Akí sú Cyperčania? – Radi varia, radi jedia

Cyperčania z gréckej časti ostrova, ktorých som mala možnosť spoznať, sú priateľskí a stále usmiati. Hovoria po grécky, ale takmer všetci sa s vami porozprávajú aj po anglicky.
Cyperčania najviac peňazí míňajú na jedlo. Vždy jedia čerstvú stravu. Málokedy varia do zásoby, to radšej jedlo vyhodia a na druhý deň varia znova.
V školách či firmách nemajú jedálne, vždy sa idú najesť domov alebo do reštaurácie. Hovorí sa, že Cyperčania jedia tak, akoby to bolo poslednýkrát. Veľa zeleniny, syrov a mäsa. Cyperčania však nielen radi jedia, ale aj radi varia. Ryby na mnoho spôsobov, obľúbené sú aj cestoviny, no a ako prílohu ponúkajú biely chlieb a veľa zeleniny. Vedia variť aj turecké, orientálne či talianske jedlá, a ryby na veľa spôsobov. Avšak ryby sú tu pomerne drahé. Aj napriek tomu, že je všade “samé more”, v okolí Cypru je na ryby chudobné. Ak vás pozvú domáci na návštevu, zaručene vám ponúknu veľa predkrmov na množstve tanierov. A vy si môžete vyberať podľa chuti. Národným jedlom je ofto kleftiko. V špeciálnej peci a špeciálnej hlinenej nádobe sa spolu približne šesť hodín pečú baranina a zemiaky. Toto jedlo sa vždy pripravuje vo väčšom množstve. Baranina je tu najdrahšie mäso. Typické cyperské jedlá sú: musaka – zapekané baklažány s mletým mäsom a zemiakmi, kebab – opekané kúsky najmä jahňacieho mäsa, a dolmas – mleté mäso na víne a ryži. Takmer do všetkého pridávajú škoricu. Cyperčania nikdy neobedujú pred jednou hodinou popoludní. Cyperské víno je kvalitné a chutné. Najznámejšie je Commandaria, sladké dezertné víno, ktoré sa vyrába z hrozna dopestovaného v horskom prostredí. Výroba a konzumácia vín tu má niekoľkostoročnú tradíciu. Niektorí si doprajú pálenku Zivania a iní anízové ouzu.
Cyperčania veľa fajčia a pijú silnú, malú a sladkú kávu. Poniektorí si ich dopraju denne aj desať. Sú veľmi vzdelaní. Každý tretí má vysokú školu. Keďže jediná univerzita je v hlavnom meste Nikózii, často študujú v zahraničí. Každého študenta vysokej školy finančne podporuje štát. Na Cypre je pomerne vysoká zamestnanosť žien, je to viac ako 60 % a zastávajú aj tie najnáročnejšie funkcie.
Keď sa matke na Cypre narodí dieťa, má nárok na 16-týždňovú materskú dovolenku. Keď ide matka do práce, dieťa poväčšine stráži niekto z rodiny. Štát prispieva na každé dieťa. Čím viac detí majú, tým vyšší príspevok pripadá na jedno dieťa. Väčšina domácností má pomocnicu. A ak by náhodou jeden deň nemohla robiť, pomôže susedka. Vraj tu majú ľudia výborné susedské vzťahy. Často sa našej sprievodkyni, Slovenke žijúcej na Cypre 28 rokov, stáva, že keď príde z práce domov, zazvoní jej susedka pri dverách, či jej netreba ožehliť alebo navariť. Toto sa mi zdalo neuveriteľné.
Cyperčania sa všade vozia autom. Každý ho má, tak prečo by chodil pešo. Sprievodkyňa nám povedala, že pešo chodia len tí, ktorým to kvôli zhoršenému zdravotnému stavu predpísal lekár. Železničná doprava tu kedysi fungovala, ale práve preto, že sa všetci vozili autom a nik ju nevyužíval, zanikla. Autobusy chodia veľmi nepravidelne a nedá sa povedať, že by ste sa mohli na autobusové spojenie spoľahnúť. Takže najistejšie je voziť sa taxíkom, ten je však pomerne drahý, a tak sa pre istotu na cene dohodnite vopred. Fungujú tu aj zberné taxíky, telefonicky si v nich môžete objednať miesto. Takéto taxíky bývajú často 7-miestne. Takže ak nastupujete prví a musíte vyzdvihnúť zvyšných 6 spolucestujúcich, môže vám cesta trvať pomerne dlho.
