Čierna Hora – päť rokov po…

Prešlo päť rokov odvtedy, ako som navštívil Čiernu Horu a priniesol odtiaľ nadšené reportáže o krásach krajiny, o perfektnej prírode, o horách s riekami, v ktorých tečie pitná voda, o možnostiach raftingu na rieke Tara, o Skadarskom jazere s veľkými lesmi jedlých gaštanov, ale aj o jednotlivých letoviskách.
To všetko sa udialo pred sezónou. Už vtedy ma trošku miatol veľký počet ľudí, najmä Srbov, a s tým spojené aj väčšie množstvo ohorkov po niektorých plážach.

Na základe mojich reportáží si mnohí Čiernu Horu vybrali za cieľ dovolenky. A potom mi povedali či napísali svoje dojmy. Služby boli nevyvážené, pláže niekde špinavé, chýbala pitná voda, cesty boli nekvalitné a preplnené. V Budve sa skoro nedalo dýchať, tam sa nepretržite posúvala pomalá kolóna áut. A podobné to bolo aj v niektorých iných letoviskách.
Mnohé cestovné kancelárie, ktoré sa nechali zlákať Čiernou Horou, po vlnách kritiky odskočili. Niektoré na tomto produkte doslova skrachovali, iné nestačili vybavovať sťažnosti. Niektoré však vydržali. A napríklad Tip travel – Tatratour ponuku nielenže neznižoval, ale dokonca mierne rozširoval. S príslušnou zanovitosťou a s presvedčením, že je to naozaj prekrásna krajina a nakoniec, že našinec sa tu dostane k lacnej dovolenke.

TIP Travel vydržal a vyplatilo sa. Dnes je to opäť dobre predávaná destinácia, kde nastali veľké zmeny. Aspoň tak mi tvrdili tí, ktorí sa z Čiernej Hory po dva roky vracali. Sťažnosti vystriedali pochvaly. Pritom si treba uvedomiť, že slovenskí klienti radi využívajú stále lacnejšie hotely, prípadne si hľadajú apartmánové ubytovanie, nejdú do vynovených hotelov, ktoré dnes patria novým majiteľom, nezriedka hotelovým spoločnostiam zvučných mien.

Poďme sa presvedčiť. Tak trochu spoločne s infocestou TIP travelu, tak trochu samostatne, na svojom aute. Poďme po jednotlivých letoviskách, tak ako ich cestovná kancelária obsadzuje.

Boku Kotorskú mnohí zvykneme len prejsť. Je to spleť pomalých cestičiek lemujúcich more, s vítanou možnosťou preplaviť sa na druhý breh trajektom. Veď celá Boka Kotorská má vyše 100 kilometrov.
Tu, v Tivate, ponúka TIP Travel dva hotely. Hotel Kamélia je na okraji mestečka a priamo v centre hotel Palma. Obidva majú príjemné pláže, Palma viac štrkovú, Kamélia viac piesočnatú. K Palme však vraj na sezónu privážajú ešte aj piesok.
Ide o jednoduchšie hotely, ale núkajú aj prekvapenie. Obidva majú výbornú kuchyňu. Trojhviezdičková Palma ponuka izby s klimatizáciou, televízorom i chladničkou. Urobili tu veľký kus práce. Sprchovacie kúty sú akési tesné, ale zmestil som sa aj ja. Je to veľmi dobrý hotel, bol som s ním viac ako spokojný. Kamélia je sice len dvojhviezdičková, avšak s menším plaveckým a detským bazénom, s vychýrenou reštauráciou a peknou plážou. Inak, obidva hotely sú priamo na pláži. Prvý sa mi viac zdá byť vhodný pre mladších, ktorí večer hľadajú zábavu čo najbližšie, druhý je ideálny rodinný hotel. Hneď som si tam predstavoval seba s vnukmi.

Nevýhody Tivatu? Je súčasťou obrovského zálivu. Tu nie sú výhľady na otvorené more. Tu však ani nefúka vietor a nedvíhajú sa veľké vlny. Takže, ono to má aj svoje výhody.

Môj názor? Tivat je vynikajúcim východiskom na výlety po celej Boke Kotorskej. Prešiel som si ju. Na jednom mieste sú staré rímske mozaiky, inde stará mlynica, inde zas kláštory, kostoly s nesmiernym čarom. Ostrovčeky s legendami a príbehmi, samotný Kotor, ktorý v druhej polovici mája podobne ako Dubrovník, odmieta tvrdenie, že ešte nie je sezóna.

Stojí za to vidieť tento kúsok Čiernej Hory. Je to inak aj súčasť našej histórie. Boka Kotorská bola súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie, žili sme teda spolu v jednom štáte. Do Boky Kotorskej raz na dovolenku určite prídem. Láka ma spoznať ju čo najdôkladnejšie.

