Na ostrove jadranského slnka

Cesta, ťahajúca sa zo strapcov hôr, prudko padala až k morskému pobrežiu, zahalenému do ružovkastého ranného oparu. Strapaté slnko pomaly zobúdzalo ospalý autobus, vchádzajúci do rušného prímorského mesta Split.
Moje oči stihli zachytiť len čriepky – starovekú impozantnú stavbu, úzke uličky s obchodíkmi, moderný prístav, do ktorého každú chvíľu vplávala nejaká loď. Onedlho sme už stáli na móle plnom batožiny a nastupovali do trajektu. Motor zarachotil a my sme sa pozvoľna nechali unášať cez morské hrebene až na ostrov Brač…
Do Splitu, ktorý sa nám postupne strácal za chrbtom, sa určite oplatí vrátiť. Nachádzajú sa tu početné pamiatky z rímskeho obdobia, najznámejší z nich je monumentálny Diokleciánov palác. Rímsky cisár Dioklecián ho dal vybudovať pred viac ako 1700 rokmi, aby tu prežil svoje posledné roky života. V jeho areáli sa nachádza katedrála postavená v 7. storočí na základoch bývalého mauzólea. V chránenej časti paláca, v podrumoch (v pivniciach) sa odvíjajú rôzne manifestácie, ako Diokleciánove večere, večere pri domácej hudbe, prípadne si môžete pozrieť operu Aida na Peristyle v miestach Splitských letných hier. Dnes je Diokleciánov palác jedinečným príkladom starovekej stavby, ktorá je ešte vždy obývaná. Zo splitského prístavu sa loďou, trajektom alebo prenajatou jachtou ľahko dopravíte na ostrovy Brač, Hvar a Vis. Zo Splitu odchádza 13-krát denne trajekt do prístavu Supetar. Cesta trvá 45 minút a lístok stojí 3,04 EUR/osoba, 14,07 EURr/auto.
Pred nami sa z vĺn vynárala zeleň ostrova. Z východu na západ má Brač približne 50 kilometrov, takže ho precestujete za necelú hodinu. Napriek tomu je to tretí najväčší ostrov v Jadranskom mori. Známy je svojím mramoru podobným bielym vápencom, ktorý použili na stavbu nielen Diokleciánovho paláca v Splite, ale i Bieleho domu vo Washingtone alebo Parlamentu vo Viedni. Terén je mnohotvárny, centrálna vrchovina je lemovaná plážami s jemným štrkom a povestnými letoviskami, ako Supetar a Bol, ktorý sa hrdí najznámejšou plážou Chorvátska (Zlatni rat).

Supetar

Náš trajekt konečne vplával do pokojného prístavu. Zdola na nás kývali sťažne malých lodiek, zakotvených priamo pred námestím typického jadranského mestečka. Kamenné uličky vrhali príjemný tieň na ľudí, ktorí posedávali pred reštauráciami a vychutnávali si pohodu slnečného septembrového dňa.
Supetar (v miestnom archaickom jazyku Svätý Peter) je najväčšie mesto (2500 obyvateľov) a zároveň i hospodárske, kultúrne a turistické centrum Braču. Hoci tunajšie more je menej čisté oproti iným častiam ostrova - kvôli hustej lodnej doprave, dlhé pláže lemované borovicovým lesom sú príjemným miestom na oddych. Starému centru mesta s tradičnou dalmatínskou architektúrou dominuje barokový kostolík z 18. storočia. Promenáda, vychádzajúca z centra, sa vlní niekoľko stoviek metrov pozdĺž pobrežia až k veľkému hotelovému komplexu. Odtiaľ sa cez borovicový háj môžete dostať na Mys sv. Mikuláša, kde sa nachádza druhá hlavná pamiatka mestečka - biele mauzóleum Petrinovičovej rodiny, postavené v duchu splitských byzantských stavieb sochárom Tomom Rosandičom. Skalnatý výbežok ukrýva osamelé zákutia s výhľadom na pevninský veniec hôr. Za mysom sa už nachádzajú severné pláže ostrova, ktorých osviežením je vynikajúca reštaurácia či ponuka vodných športov.
Auto cestovnej kancelárie nás zaviezlo až k apartmánovému hotelu. Prekvapil nás domácky zariadený byt s terasou, klimatizáciou a televízii so satelitom. Na pohodlnú koženú sedačku sme odhodili šaty, obliekli plavky a nedočkavo vyrazili na pláž. Úzka ulička nás zakrátko doviedla do borovicového lesíka. Pred nami sa otvoril malý pokojný záliv s panorámou vzdialeného modravého pohoria. Deti šantili na tobogane a bicykloch, ktoré sa dali požičať na pláži. Dospelí sa ponárali do vĺn alebo nechávali si telá hladiť hrejivými lúčmi. Neuveriteľne teplá priezračná voda nás lákala plávať čoraz ďalej a objavovať nové morské hlbiny, ktorých ticho narúšal iba jagot zvedavých rýb… V náručí ostrova sme si užívali šteklivé plody voľna, až kým tiene nevyhnali z ležadiel aj posledné zvyšky slnka.
Ak je cez deň Supetar lenivým mestečkom, večer sa zmení na raj zábavy. Farby svetiel sa miešajú s hudbou a vravou veselých ľudí. Smiech detí, skáčúcich na trampolíne či tmoliacich sa pri kolotoči, strelniciach a zábavných automatoch, sa rozlieha nad pokojnou morskou hladinou, ktorú čeria iba svetlomety prichádzajúceho trajektu. Vôňa vás priláka sadnúť si za stôl pred jednu z mnohých reštaurácií a s lahodným jedlom vychutnávať záver dňa… Potom si ešte môžete kúpiť suvenír pri pouličnom predavačovi či v niektorom z obchodíkov. Prípadne si dáte nakresliť portrét miestnym maliarom, necháte sa uniesť filmovým plátnom kina, alebo len tak sa túlate promenádou a nasávate atmosféru večernej Dalmácie…