Cyperčania sú veľmi nábožensky založení a náboženstvo majú aj ako povinný predmet v školách. Do škôl deti nosia uniformu, čo si rodičia pochvaľujú. Takto vraj nevidia medzi sebou majetkové rozdiely v rodinách. Aj keď tu veľké rozdiely nie sú, pretože najväčšie zastúpenie tu má stredná vrstva. Platy majú pomerne vysoké a najlepšie sú platení zamestnanci v štátnej službe. Cyperčania si minimálne raz do roka doprajú dovolenku. V posledných rokoch vraj najčastejšie cestujú do Číny, Vietnamu, ale aj na Kubu.
Mladí ľudia nezvyknú spolu žiť, kým nie sú zosobášení. Ak chcú rodičia vydať dcéru, mali by jej postaviť dom alebo kúpiť byt. Keďže si to nie každá rodina môže dovoliť, na svoj dom zvyknu nadstaviť poschodie a problém je vyriešený. Synovi zvyknú kúpiť auto a ak sa chce ženiť, mal by mať dobrý plat. Hovorí sa, že rodičia celý život robia na svoje deti. Čo sa týka svadieb, tie majú monumentálne. Bežný počet hostí je 2000 až 5000. Mne sa to zdá neuveriteľné, ale vraj je to tu skutočne tak. Niektorí bohatší obyvatelia neposielajú pozvánky hosťom poštou, ale uverejnia pozvánku v novinách, a ten kto uzná za vhodné, na svadbu príde. Svedkov majú okolo 100. Tí vyzbierajú určitú finančnú čiastku a dajú mladomanželom ako výpomoc. Aj hostia dávajú mladomanželom peniaze a nie dary. Minimálna suma je 20 libier. Takže si na svadbe celkom slušne zarobia. Avšak aj keď majú 5000 hostí alebo i viac, nevesta a ženích sa musia s každým pozdraviť, môže to trvať niekoľko hodín. Pohostenie sa potom neservíruje tak ako u nás, ale hostia si sami naberajú z bufetových stolov. V mestách sa na svadobné hostiny prenajímajú miestnosti v hoteloch.
Štyridsať dní po narodení možno dieťata pokrstiť a každé dieťa v rodine musí mať iného krstného otca a krstnú mamu. Najčastejšie mužské meno na Cypre je Andreas a Georgeos a ženské Anna, Maria a Niki. Prvý syn v rodine dostane vždy meno po otcovom otcovi.
Pri pohreboch majú tiež iné tradície. Na ostrove nie je ani jedno krematórium. Pochovávajú stále do klasických hrobov, vždy na druhý deň. Neorganizujú tu kary, ale ak príde smútiacej rodine niekto prejaviť sústrasť, dostane kávu a malé pohostenie doma. Smútiaca rodina nosí čierne oblečenie a muži sa po istú dobu neholia.
Keďže Cyperčania vyznávajú pravoslávnu vieru, aj niektoré z našich typických sviatkov oslavujú inak. Štedrý večer neoslavujú, ale tak ako my, oslavujú narodenie Ježiša Krista 25. decembra. Neoslavujú Silvestra, ale nový rok a v tento deň si dávajú darčeky. Stromčeky si zdobia podobne ako u nás. Na slávnostnom stole nesmie chýbať pečený moriak. Zvyk, ktorý sa udržal ešte z čias anglickej nadvlády. Pre pravoslávnych Cyperčanov je väčším sviatkom ako Vianoce, Veľká noc. Už 50 dní pred ňou dodržiavajú pôst. Vajíčka farbia na červeno, pečú špeciálne koláče a doprajú si pečenú baraninu. No a 50 dní po Veľkej noci oslavujú Potopu sveta, zvyk, ktorý má pôvod v Biblii. Najviac ju oslavujú v Larnake, kde sa známa palmová promenáda mení na rušné miesto zábavy.
Celkovo sa Cyperčania radi zabávajú. Zabudnú na starosti, nalejú si pohár vína a sedia v miestnych tavernách celé hodiny. Aj keď väčšina vyznáva pravoslávnu vieru, stále tu prežívajú legendy o bohyni Afrodite a dá sa povedať, že Cyperčania od nej prebrali aj charakteristické črty. Afrodita bola žena, ktorá mala bezstarostnú povahu, zároveň veselú, ľahkovážnu a zmyselnú.

• < Predch.