Inak, v Tivate sú vo všeobecnosti nižšie ceny ako v Chorvátsku. Dokonca, nižšie ceny ako inde v Čiernej Hore. V Kotore som kupoval najlacnejšiu kávu. Stála menej ako euro. Inde som sa dostal ku káve za jeden a pol eura i za tri eurá. Nižšie ceny boli potom zase v Bare, kde je veľa miestnych obyvateľov a tí znižujú úroveň cien. Najvyššie ceny sú v osamelých a luxusných zariadeniach.

Na druhej strane treba priznať, že v Boke Kotorskej sa veľa nezmenilo. Za päť rokov nepribudli ani významné úseky opravených a novších ciest. Čas sa tu trochu zastavil.
Až pri Budve ma cesta dvíhala hore a zistil som, že už nepôjdem popri pláži, že sa začali významnejšie novinky. Ešte predtým som si však odbočil na pláže Jaz a Trsteno. Trsteno sme mali svojho času aj na titulke časopisu. A tu prosím o spoluprácu. Keď sem v sezóne prídete autom, dajte mi vedieť či sa niečo zmení. Prekrásne Trsteno s malebnou zátokou a jemným pieskom bolo zmenené na smetisko. Nechcelo sa mi to ani veriť.
Budva sa zaraďuje k letoviskám, ktoré už tiež majú hostí v druhej polovici mája. A má aj novú klientelu. Tu si môžu dovoliť pýtať za jedlo aj okolo 10 eur. I viac. Majú na to dosť hostí.
Inak, na plážach sa už slnili dovolenkári a niektorí sa i kúpali. Skúsil som to. Mne sa voda zdala byť už znesiteľná. Aj som si zaplával, aj som sa nechal pohojdávať vlnami.

Horšie na mňa pôsobilo Bečiči. Zmenilo sa na veľkú stavbu. Videl som vynovené hotely, ktoré dnes patria svetovej spoločnosti Ibero star. Blúdil som však medzi nákladnými autami, stavebným materiálom a dovolenkármi, ktorí sa tiež všade prepletali. Iste, po dobudovaní to bude fantastické. Teraz som mal pocit chaosu a dovolenky na stavenisku. Domáci mi tvrdili, že 15. júna sa stavebné práce zastavia a pokračovať budú až po sezóne.
Ako vždy ma nadchol Miločer s krásnou atmosférou i romantickou plážou. Skaly v mori a niekoľko rybárskych člnov robia svoje. Je to nádherné miesto. Ale, cítiť tu aj blízkosť Svätého Štefana. Ostrov premenený na luxusný hotel určuje ceny. Po bočnej ceste som sa z letoviska dostal až k ostrovu. Popri krásnych, pokojných hoteloch uprostred parkov a s plážami, ktoré určite nikdy nie sú preplnené. V hoteli Miločer mi ubytovanie núkali v sezóne za viac ako 100 eur a kávu som tu, i s minerálkou, pil za 5 eur. Fľaša dobrého vína stála 20-30 eur. Príjemný luxus pre tých, ktorí na to majú.
Cestou do Sutomore som videl viacero nádejných letovísk. Len už nebol čas zastavovať sa v nich. V Sutomore má TIP travel, po Tivate, ďalšie ubytovacie kapacity. V hoteli Korali a Zlatna Obala. Chcel som ich vidieť i patrilo sa ich vidieť. Minimálne preto, že som si chcel urobiť celkový obraz o ponuke cestovnej kancelárie TIP travel v tejto krajine.
Korali, to je tradičný starší hotel s veľkou reštauráciou. Priamo na brehu mora. So slušne vybavenými izbami a s veľmi príjemnou atmosférou. Osobne ma však viac zaujal hotel Zlatna Obala, ktorý je od hotela Korali vzdialený do 20 minút pomalej chôdze. Je to menší hotel, kde má cestovka zabezpečené izby doslova nad morom. Nepretržite v nich počuť šumenie mora. Je to pokojné, romantické miesto s možnosťou prejsť sa do Sutomore, kde sú stánky, kaviarne, zábava a patričný ruch. Jediná nevýhoda tohto hotela je, že sa k nemu schádza po väčšom počte schodov. Kto častejšie chodí na výlety, našliape sa. Nuž ale, všade je niečo. Nakoniec, batožinu vozí po kľukatej cestičke dole personál. A vlastná skúsenosť? Teplomer už ukazoval 30 stupňov a zistil som, že to také zlé pri stúpaní zase nie je. No a ešte jedna poznámka o Sutomore. Vlani som z letoviska dostal viacero pochvál na kvalitu služieb a na perfektné animácie. To je viac, ako moje predsezónne pozorovanie.

