Kréta – roklina Samaria

Na morskej križovatke troch kontinentov, Európy, Afriky a Ázie, sa nachádza ostrov Kréta.
Tvorí najjužnejšiu časť Európy, je najväčší z gréckych ostrovov a piaty najväčší v Stredozemnom mori.

Každému, kto navštívi prekrásny ostrov Kréta a chce poznať i členité vnútrozemie ostrova, sa oplatí obetovať pár hodín pešej turistiky a vidieť pozoruhodné výtvory v rokline Samaria. Odmenou mu budú nezabudnuteľné prírodné scenérie, vymodelované zriedkavé formy vápenca a dôkazy neuveriteľnej sily ale i krásy prírody.
Pre prírodnú jedinečnosť, zriedkavosť druhov zvierat a rastlín, bola táto roklina a priľahlé územie o rozlohe 48 000 km2 vyhlásené kráľovským výnosom 781/1962 za národný park už v roku 1962. V rámci programu UNESCO „Človek a biosféra“ bolo územie v roku 1980 vyhlásené tiež za biosférickú rezerváciu.
V tomto príspevku chceme opísať roklinu a jej vznik očami geológa, s ponukou, aby ste si počas túry všímali i okolitú neživú prírodu.
GEOLOGICKÉ POCHODY v spodnom miocéne (pred 25 mil. rokov) viedli k výstupu pevniny v egejskej oblasti, ktorá spájala juhovýchodnú Európu a Malú Áziu. Uprostred miocénu v tejto oblasti boli vysoké hory ale i priehlbne s vodou. Rastlinstvo rástlo do takej miery, že tu až do neskorého miocénu (pred 14 mil. rokmi) žili veľké bylinožravé cicavce. Koncom treťohôr (pred 10 mil. rokmi) vody Stredomoria začali zaplavovať pevninu a vytvárali sa Egejské ostrovy vrátane Kréty.
V pliocéne (pred 1-3 mil. rokmi) vznikla v Krétskom mori hlboká tektonická línia (existuje aj dnes), na kto-rej dochádza k vertikálnym zdvihom.
Južná časť Kréty je dnes o 3,65 m vyššie ako severná. Línia pôvodnej hladiny je jasne viditeľná na útesoch pozdĺž južného pobrežia. Geológovia vedia, že tieto výzdvihy južného pobrežia sú spôsobené tlakom africkej pevninskej dosky na európsku.
ROKLINA SAMARIA (vznikla v priebehu štvrtohôr) je situovaná v južnej časti ostrova Kréta asi 42 km južne od mesta Chania. Začína sa na južných svahoch Bielych hôr (Lefka Ori) a to pri hore Xiloskalo (drevené schody) – výška 1225 m, na historickej plošine Omalos, a pokračuje smerom na juh až do osady Agia Roumeli pri Líbyjskom mori. Dĺžka samotnej rokliny je asi 13-14 km, šírka od 3 do 40 m a hĺbka 600 m (v prospektoch sa udáva dĺžka 16-18 km, ale to je od nástupu až k moru). Pripomíname, že Kréta je mimoriadne horsky členitá a najvyšší vrchol hory Pachnes sa nachádza v nadmorskej výške 2452 m, teda skoro ako náš Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách.
Po schodmi upravenom zostupe do rokliny s vodným tokom, ktorého prietok je závislý na zrážkach, ocitneme sa na dne rokliny v prostredí obrovských balvanov (vápence a dolomity), ktoré vznikli erozívnou činnosťou vody. I napriek tomuto kamennému prostrediu tu rastú krásne statné cyprusy, borovice, platany, ktorých koreňový systém preniká po trhlinách horniny hlboko k zdroju vody.
OSTROV KRÉTA JE prevažne tvorený silne znečistenými karbonátovými horninami, rôznymi druhmi vápencov a dolomitov. I roklina Samaria je vymodelovaná v týchto horninách, podobne ako napr. naša Zádielska tiesňava v Národnom parku Slovenský kras. Samotnú roklinu si netreba predstaviť ako hlboký úzky kaňon o rozmeroch uvádzaných vyššie. Jej tvar vo vrchnej polovici je pomerne široký, čo je dané silnou porušenosťou hornín, ktoré ľahšie podliehajú vplyvu erózie. Až spodná štvrtina rokliny je v pevnejšom vápenci – často fotografovaná a prezentovaná v jej najužšom mieste so šírkou 3 m (Železné vráta); nadobúda charakter prekrásneho úzkeho kaňonu.
