Kréta je krásna, Kréta má atmosféru…

V júni sa to stáva. Nie všetky miesta v lietadle sú vypredané. A tak som od priateľov z CK Seneca Tours dostal pozvanie.
Poď s nami na Krétu. Pozrel som si odlety a prílety, čas, ktorý bude k dispozícii, a spokojne som súhlasil. Bude to fajn.
Stačí pred jednou v noci vstať, sadnúť si za volant tak, aby som pred štvrtou bol na letisku v Bratislave. Mal by som tam byť dve hodiny pred odletom, vraj postačí hodina. Po prílete je až do 14. 00 miestneho času voľno, pretože lietadlo sa vracia cez Košice, odkiaľ berie ďalších hostí.

No a niečo po sedemnástej budem zase na letisku v Bratislave. Stačí sadnúť za volant a najneskôr o ôsmej večer som už doma. Fakt, je to dobré.

Prvá cesta z letiska viedla do Chanie, do Benátskeho prístavu tohto mesta, na tržnicu a vôbec, do uličiek mesta. A spomínal som si. Ako dlho som tu už nebol? Hádam aj päť, nie – šesť rokov. A predsa, akoby sa nič nezmenilo. Obchodíky skoro orientálne, iba s tým rozdielom, že človeka nikto nenúti niečo kúpiť ako v oriente, že si tovar môže obzrieť. Koreniny, prírodné špongie, ryby, zlato, striebro, ale aj dobré gazdovské čižmy.
Predbehol nás koč náhliaci sa do prístavu a ja som už v tej chvíli videl prvé rady stoličiek , v prvej z mnohých kaviarní okolo móla. Benátsky prístav ho volajú preto, lebo ho vybudovali Benátčania, v čase nadvlády nad ostrovom.
Konečne sedíme. Priatelia, Zolo Kovács a Jožko Sedlár zo Seneca Tours sa pýtajú, čo si dám. A mne je to jasné. Frappé bez cukru. A s mliekom. Ľadovú kávu, takú, akú robia len v Grécku. Deň predtým som si, už v pologréckej nálade, pýtal frappé v jednej zo žilinských kaviarní. Dostal som dobrý nápoj, ale bolo to niečo úplne iné.

No a vtedy sa mi to stalo. Do priateľskej debaty, z ktorej som si zapamätal najmä to, ako si čašník myslí, že sme Rusi, sa mi vplietali jachty hojdajúce sa v prístave, starý hotel Belmondo, ktorému, ako si pamätám, aj pred pár rokmi chýbalo písmeno n, v očkovaní dovolenkovou atmosférou pokračovali ženy vlniace sa v bokoch zahalených šortkami, bolo už skoro desať hodín a tak sa mesto zobúdzalo do každodenného pomalého života. Maják sa mi ukazoval iba po troške, cez lešenie. Asi ho začínajú opravovať. Pred pár rokmi mi vraveli, že ho budú opravovať.

Chytila ma lenivosť, skutočná dovolenková pohoda. Stalo sa mi to, čo sa na Kréte stáva bežne. Je mi dobre a tak oddychujem.

Pravda, treba aj fotiť. Pri niektorých hoteloch spoznávam slovenských dovolenkárov. Ešte si len hľadali svoj kútik, svoje miestečko, kde sa budú cítiť najlepšie. Blízko Chanie, na rozľahlej pláži, dostatočne plytkej, aby bola súca aj pre deti, je už dosť hostí. Ležadlá sú obsadené tak na 20 percent. Vyššie, pri jednom z pekných hotelov, sme štrkovo piesočnatú pláž našli úplne prázdnu. Ani v bazéne sa nikto nekúpal. Pri ďalšom hoteli nás s úsmevom volali na ďalšiu kávičku, dal som si, čo by nie. Bola so slovenskou obsluhou. Dievčina tu žije už istý čas. A nechce sa jej vymeniť. Vraj jej stačí občas prísť na Slovensko, do toho nášho bláznivého životného tempa. „ Ako to?“ uvažoval som pritom.“ Ona sa, ako čašníčka, prirodzene a veselo usmieva. Veď je zo Slovenska. To sa vari, asi za istých okolností, vieme veselo usmievať aj my, Slováci?“

Keď sme prišli, Gréci, ktorí nás vítali, sedeli za stolom. Keď sme odchádzali, trochu sa začudovali našej náhlivosti, ale ďalej sedeli. Kam by sa ponáhľali. Aj tú kávu sme vypili príliš rýchlo.

Pláže, hotely, ľudia, všetko sa striedalo v rýchlom tempe. A ja som, po pohostení v lietadle, teda po jednom rožku, cítil stále väčší hlad. Keď sa stôl zaplnil predjedlami, okupoval som si tzatziky. Zolo Kovács mi z nich síce trochu zobral, no väčšinu som si ustrážil. Oni mal iného dosť. Toto som si dával ja.
Potom prišli moje obľúbené jahňacie rebrá. Zanovito som nechcel nič iné. Jednoducho som sa správal ako dovolenkár. Kašľal som na to, že Jožko Sedlár musel dokonca ihneď riešiť aktuálnu sťažnosť jednej dvojice. Ja som naozaj pocitovo dovolenkoval.

A už cestou na letisko sme rozvíjali teóriu novej formy dovolenky. Načo sú celé týždne, keď na pocit pohody stačí šesť hodín? Aspoň na Kréte. Na ostrove, kde sa čas vlečie a kde sa toho mení len málo. Možno aj preto je tam tak dobre. Jednoducho pohoda.

A aby ste nepovedali, že som vôbec nič neurobil, aspoň pár cien, ktoré som si stačil zapamätať.

• < Predch.
• Nasl. >