Po vzhliadnutí štyroch hotelov som už skonštatoval, že rozhodujúca je rovnováha medzi ponukou kvality a cenou. V tomto prípade tvrdím, že rovnováha je narušená v prospech klienta. Všetky navštívené hotely ponúkajú vyššiu kvalitu za nižšiu cenu.

Potom ma však trochu zaskočil hotel Topolica v Bare. Po romantickej Zlatnej Obale plnej zelene a šumu mora som zrazu stál pred mestským hotelom. Päť minút pešo do centra, na brehu mora a peknej štrkovej pláže. Všetci mi s úsmevom potvrdili, že je oň veľký záujem. Je tu veľké korzo, v meste je množstvo obchodov, butikov, pri hoteli hrá každý večer živá hudba, je tu atmosféra, vďaka ktorej je hotel rok čo rok obľúbenejší. Pláž je v sezóne doďaleka dobre udržiavaná a voda čistá.
Zoznámil som sa s Barom, prešiel som sa jeho ulicami, vyskúšal som si ešte aj prázdne korzo a hotelu Topolica som sa potíšku ospravedlnil. Je tu naozaj fajn. A je len vecou osobných preferencií, čo a kde si človek vyberie. A len tak mimochodom, na fantastickej tržnici som si na skleníkové pestovanie kúpil limetku a mandarínku. Aj to sa tu dá kúpiť.

Posledná zastávka bola pri hoteli Otrant na začiatku fascinujúcej Veľkej pláže, na okraji mesta Ulcinj. Tu človek chytá už orientálnu atmosféru. V meste stoja vedľa seba kresťanské kostoly a mešity, a nebyť jazyka, ťažko by našinec zistil, či je v Turecku alebo trochu aj v Tunisku. Napriek orientálnemu chaosu sa však ľudia spokojne usmievajú.
Keď je našinec unavený z ruchu mesta, stačí sa vrátiť do hotela. Ako všetky predchádzajúce, aj tento je priamo na pláži. Tu to však k moru trvá skoro 5 minút. Taká široká je totiž Veľká pláž. Iste, hotel by, najmä zvonku, potreboval menšie rekonštrukcie, izby sú však veľké a veľmi dobre vybavené.

Juh Čiernej Hory ma osobitne láka a tak som si zašiel až na Ada Bojanu, kedysi najslávnejšiu nudistickú pláž v Európe. S malou zachádzkou. Keď som videl smer štátna hranica, neodolal som. Cesta sa zúžila, mala už len jeden pruh a nakoniec som zastal pred malým záhradným domčekom, pri ktorom bola rampa a zamračený ochranca hraníc. Dal mi najavo, že je to dôležité miesto na mape sveta, hranica, a spokojne som sa otočil k Ada Bojane. Dozvedel som sa, že cesta spájajúca dva štáty, je v Albánsku ešte horšia, no po niekoľkých kilometroch sú už prímorské letoviská, ktoré my vôbec nepoznáme. Táto cesta však nespája, skôr rozdeľuje.



Pred piatimi rokmi som nemal problém na Ada Bojanu sa dostať. Teraz ma čakala rampa a krátke vysvetľovanie. Uzavreli sme ho tým, že informácie získam na recepcii. Hlavne, že som sa dostal dnu. Hneď som videl, že bungalovy sú už rekonštruované a že sú tu aj hostia. Niektorí s uterákmi okolo bokov, iní úplne holí si korzovali okolo reštaurácie. Chcel som si urobiť pár fotografiíi. Samozrejme tak, aby som ani náznakom fotoaparát nenamieril na nejakého naháča! Vyzliekol som sa a šiel som fotiť. Splynul som s davom.

Čierna Hora je plná úchvatných zážitkov. Veľká pláž s Ada Bojanou je bohatstvom, ktoré ešte čaká na využitie. Sú tu krásne mestá, pláže, letoviská. Je tu úchvatné Skadarské jazero, hory, ktoré som nemal čas navštíviť, a je tu aj plno zahraničného kapitálu. Mení sa infraštruktúra, usadzujú sa tu zahraničné spoločnosti a rastie profesionalita v práci domáceho personálu. Ubúda nedostatok, rastú pozitíva.

A po piatich rokoch som si uvedomil ešte jedno. Ako veľmi sa mi znovu páči krajina, kde som tak dlho nebol a kde by som rád prežil nielen túlanie sa, ale aj pokojnejšiu dovolenku. I keď, aj vtedy by som sa asi túlal. Asi sa do Čiernej Hory čoskoro vrátim.

Ľubomír Motyčka

• < Predch.