Ugljan a Pašman

Tieto dva ostrovy, ktoré kedysi tvorili jeden celok, núkajú väčšinu svojich letovísk – obrátené sú smerom na Zadar a nižšie smerom na Biograd na Moru.
Povyše Zadaru je slávny Borik a vôbec, celé pobrežie je plné chýrečných letovísk.
O ostrovoch sa mi len ťažko hľadali zaujímavé údaje. Všetky bedekre sú rozpačité, povrchné. Akoby tieto dva ostrovy, tvoriace základ Kornatského národného parku, boli akési nepatričné. Sú pritom nesmierne členité, s množstvom malých prístavov, v ktorých kotvia stovky člnov. Mnohé z nich patria obyvateľom Zadaru či Záhrebu, ktorí tu trávia víkendy. Odtiaľto podnikajú cesty na Kornati, do úchvatného národného parku poskladaného zo stoviek ostrovov a ostrovčekov. Parku, ktorý ľudia takmer zničili intenzívnym rybolovom a znečisťovaním, ktorý však dokazuje silu prírody. Opäť sa objavujú koraly, vracajú sa ryby, za prísnej ochrany sa park opäť stáva okrasou a pýchou hodnou obdivu, ochrany a obmedzeného cestovného ruchu.

AKO JE TO VŠAK S UGLJANOM a Pašmanom? Kedy prišla podmorským potrubím na Pašman pitná voda, to neviem, viem len to, že skôr ako na Ugljan. No a na Ugljane sa to stalo pred šiestimi rokmi. Ešte ani na jednom ostrove nestavajú čistiarne odpadových vôd. Ekológiu vnímajú ako dlhšie potrubie s kanalizáciou nasmerovanou do mora. Cesty sú tu také úzke, že do mnohých dedín sa autobus jednoducho nedostane a niekde som sa nedostal ani ja s osobným autom. Našiel som upravené pláže, dokonca piesočnaté s betónovými mólami, kde chýbalo akékoľvek občerstvenie. Hostia sú z apartmánov, kaviarne a reštaurácie asi nepotrebujú. Všetko si prinesú na pláž. Takto sa tu ešte rozmýšľa. Značenie ciest je také, že niekde som sa orientoval podľa slnka, niekde som zablúdil a musel som hľadať inú cestu a niekde som sa otáčal v súkromných dvoroch. Najgrotesknejšie som dopadol vari v Ugriniči na Pašmane, kde sa cesta jednoducho zužovala a zužovala. Obracanie sa v súkromnom dvore domáci prijali stoicky. Vôbec nikto a nikde mi nenadal a najmä na ostrove Pašman som mal pocit, že tu cudzinca nevidieť často. Nadávky som si užil v Ugljane, pred nemocnicou. Boli tam aj smerovky na dve pláže. Neskoro som zbadal konečnú a takmer som vošiel do dvora nemocnice. Zúrivý vrátnik mi nadal, akoby som niekoho zabil. Ale to je výnimka. Nakoniec, vrátnici sú všade a často dôležití.

JE TO VŠAK MOŽNÉ, ABY uprostred intenzívne sa komercializujúceho Chorvátska boli ostrovy, na ktoré sa akosi pozabudlo? Stavajú sa nové apartmánové domy, ale je ich niekoľko desiatok. Novostavby hotelov som ani nevidel. Na druhej strane, nevidel som ani skutočne divú a peknú pláž. Alebo je pobrežie skalnaté, s prípadnými umelými vstupmi do vody, alebo sú pláže upravené. Betónové zakončenie piesočnatých pláží je asi tunajším koníčkom. Len na ostrove Ugljan, pri hoteli Ugljan je piesočnatá pláž, kde sa aj leží na piesku. Všade inde obmýva more s piesočnatým dnom betón. Vždy je to však lepšie, ako keby sa pláže končili rozbahneným močiarom.

Hlavné strediská ostrova Ugljan sú Ugljan, Preko a Kukljica. Ugljan je najmenšie z letovísk. V dedine je pár domov ponúkajúcich apartmány, pri hoteli Ugljan sú upravené vstupy do vody a pôvabná piesočnatá plážička je necelých 150 metrov od hotela. Obec tu uzatvárajú kláštorné múry. Po chodníku sa dá dostať do nádherného borovicového lesa, vstupy do vody sú tam však veľmi náročné. Kláštor uzatvára síce malý autokemping s vybetónovanou plošinou, ale je to asi špecifické zariadenie, po ceste dostupné len cez kláštornú bránu.
Korzo v Ugljane je dlhé a plynule sa napája na ďalšiu obec, Čeprljande. Všade sú apartmány, ale nie tesne pri sebe a rôzne upravené vstupy do mora dávajú tušiť pohodu a samotu. Celkove som si, a to platí pre obidva ostrovy, uvedomil, že bola plná sezóna, no davy dovolenkárov nikde. Všetky pláže pôsobili predsezónne.

