu) z 12.-13. stor. je symbolom mesta, patrí k najkrajším na celom chorvátskom Jadrane. Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (Sveta Marija Velika) – trojloďová bazilika z 12. stor. patrí medzi najhodnotnejšie románske stavby východného Jadranu, vzácnou relikviou je hlava sv. Krištofa, patróna Rabu. Kostol sv. Antona Pustovníka (Sveti Antun Opat) – gotický kostol ženského františkánskeho kláštora (mníšky vyrábajú čipkované obrusy – suveníry pre turistov), stojí na konci mysu starého mestského jadra Kaldanac. Nad brehom, akoby v rade, stojí ešte niekoľko chrámov – Kostol sv. Justíny so sakrálnym múzeom, Kostol sv. Kríža z 13. stor., románska zvonica z 12. stor. je jediným zvyškom niekdajšieho Kostola sv. Jána Evanjelistu a komplexu biskupského sídla Vescovata. Z množstva patricijských domov vynikne monumentálny Palác Dominis-Nimira z 15. stor. s prvkami gotiky a renesancie. Okolie: Aglomeráciu mesta Rab tvorí Suha Punta – pokojné hotelové stredisko na zalesnenom polostrove 4 km na západ od centra, s výbornými podmienkami kúpania na veľmi členitom pobreží, so všetkými typmi pláží (kameň, betón, štrk, piesok, naturistická pláž Kandarola na polostrove Frkanj, alebo Karolina s Modrou vlajkou), Palit – obytné sídlisko s rozsiahlou možnosťou rekreačného ubytovania (tiež Kostol sv. Eufémie na brehu zátoky a Múzeum etnografie), Banjol a Barbat – malé letoviská na jv. od centra, ktoré spolu splývajú do jednej veľkej rekreačnej zóny, najmä plytké zátoky Padova I.-III. sú vhodné pre rodiny s deťmi, nad Barbatom sú zvyšky obranného Kostola sv. Damiána, ktorý slúžil aj ako pevnosť a osada Mundanije, z ktorej je možný výstup na najvyšší bod ostrova Kamenjak (408 m n. m.), odkiaľ je nádherný panoramatický výhľad na celý ostrov a na veľkú časť Velebitu. Rab je zameraný aj na jachting, vodné lyžovanie, podmorský rybolov, windsurfing (Barbatský kanál), tenis či cyklistiku po okolí. Mišnjak – trajektový prístav z chorvátskej pevniny (Jablanac, plavba trvá 15 min.), asi 10 km na jv. od Rabu. Ubytovanie: modernizované hotely v starom Rabe – napr. Arbiana 4*, Ros Maris 4*, v okolí Imperial 4* (Palid), Padova 3* (Banjol), Carolina 3* (Suha Punta), Eva 2* (Suha Punta), kemping Padova III. (Banjol), vily, apartmány, bungalovy (najviac v stredisku Suha Punta a Banjol), v súkromí (Palit). INFO: www.rab.hr, www.tzg-rab.hr
KAMPOR – do dĺžky 2 km pretiahnutá osada medzi zátokami Kamporska draga a Sveta Fumija (Sv. Eufemija), asi 6 km západným smerom z Rabu. Kúpanie je v mnohých malých zátokách, ubytovanie v apartmánoch a vilkách v súkromí. Zaujímavosti: Pamätník obetiam fašizmu – počas 2. svet. vojny na okraji osady, pri zátoke Kamporska draga, zriadili Taliani koncentračný tábor, kde zahynulo 4500 väzňov, prevažne Slovincov, dnes je tu zriadený pamätný cintorín. Františkánsky kláštor z r. 1458 leží na brehu zátoky Sveta Fumija, blízko rabskej štvrte Palit, s pozoruhodným románskym Kostolíkom sv. Eufémie z 13. stor. a hlavným kláštorným Kostolom sv. Bernarda s cenným bočným oltárom z 15. stor., so zbierkou mincí a starých listín a Múzeom etnografie ostrova Rab. Okolie: Kalifront – juhozápadný polostrov Rabu s prírodnou rezerváciou Dundo s prevahou lesov duba cezmínovitého. Asi 6 km na jz. od Kampora vedie lesná cestička priamo na mys Kalifront (Rt Kalifront).
