Hľadanie Chorvátska

Kde ešte neumrela romantika - Trochu Talianska v Chorvátsku - Najviac chodníkov na prechádzky

Kde ešte neumrela romantika

Aj vám sa po rokoch cestovania do Chorvátska už stalo, že ste sa dostali na akési rázcestie? Kam sa vydať? Známe a obľúbené letoviská sú v sezóne plné na prasknutie. Je v nich rušno, hluk, a pri vode hlava na hlave. To by možno ešte nebolo také zlé. No, kde je veľa ľudí, vždy sa nájde niekto, kto odhodí nejaké odpadky. A čím viac ľudí, tým viac aj odhadzovačov. Na konci sezóny sú aj najkrajšie štrkové pláže posiate „špakmi“ z cigariet, ktoré nejde len tak pozbierať. Treba počkať na zimné vlnobitie, ktoré pláže očistí.

A tak aj mne, ako mnohým ďalším, sa už stalo, že sa stále viac pozeráme po ostrovoch. Jedni sa zmohli a kupujú si jachty, iní využívajú možnosť dovolenkovať na lodiach, no a takí ako ja, skúšajú autom nájsť pokojnejšie miesta, kde ešte neumrela romantika.

Cesta z Banskej Bystrice do mesta Mali Lošinj mi trvala necelých 13 hodín. Pravda, bol už koniec augusta a za volant som sadol v nedeľu. Dokonca ešte aj Budapešť bola nadránom prázdna. Diaľnice v Chorvátsku úžasne urýchlili cestovanie, trajekt z ostrova Krk, z Valbisky, premával veľmi často, dlho sme teda nečakali a aj neveľmi kvalitné cesty ostrova Cres a potom aj ostrova Lošinj, boli poloprázdne. Na doplnenie treba dodať, že na cestách sa aj v nedeľu pracovalo, o rok bude istotne viac kvalitných úsekov. Od prvej chvíle ako som prešiel na ostrov Cres, som mal pocit, že som trochu v inom svete. Možno aj preto, že prestalo pršať a kým som prišiel do Lošinja, úplne sa vyčasilo. Kým som neodišiel, neodvážilo sa nebo ani raz tmavo zamračiť. Všetci vieme, že tohto leta to až také samozrejmé nebolo.

Na doplnenie: z Banskej Bystrice, od miesta kde bývam, až po ubytovanie som urobil presne 817 kilometrov. Bolo by to asi o 4-5 kilometrov menej, ale ako vždy som na jednom mieste v Budapešti zase zle odbočil a musel som sa vracať.

Apartmán hostela More, cestovnej kancelárie Arca tours, sa stal mojím týždenným útočiskom. Počas ciest po ostrove Cres, Lošinj, pri poznávaní letovísk oboch ostrovov, pri poznávaní týchto severných Kvarnerských ostrovov.

Okamžite som cítil, že toto je naozaj krásne miesto Chorvátska. Dovolenkárov bolo výrazne menej ako v iných oblastiach krajiny. Ceny sú samozrejme zase trochu vyššie, ako to už na ostrovoch býva. A jeden i druhý ostrov mi vyhovovali aj svojou veľkosťou. Lošinj je asi tak 35 kilometrov dlhý, niekde 5-6 kilometrov široký, ale niekde len pár desiatok metrov. Napríklad hneď pri vstupe do mestečka Mali Lošinj, kde je otáčací most ponad malý kanál, cez ktorý sa sem i tam vždy po deviatej a sedemnástej hodine plavia jachty, ktoré sa chcú dostať na druhú stranu ostrova. Cres je väčší, o tom však niekedy inokedy.

Ešte v ten večer som sa zoznamoval s mestom a na druhý deň začal Damir, šéf cestovky Arca tours, s prehliadkou ostrova. A to hneď za mestom, ako sú veľkoobchody. Len sa netreba zľaknúť mestského smetiska. Cesta popri ňom vedie do hôr a pri malej kaplne sa rozhliadam. Jedným smerom je Mali Lošinj, ten som fotil pred chvíľou z inej vyhliadky, tu je ideálny, priam letecký pohľad na Veli Lošinj. Inak, toto je jedna zo zvláštností ostrova. Má dve mestá, Veli a Mali Lošinj. Veli Lošinj bol kedysi významný a Mali vznikol len tak, bokom. Mali Lošinj má dnes 6000 obyvateľov a Veli Lošinj asi tak tisíc.

