Karélia - začiatok Európy

APERITÍV:

Karéliou sa zvykne nazývať juhovýchodná časť Fínska. Neveľké územie hraničiace s Ruskom si však už užilo nemálo utrpenia a neľútostných bojov, kým sa po rôznych mocenských rošádach stalo definitívne fínskym teritóriom. V súčasnosti, paradoxne, profituje aj z niekdajšej viac ako storočnej podriadenosti cárskemu Rusku a z blízkosti Ruska súčasného.

PREDJEDLO:

V Karélii majú všetko skôr, ako kdekoľvek inde v Európe. Minimálne o hodinu skôr tam vychádza i zapadá slnko, o hodinu skôr tam majú Nový rok a aj euro zaviedli v Karélii, podobne ako v ostatnom Fínsku, minimálne o hodinu skôr. Jednoducho je fínska Karélia najvýchodnejším územím Európskej únie a patrí spolu s Fínskom aj do iného časového pásma. Európa od východu sa začína Karéliou.

HLAVNÝ CHOD:

Kto si najlepšie odpočinie v tichej a nedramatickej prírode, ten asi v Európe nemá lepší výber. Karélia je skutočný a nefalšovaný pohodový raj. Hustota osídlenia je nižšia už len v Laponsku, mestá takmer neexistujú, dedinky sú rovnako malebné ako romantické, a neuveriteľný jazerný svet spolu s bielym lemom brezových porastov je čarovný.

ŠPECIALITA:

Pre mňa osobne je špecialitou akoby zakonzervovaný vidiek spred sto rokov, sprístupnený ale mimoriadne kvalitnými „okreskami“ – symbolmi obdivuhodného fínskeho hospodárskeho rozvoja v ostatných rokoch. Ticho je tam až bolestivé, príroda snáď až nezdravo zdravá, húb je toľko a takých veľkých, že sa dajú popri ceste sledovať aj počas jazdy autom pri stokilometrovej rýchlosti!

CHUŤOVKA:

Tam je chuťovkou všetko komplexne. Drevené kostoly, obranné hrady, drevená karelská architektúra s farebným akcentom maľovaných okenných rámov, ruské a pravoslávne vplyvy, kulinárske špeciality... Ale asi predsa len je najlepšou úžasná vyhliadka Ukko – Koli nad veľkolepou jazernou ríšou Pielinen, na ktorú sa často chodieval inšpirovať aj najznámejší fínsky hudobný skladateľ Jean Sibelius. To je príroda par excellence! Stromy, skaly a jazerá v úžasnej a nezabudnuteľnej karelskej kompozícii.

DRINK NA ZÁVER:

Kým Laponsko sa zvykne považovať za poslednú európsku autentickú divočinu, Karélia vo mne vyvoláva pocit akejsi európskej predzáhradky s nesmiernym významom do budúcnosti. Budú ju čoraz viac vyhľadávať všetci, ktorých už omrzí stále sa zrýchľujúci technický pokrok a životné tempo. Tam sa budú môcť dotknúť zachovanej minulosti a bukolického prírodného pokoja. Len aby spolu s kvalitnými cestami tam neprenikli aj nešváry rýchlo expandujúcich ekonomík…

FRANTIŠEK MICHLÍK

• < Predch.
• Nasl. >