SUPETARSKA DRAGA – rybárska obec a menšie letovisko s prístavom, leží v bohatej zeleni vegetácie, na brehu rovnomenného zálivu, 5 km na sz. od Rabu. Zaujímavosti: Bývalý benediktínsky Kláštor sv. Petra v zátoke (Sveti Petar u Drazi) z r. 1059 s kláštorným Kostolom sv. Petra, ktorý je najvýznamnejšou ranorománskou stavbou v Kvarnerskom zálive. Na jeho zvonici, ktorej spodná časť je pôvodná románska, sa nachádzajú dva zvony – prvý je najstarším zvonom východného Jadranu z r. 1299, druhý pochádza z r. 1593. Podľa kláštora bola pomenovaná obec ako Supetarska Draga – Zátoka sv. Petra. Na pobreží, smerom na Lopar, stojí starý kláštorný vodný mlyn z 15. stor. a saliny s niekdajšou ťažbou soli sú dnes hniezdiskom rôznych druhov vtáctva. Veľký záliv Supetarska draga je dobrým jachtárskym kotviskom (ACI Marina Supetarska Draga), najmä v zátoke Dumići na začiatku zálivu. Kúpať sa dá v okolitých malých zátokách, napr. na členitom výbežku medzi osadami Dumići a Gonar. V letovisku Supetarska Draga nie sú hotely, ubytovanie je len v súkromí.
LOPAR – mestečko, prístav a známe turistické stredisko s 1200 obyv., leží pri severnom pobreží Rabu, na Loparskom polostrove, okolo pobrežia rovnomennej zátoky, 13 km od mesta Rab. Lopar dostal meno podľa Kostola Sancta Maria Neopari zo 14. storočia. Z mesta údajne pochádzal kamenár Marin (Marinus Bizza), zakladateľ Republiky San Marino, ktorý ušiel z ostrova pred Diokleciánovým prenasledovaním začiatkom 4. stor. (v člne preplával more na opačný breh) a usadil sa ako pustovník na brale Monte Titano. Zaujímavosti: kostoly – Crkva Svetog Ivana Krstitelja (sv. Ján Krstiteľ) a Crkva Blažene Djevice Marije (Blaženej Panny Márie). Na myse Rt Zidine, asi 2 km západne od mesta, sa našli zvyšky antických stavieb. Rajska plaža – najkrajšia a najviac vyhľadávaná 1,5 km dlhá piesčitá pláž ostrova, s Modrou vlajkou, leží na sv. pobreží v zátoke Crnika, východne od Loparu, v objatí borovicových hájov a s pozvoľným vstupom do mora, preto je vyhľadávaná najmä rodinami s deťmi (tobogan, kĺzavky). Pri pláži bol vybudovaný rozsiahly komplex ubytovacích zariadení rôzneho typu, nazývaný San Marino a Rajska plaža. V letovisku San Marino s veľkým zábavným centrom, ktoré leží v severnej časti zátoky Crnika pri Rajskej pláži, sú vhodné podmienky na potápanie (škola), jachting, windsurfing, paragliding a plážový volejbal. V blízkych, mimoriadne členitých zátokách je ešte ďalších 20 menších piesčitých, ale aj kamenitých pláží, z toho 2 pre naturistov (FKK pláž Sahara v zátoke Saramić a pláž v zátoke Ciganka), bizarné sú zátoky medzi skaliskami, napr. okolo mysu Rt Stojanj. Krásne kúpanie je aj na ostrovčekoch na východnej strane, pred Rajskou plážou. Od 1. júla 2008 je v prevádzke celoročné trajektové spojenie Lopar – Valbiska na ostrov Krk, spoločnosťou Split Tours (www.splittours.hr), doterajší trajekt na Krk (Lopar – Baška) bol zrušený. Ubytovanie: hotelové komplexy San Marino (www.imperial.hr) a Rajska plaža, kempingy San Marino a Zidine, apartmány a domy na súkromí. Lodné výlety: Goli otok a Sveti Grgur – ostrovy so zariadeniami bývalého koncentračného tábora z Titovej éry. INFO: www.lopar.hr, www.lopar.com, www.opcina-lopar.hr


U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky, Mišíkova 21, 811 06 Bratislava – tel.: 02-5443 3647, 5443 3657, fax: 5443 5365, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Veleposlanstvo Slovačke Republike, Prilaz Gjure Deželića br. 10, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-487 7070, 71, 73, mobil: +385-(0)98-278 182 (pohotovostná služba), fax: 487 7078, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.zagreb.mfa.sk
Honorárny konzulát SR, Kralja Zvonimira 14/XI, HR-21000 Split, Hrvatska – tel.: +385-21-315108, fax: 315109, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Dôležité kontakty pre Chorvátsko: polícia (Policija) – 92, hasiči (Vatrogasci) – 93, rýchla zdravotná pomoc (Hitna pomoć) – 94, všeobecné info – 981, info o tel. č. – 988 (miestnych), 902 (medzinárodných), záchranná a pátracia služba na mori – 9155 (DAN), VHF kanály 16, 10, 74, cestná pomoc – 987, Chorvátsky autoklub Záhreb (Hrvatski auto klub - HAK) – +385-1-4554 433, 4640 800, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hak.hr; turistický info servis – 062 999 999, 098 342 107, info o počasí a situácii na cestách – 060 520 520.