Na konci tohto putovania, trvá asi 10 kilometrov, je pekná štrková pláž, a pre nedostatok času mi musí stačiť pohľad na tabuľu s telefónnym číslom. Stačí vziať do ruky mobil a o chvíľu príde po mori taxík. A odvezie vás na ostrov Ilovik, kde si môžete dať, napríklad – kávu. Nebolo času, no na kávu sa tam raz vrátim. Mám ďalší dôvod cestovať týmto smerom.

A nie je to dôvod jediný. Zaujala ma nevšedná architektúra i krása mestského osídlenia.

Trochu Talianska v Chorvátsku

Aj ostrov Cres, aj Lošinj, spolu s Istrijou patrili do roku 1945 Taliansku. Posledných tisíc rokov to tu najčastejšie ovládali Taliani a v 19. storočí Rakúsko – Uhorsko. Vďaka Rakúskemu cisárstvu sú ostrovy zelené, lebo sa tu vysádzali lesy a vďaka Taliansku tu ostala architektúra talianskych miest. Ešte aj bielizeň povieva na oknách. A tu som prišiel na to, prečo? Domy tohto druhu nemajú veľmi terasy a balkóny. A keď majú, tak do ulice. Takže, bielizeň sa vždy pozerá na ľudí prechádzajúcich sa okolo.

Len hlavná ulica mesta Mali Lošinj je dostatočne široká. Autom sa dá na ňu dostať cez rampu. Cudzinci to majú drahé, domáci majú parkovacie karty. A pretože sme v Chorvátsku, výnimiek je viac ako dosť. Prúd áut po tejto ulici je skoro nepretržitý.
Ostatné ulice sú úzke, aby v nich dobre prúdil vzduch. A v tých uliciach ešte sem – tam znie aj taliančina. Vraj nový starosta Maleho Lošinja má tiež taliansku národnosť.

Táto zmes kultúr prináša výborné pizzérie, ale nechýbajú ani tradičné reštaurácie s chorvátskymi špecialitami. A tak je tu vlastne všetko.

Platí to dokonca aj o plážach. Taliansko je povestné piesočnatými plážami. V Malom Lošinji som našiel hneď dve piesočnaté pláže, nejaké štrkové a samozrejme aj obetónované skaly, aby bolo kde ležať. A potom sú i miesta, kde ľudská ruka nezasiahla. Tak som, hľadajúc absolútnu romantiku, zašiel popri letisku pri Malom Lošinji až k majáku. Divočina aká má byť. Okolo sa romanticky plavili jachty, no do vody sa z brehu dostať nedalo. Hneď potom som si kúpil topánky do vody. No a do konca týždňa som sa už na miesto, kde by som ich potreboval, viac nedostal.

Najviac chodníkov na prechádzky

Presný počet kilometrov poznám len v parku vo Veľkom Lošinji, kde je aj ozdravovňa. Tam je to 8 kilometrov. Približne to viem prepočítať z Malého Lošinja do Veľkého. Popri mori, do značnej miery pod ochranou mohutných borovíc, vedie asi tak 4 kilometre dlhý chodník. Ale pokračuje aj potom. A uberá sa opačným smerom aj v zátoke Valdarka, kde sa prechádzka do Veli Lošinja začína. Tam vedie minimálne do jednej zo zátok, kde sa usadil štrk a piesok.

Pláž Čikat, najnavštevovanejšia a najlepšie vybavená, je tiež lemovaná chodníkmi. Na jednej strane kopíruje chodník pobrežie až po Veli Žal, ale tam vraj pokračuje ďalej, z druhej strany vedie po kemping, no tam to tiež ešte nie je koniec. Neuveriteľné množstvo chodníkov na korzovanie. A ako to už Chorváti vedia, najkrajšie miesta sú doplnené lavičkami, aby bolo kde si sadnúť a potešiť dušu.

Ostrov Lošinj bol pre mňa jednoznačne príjemným prekvapením. A je úplne jasné, že tému som teraz ani zďaleka nevyčerpal. Ešte je o čom písať. A čo je pre mňa dôležité, ešte tam pre mňa ostalo mnoho nepoznaného.

Ľ. Motyčka

• < Predch.
• Nasl. >