Ako už bolo uvedené, Kréta leží v tektonicky silne exponovanom horotvornom pásme. Ide o územie, kde dochádza k ponáraniu sa africkej tektonickej kryhy pod európsku, čoho následkom sú zemetrasenia značnej intenzity a sopečnej činnosti najmä v minulosti. Veď dokladovaný obrovský výbuch sopky na ostrove Santorini 1500 rokov pred Kristom, spájaný s potopou sveta, je toho jasným dôkazom. Vyvolanou vlnou tsunami, šíriacou sa rýchlosťou 100 km za hodinu o výške okolo 40 m, bol postihnutý i ostrov Kréta. Táto prírodná katastrofa zničila i vyspelú minojskú kultúru. Nemožno sa preto diviť, že horniny ostrova, ktoré sa pôvodne usadzovali v mori, tvoria dnes horstvo a sú značne porušené, rozbité a zvrásnené. Priam učebnicovo to vidieť na fotografii zvrásnenej horniny v blízkosti osady Agios Pavlos.
PODOBNÉ PREJAVY sily prírody je možno vidieť i v stenách rokliny Samaria. Pôvodne horizontálne usadené lavice hornín sú dnes zvrásnené a vztýčené v rôznych smeroch. Vidno tu množstvo trhlín a puklín, i s jaskyňami, pričom najväčšia tektonicky porušená zóna prebiehajúca v smere sever-juh dala následne činnosťou erózie vody podnet na samotný vznik rokliny Samaria.
V pohorí Lefka Ori, dosahujúcom nadmorskú výšku našich Vysokých Tatier, napadne v zimných mesiacoch veľké množstvo snehu. Jeho topením tečie v jarných mesiacoch v rokline veľa vody, ktorá je hlavným tvorcom a modelátorom rokliny. Uvoľnené bloky hornín sú mohutnou silou vody a gravitácie posúvané do nižších častí rokliny, čím vznikajú okruhliaky veľkosti aj niekoľko metrov a vytvárajú mohutné polohy balvanitých a štrkových polôh (nad 10 m), hlavne v oblasti osady Agios Nikolaos a Sa-maria (v strednej časti rokliny). Tieto štrkovité polohy sú pomerne rýchlo spevňované (diagenéza), čím vznikajú aj recentné zlepence.
VEĽKÉ MNOŽSTVO SNEHU, spadnutého vo vysokých polohách Lefka Ori (okolo 6 m, udržiava sa takmer do júla), vytvára podmienky na vznik podzemných vôd, ktoré sú sústreďované v krasových dutinách hôr. Vzhľadom na ekologickú nezaťaženosť tohto územia sú tieto vody využívané na pitie ako prírodné stolové vody (balené). Táto voda je z vyšších častí rokliny Samaria povrchovo dopravovaná plastovými potrubiami k ústiu rokliny. Po trase táto voda slúži na občerstvenie návštevníkov rokliny a pri ústí zásobuje taverny a ubytovacie zariadenia.
Všetky všeobecné informácie, týkajúce sa možnosti návštevy, cien, podmienok náročnosti a ostatných základných údajov, vám poskytnú cestovné kancelárie a miestne turistické organizácie. Nebojte sa avizovanej vysokej náročnosti prechodu roklinou. Zvládne ju i priemerný turista, pokiaľ bude mať, a to zdôrazňujeme, zodpovedajúcu pevnú obuv a dostatok pitnej vody v plecniaku. Po ceste uvidíte tých, ktorí sa vydali na túru v sandáloch alebo plátených teniskách, so skrvavenými nohami, a tomu zodpovedajúcim výrazom tváre. K ústiu rokliny sa však musia dostať všetci.
Rozhodne pre vyššie uvedenú jedinečnosť rokliny Samaria vám odporúčame túto roklinu navštíviť. Budete mať prekrásny zážitok z túry, ale i z plavby loďou popri pobreží pri návrate.
RNDr. Ondrej Rozložník
Ing. Marián Bachňák

• < Predch.
• Nasl. >