Dôležité kontakty pre Rab: polícia – 724 092, hasiči – 724 372, rýchla zdravotná pomoc (ambulancia) – 724 094, nemocnica – 776 344, turistický úrad Rab – tel.: +385-51-771 111, fax: 771 110, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tzg-rab.hr, letisko Rijeka – +385-51-842 132, 842 040, fax: 321 555, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.rijeka-airport.hr
Dopravné možnosti: Pri ceste autom treba vodičský preukaz SR, technický preukaz a zelenú kartu. Jazdí sa vpravo, povinné sú bezpečnostné pásy, autosedačka pre deti do 5 rokov, zakázané telefonovať z mobilu počas jazdy (s výnimkou „hands-free“), nulová hranica alkoholu v krvi, povinnosť svietiť aj vo dne po celý rok. Najvyššia povolená rýchlosť – obec 50 km/h, mimo obce 90 km/h, cesta pre motorové vozidlá 110 km/h, diaľnica (autocesta) 130 km/h, autobusy a osobné vozidlá s obytným prívesom alebo člnom 80 km/h. Informácie o PHM – www.ina.hr alebo www.hak.hr.
Telekomunikácie: Telefonická predvoľba Chorvátska je 00385, Záhreb +385-(0)1, Rijeka a Rab +385-(0)51. Mobilná sieť v Chorvátsku používa roaming – operátormi sú T-Mobile typ siete 900/3G s GPRS (na displeji T-Mobile HR, T-Mobile, HR-CRONET, 219 01, HR CRRON), VIP-NET typ siete 900/3G s GPRS (HR VIPNET, HR-10, HR VIP, 219 10).
Turistické úrady: Hrvatska turistička zajednica (HTZ), Iblerov trg 10/IV, HR-10000 Zagreb, Hrvatska – tel.: +385-1-4699 333, 4699 300, fax: 4557 827, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.croatia.hr
Chorvátske turistické združenie, Trenčianska 5, 821 09 Bratislava – tel.: 02-5556 2054, 5541 5415, fax: 5542 2619, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , http://sk.croatia.hr/ (zastúpenie HTZ v SR)
Turistička zajednica grada Raba, Trg Municipium Arba 8, HR-51280 Rab, Otok Rab, Hrvatska – tel.: +385-51-771 111, fax: 771 110, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.tzg-rab.hr
Turistička zajednica općine Lopar, Lopar bb, HR-51281 Lopar, Otok Rab, Hrvatska – tel.: +385-51-775 508, fax: 775 487, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.lopar.hr, www.lopar.com
Lodné spoločnosti: Rapska plovidba d.d., Hrvatskih branitelja domovinskog rata 1/2, HR-51280 Rab, Hrvatska – tel.: +385-51-724 122, fax: 724 018, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.rapska-plovidba.hr (trajekt Jablanac – Rab-Mišnjak a loď Rab – Pag);
Split Tours, Split – tel.: +385-21-352 533, 352 481, fax: 352 482, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.splittours.hr
Požičovňa áut: letisko Rijeka – HM rent-a-car (tel.: +385-1-370 4535, fax: 370 4536, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hm-rentacar.hr)
Požičovňa bicyklov: Captain’s Club – Rent a Bike, Café-Restaurant Captain’s Club, Banjol 727a, HR-51280 Rab, Hrvatska – tel.: +385-51-777 907, fax: 777 908, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.rab-croatia.com/captain/bikeen.htm
Internet: Chorvátsko – www.croatia.hr; Rab – www.rab-croatia.com (ostrov Rab), www.rab.hr (mesto Rab), www.tzg-rab.hr (turizmus), www.imperial.hr (ubytovanie), www.pgz.hr (Primorsko-goranská župa);
– v slovenčine a češtine: http://sk.croatia.hr/ (zastúpenie HTZ v SR), www.chorvatsko.cz, www.adriatic.hr, www.ubytovanivchorvatsku.cz, www.croatiaairlines.cz (lety z Viedne a Prahy), www.jadrolinija.cz (trajekty);

(Zmena údajov vyhradená)
Ing. STANISLAV ŠIMEK
Foto a mapka: Turistické združenie Rab

• < Predch.
• Nasl. >