Bol a Martin Kukučín

Juh ostrova Brač je v mnohých veciach odlišný ako jeho sever. Na pobreží nájdete iba mestečko Bol a 5 km západnejšie dedinu Murvica, nad ktorou sa nachádza Drahonjina, jaskyňa s reliéfmi vytesanými do kameňa. Divoké brehy sú popretkávané množstvom zátok, ku ktorým sa dá dostať väčšinou len z paluby loďky. Krajina je tu oveľa dramatickejšia. Príkre zrázy a steny odhaľujú a vystavujú na obdiv svoje biele vápencové rebrá. Hory sa dvíhajú už od mora a strmo stúpajú do výšky presahujúcej 700 metrov. Priamo nad letoviskom Bol sa týči najvyšší vrch dalmátskych ostrovov, Vidova gora, z ktorej je výhľad na celé okolie. Symbolom ostrova a celého Jadranu je však pláž Zlatni Rat - asi dva kilometre západne od centra Bolu sa z borovicového hája tiahne v tvare vyplazeného jazyka približne 500 metrov dlhý výbežok do hladka vyhladených okruhliakov. Špic presláveného útvaru mení vzhľad podľa smeru i sily vĺn a vetra. Od mysu až k začiatku mesta je to jeden súvislý pás malých pláží ukrytých pod niekoľkometrovým pobrežným previsom. Pod píniovým baldachýnom vedie do centra príjemná vydláždená promenáda a za ňou sa začínajú rozsiahle nízke hotelové komplexy. Neďaleko mestečka nájdete mys Glavice, ktorý je známy kamenným dominikánskym kláštorom (Pustinjska Blatca). V čare zelene a skál môžete obdivovať Chrám Panny Márie Milosrdnej, ktorý spolu s kláštorom tvorí jeden z najzvláštnejších staviteľských pamiatkových celkov v Európe. Jednoduché, ale krásne stavby, pochádzajúce z 15. storočia, majú rysy neskorej jadranskej gotiky. Vedľa môžete navštíviť kláštorné múzeum so zbierkou prehistorických vykopávok a antických predmetov. Zrejme najcennejším exponátom múzea je obraz „Madona s dieťaťom a svätci“ od slávneho Tintoretta. Kláštorný polostrovček je z oboch strán obklopený nádhernými plážami. Zo Supetaru sa do mestečka Bol môžete dopraviť autobusom, ktorý pravidelne premáva medzi oboma letoviskami. Ale môžete si zakúpiť aj fakultatívny výlet cestovnej kancelárie alebo požičať si motorku či bicykel.
Na východnej strane ostrova Brač nájdete dedinu Selca, ktorá je známa ťažbou bračského bieleho kameňa. V obci pôsobil od roku 1893 ako obecný lekár slovenský spisovateľ Martin Kukučín (vlastným menom Matej Bencúr). Zaľúbil sa do miestneho dievčaťa Perice Didolićovej, s ktorou sa v roku 1904 oženil. Osudy svojich „susedov a pacientov“ opísal v románe Dom v stráni (po chorvátsky Kuća na proplanku). V roku 1908 sa vysťahoval spolu so skupinou dedinčanov do Chille (Punta Arenas) a ich cnenie za domovinou opísal v románe Mať volá (Maka zove). Kukučínovo účinkovanie pripomína pamätná tabuľa na dome kde žil a pôsobil ako lekár (dnes je v ňom situovaný obecný úrad). Časť budovy stále slúži ako ordinácia.

