Vyhliadkové Miesta

APERITÍV: Isto nás nie je málo takých, ktorí si turistiku a cestovanie spájajú s výstupmi na všetko okolité a zleziteľné. Lebo výstupy prinášajú hneď viacero benefitov: radosť z pohybu a fyzickej námahy, intenzívne dýchanie a spojitosť s prírodou, objavovanie nového, ale predovšetkým asi očakávanie výhľadov. Kvôli nim samotným a celkovej orientácii v novom prostredí.

PREDJEDLO: Množstvo máp vie typickým piktogramom upozorniť na vychýrené vyhliadkové miesta, ale nemálo výhľadov si nájdu turisti aj sami, alebo ich na ne upozornia domorodci či známi. A nielen z dôvodu nepriaznivého počasia sa stáva, že avizovaný supervýhľad vlastne ani nie je až taký mimoriadny. V každom prípade sú pocity a vnemy z dobrých vyhliadkových miest neprenosné - autentický osobný zážitok býva viac či menej nezabudnuteľný, ale fotografie či videosekvencie sú iba ilustráciami videného a akýmsi štartérom na spomínanie.

HLAVNÝ CHOD: Ľudia sa pri pozorovaní sveta vraj delia na dve základné skupiny: Takí, ktorí sa zameriavajú na detaily a tak trochu im unikajú väčšie celky, vzdialenejšie objekty a vzájomné súvislosti vôbec, a takí, ktorí preferujú komplexnosť a vzťahové súvislosti všetkého pozorovaného, pričom im občas ujde nejaký ten detail. V tomto smere som určite variantom číslo dva - nové prostredie si musím doslova zmapovať - a tomu mimoriadne pomáhajú vyhliadkové body. Najlepšiu predstavu o Paríži získate na Eiffelovke, Sacré Coeur či mrakodrape Tour Montparnasse, Atény sú najlepšie z kopca Lykabetos, na Salzburg sú krásne pohľady z hrebeňovky Mönchbergu či z vyhliadky na Kapuzinerbergu, v nórskom Bergene, Narviku a Troms? sa na vyhliadku vysoko nad mestom môžete vyviezť lanovkou takmer z centra.

ŠPECIALITA: Mimoriadne dobrú možnosť pozrieť si pod sebou Staré mesto poskytuje radničná veža v Štokholme, v Lisabone je to horná stanica výťahu Elevador de Santa Justa, Londýn je najlepší z Katedrály st. Paul, Rím zo sv. Petra, Eiffelka má dokonca výhodu troch „štandov“, aj možnosť behať po jej spodnej tretine peši. Z veže Stratosphere máte Las Vegas pod sebou ako na dlani, a navyše si tam - v tristometrovej výške - môžete zvýšiť hladinu adrenalínu jazdou na rollercosteri, alebo vystrelením sa na takzvanom Big Shote.

CHUŤOVKA: Príroda je však príroda, tá v hornatých profiloch väčšinou ponúka celé série spontánnych vyhliadok (taká hrebeňovka Nízkych Tatier či Roháčov), ale niektoré miesta sú skoro kultovými: V Rakúsku sa dokonca dá autom vyjsť hneď na niekoľko krásnych vyhliadok počas absolvovania Grossglockner Hochalpenstrasse, skvelá je aj tá na Aiguille du Midi (3842 m. n. m) nad Chamonix a pod Mont Blancom, na ktorú sa dá dostať lanovkou, zubačka vás vyvezie vo Švajčiarsku až na najvyšiu stanicu v Európe na Jungfraujoch (3454 m), neďaleko Luzernu je vrch Rigi (1830 m), na ktorý sa už od nepamäti chodí na najkrajšia východy slnka v Alpách.

DRINK NA ZÁVER: Moja zaťaženosť na Škandináviu a špeciálne Nórsko mi nedovoľuje nespomenúť aspoň zopár tamojších: vyvýšeninu nad fínskym jazerom Inari, skalné bralo Nordkappu nad Barentsovým morom - najsevernejší výbežok pevninskej Európy, skvelé pohľady z Cesty trollov a Cesty orlov, slávny štand nad Geirangerfjordom či takmer 1500 m vysokú Dalsnibbu. Jedno z najúžasnejších vyhliadkových miest vôbec - skalná plošina Prekestollen vo výške 597 m priamo vertikálne nad hladinou Lysefjordu - sa mi stále vyhýba, ale každá schovávačka sa raz skončí.

Text a snímky: FRANTIŠEK MICHLÍK

• < Predch.