SMEROM NA SEVER SOM OBJAVIL aj nejaký kemping, no vstupy do vody boli zriedkavé a neveľmi kvalitné. Smerom od Ugljanu na Preko ma osobitne zaujala obec Uvala Lukoran. Našiel som príjemnú vidiecku atmosféru, štrkové plážičky a niekde upravené vstupy do vody. Čo viac môže chcieť človek hľadajúci pokoj.
Tak isto ma milo prekvapila pláž Mala Lamjana medzi Prekom a dedinou Kali. Pekná štrková pláž vhodná aj pre deti a niekoľko apartmánových domov. Pláž bola poloprázdna.
To, že bola poloprázdna, však môžem tvrdiť aj o peknej piesočnatej pláži Jaz v mestečku Preko. Je to najlepšie vybavené letovisko na ostrove a má najlepšie udržiavanú piesočnatú pláž. Nechýbajú sprchy, parkoviská, toalety, a velikánske korzo jedným i druhým smerom. Ktovie, kde sa končí jedno stredisko a začína druhé. Vzdialenosti sú tu príjemne malé.

Pri trajektovom prístave som našiel aj jediné čerpadlo na benzín. Možno niekde ešte je, no kto ide na Pašman a Ugljan, mal by si pre istotu zapamätať aspoň toto miesto, kde sa dá natankovať.

Veľmi pekné je letovisko Kukljica. Na miernom svahu sú desiatky chatiek a bungalovov a pod nimi je korzo lemujúce skalnaté a mierne štrkové pláže. Pláže sú dostatočne upravené na pohodlný vstup do vody. Časť z nich je nudistická. Pláží tohto druhu v Chorvátsku ubúda, akoby nudizmus prestal byť v móde. Kukljica ponúka aj pekné korzo po prístave a rybárskej dedinke.

KÚSOK ĎALEJ JE NAJVÄČŠIA atrakcia Ugljanu a Pašmanu. Vyše 210 metrov dlhý most ponad miesto, ktoré ľudia kedysi prekopali, aby sa mali kde preplaviť na druhú stranu. Most Ždrelac je urobený tak pekne, že krajinu krášli a zvyšuje jej atraktívnosť.

No a potom už nasleduje ostrov Pašman. Ak je Ugljan ostrovom so slabšie rozvinutým cestovným ruchom, tak o Pašmane to platí dvojnásobne. Už dávno sa mi nestalo, aby som pri fotení piesočnatej pláže hľadal v Chorvátsku takú polohu, aby tam bolo aj pár ľudí. Kto mi uverí, že to nie je máj, ale polovica júla?

Na Pašmane je viacero piesočnatých pláží. Peknú som videl v dedine Pašman, pri Tkone, kade ide trajekt spájajúci ostrov s Biogradom na moru, pekná pláže je v Sounje, kde je nudistický kemping. So zárukou, lebo som si to vyskúšal, však môžem hodnotiť pláž v Mrljane. Už v metrovej hĺbke, na rozžiarenom a trblietajúcom sa piesku, môžu deti zbierať krásne mušle. Pláž sa bójkami končí asi 100 metrov od brehu. Aj tam je však piesok a až tam začína byť hĺbka mora okolo dvoch metrov. V takej teplej vode som sa kúpal hádam iba v Egypte.

UGLJAN A PAŠMAN PONÚKAJÚ viacero trás aj pre cyklistov a turistov. Niektoré cestičky vedú k výhľadom, do kopcov, niektoré vraj aj na opustené a krásne pláže. Dostať sa možno do benediktínskeho kláštora na ostrove Pašman; pre verejnosť bol prístupný od 16. do 18. hodiny. Pekný kláštor je aj na Ugljane, v dedinke Ugljan.

A ešte čosi. Na Pašmane som sa dosť často stretával s označením, že na pláž možno ísť aj so psom. Ja toho môjho k moru nevezmem, ale sú takí, ktorí takúto informáciu privítajú.

Vážne upozornenie pre tých, ktorí hľadajú všetky služby. Reštaurácií je na oboch ostrovoch možno desať a aj to tú sústredené v hlavných letoviskách. Ešte sú nejaké pizzérie, v auguste sú tu asi Taliani a je tu aj pár obchodov s potravinami. Prevažuje jednoducho skromnejšia klientela, ktorá dáva prednosť vareniu z vlastných zásob. Alebo je tu stále tak málo dovolenkárov, že služby ani nemajú komu slúžiť. A tie, čo sú, sú zase samozrejme drahšie ako tam, kde je konkurencia.

Nad niečím ešte rozmýšľam. Či pôvab spomínaných dvoch ostrovov, zaostávajúcich v rozvoji cestovného ruchu, nie je práve v ich zaostávaní. Som rád, že som Ugljan a Pašman uvidel skôr, ako sem príde intenzívna hotelová výstavba.

Ľ. MOTYČKA

• < Predch.
• Nasl. >