Omiš

S nádherným ránom sme nastúpili na výletnú loď Joan. Slnečné kobylky preskakovali medzi rozhojdanými vlnami, vietor sa hral s pramienkami našich vlasov a prova Joan smerovala k pevnine. Pred nami sa otvárala scenéria rozčesnutých hôr, pod ktorými sa ťahali korálky domčekov. Netrvalo dlho a ocitli sme sa v malom prístave.
Mesto Omiš sa rozprestiera na pobreží Jadranu približne 25 km južne od Splitu pod strmými skalnými útesmi, ktoré kedysi dávno rozdriapala rieka Cetina. Nad starým jadrom mesta s mediteránskou architektúrou sa týči zrúcanina stredovekej pevnosti Fortica, ktorú na strmých skalách vybudovali v 12. a 13. storočí omišskí piráti, aby odtiaľto mohli ohrozovať ďaleké okolie na pevnine a ostrovoch. História mesta však siaha oveľa hlbšie, až do čias Rimanov. Od 15. storočia bol Omiš pod nadvládou Benátčanov a z tohto obdobia sa zachovala aj grandiózna zrúcanina pevnosti Mirabela. V mieste, kde ústí rieka Cetina do Jadranského mora, boli položené základy historického jadra, ktorému dominuje strategicky umiestnená obranná veža. Dnes je na nej vyhliadka, odkiaľ návštevníci môžu pred sebou vidieť celé turistické letovisko, masív pohoria Biokovo a ostrovy Brač, Hvar, či polostrov Pelješac. Za návštevu stojí Kostol Svätý Ján Nepomuk zo 17. storočia, ktorý sa nachádza na námestí. Mestečko je známe množstvom kaviarní, taverien a reštaurácií, ale i veľkými ovocnými trhmi, na ktoré sa schádzajú kupujúci a predávajúci zo širokého okolia. Omiš je povestný aj skutočne pieskovými plážami, ktoré vznikli vyplavovaním jemného riečneho piesku a patria medzi najlepšie v celom Chorvátsku. Turisti sem však prichádzajú predovšetkým kvôli splavovaniu rieky Cetiny. Z ponuky fakultatívnych výletov si môžu vybrať romantickú plavbu malými loďkami cez kaňon až k výletnému miestu Radmanove mlynice, alebo pokračovať ďalej a užiť si dravé dobrodružstvo raftingu na hornej časti rieky.
Predierali sme sa pomedzi ľudí, sediacich pred kaviarničkami. Úzka ulička, sledovaná z výšky rozstrapkanou vežou, sa plazila popri kamenných domoch až k rieke, na ktorej sa kymácali loďky. Chvíľku trvalo, než sme sa usadili v dvoch otvorených člnoch. Naša púť Cetinou sa mohla začať. Motor si spokojne priadol, unášajúc nás čoraz hlbšie do kaňonu. Hotely, primknuté ku skalám a zvyšky zrúcanín, vystriedali príkre zrázy a riečne zátišia. Rieka sa postupne zužovala, ostré bralá sa k nám tisli bližšie. Asi po hodine plavby nás vysadili na strmom brehu. Pred nami sa rozprestrela čistina plná vôní, stolov a lavíc, ktoré prikrývali dáždniky vysokých stromov. Obkolesovali ju kamenné budovy spojené verandou a mostíkom, ktorý oddeľoval nádrž hmýriacich sa rýb od rozkrúteného sa mlynského kolesa. Grilované jedlá neodolateľne priťahovali našu pozornosť. S prihliadnutím k polhodinovej prestávke sme si však dali iba pivo a čaj. Spiatočná cesta Cetinou ubiehala rýchlo, zakrátko sme už sedeli na výletnej lodi a s pôžitkom sa kŕmili pečenými rybami s kapustovým šalátom a mäkkým chlebom. Svieže biele víno a otvorený výhľad na omišské pobrežie dodali obedňajšiemu posedeniu zlatú pečať. Nakoniec sme odhodili šaty na slnkom prehriaty piesok a ponorili sa do teplých priezračných vĺn… O niekoľko hodín nám, žiaľ, toto čarovné miesto mávalo ponad lodné zábradlie na rozlúčku.

Nadišiel posledný deň na ostrove. V diaľke hučal príboj. Pobalili sme sa a nedočkavo utekali na pláž. Privítalo nás nezvyčajne rozbúrené more. Rozšafné vlny sa prevaľovali cez seba, ukazujúc nám spenené jazyky. A vzápätí sa s mohutným rachotom roztrieskali o kamenné mólo. Pár odvážlivcov sa vrhlo do vody, tá bola však neuveriteľne chladná, jeseň sa nezadržateľne blížila. A tak sme radšej dali prednosť prechádzke a obedu na pobreží. Lahodné domáce jedlá a červené bračské víno sme ochutnávali s poslednými príjemnými zážitkami na ostrove… Čakal nás trajekt a cesta na Slovensko.

ALICA KOVÁČOVÁ

• < Predch.
• Nasl. >