Kos – miesto krásnej dovolenky

Lietadlo pristáva v doobedňajších hodinách na malom letisku pri obci Antimachia, a po absolvovaní pasovej kontroly a nájdení si správnych kufrov nasadáme do autobusu.
Hotel Achilleas je prvou zastávkou. Recepčná nás okamžite ubytuje a obratom nás posiela do jedálne, lebo v tomto hoteli sa program all inclusive začína hneď príchodom hosťa.
Po udomácnení sa v našej izbe, nevyhnutnej sprche a krátkom oddychu, vychádzame na prehliadku hotelového komplexu. Hotel Achilleas pozostáva z centrálnych objektov s recepciou, so službami, s klubovňami, jedálňou a barom, a z množstva menších jedno- a dvojpodlažných pavilónov, ktoré slúžia na ubytovanie hostí. Všetko v záplave pestovanej zelene, že človek má dojem, ako keby sa ocitol v botanickej záhrade. Súčasťou komplexu je veľký 50-metrový hotelový bazén s obligátnym barom, javisko pre animátorov, a tiež polkruhové divadlo v antickom štýle; a všetko sa končí na brehu mora, peknou a čistou piesočnatou plážou, so slnečníkmi a ležadlami. Príjemné pohodlie a služby dopĺňa výborná a pestrá kuchyňa, s bufetovými stolmi v klimatizovanej jedálni.
Naše dni plynú v znamení príjemného leňošenia. Striedavo na pláži, kde sa kúpeme v slaných vlnách Stredozemného mora a potom ležíme v tieni slnečníka a pozorujeme more, a striedavo pri hotelovom bazéne, kde si dobre zaplávame, a kde následne doplníme spálené jouly v bare. Ráno vedú naše prvé kroky na pobrežie, kde počas prechádzky zbierame suveníry - mušle, ktoré v noci vyplavilo more. Po večeri sa vyberáme na prechádzku po nábrežnej cestičke do asi 3kilometre vzdialenej rozkošnej rybárskej dedinky Mastichari. Tam sa túlame úzkymi uličkami, prezeráme obchodíky so suvenírmi, a navštívime prístav, z ktorého práve odchádza večerný trajekt na susedný ostrov. V Mastichari nás obyčajne zastihne i romantický západ slnka nad morom, a my sa pomaly vraciame do nášho prechodného domova.
Aká by to však bola dovolenka v Grécku bez dotyku s antickou kultúrou, ktorú dodnes obdivujú milióny ľudí celého sveta. Náš prvý výlet smeruje na ostrov Kos, kde navštívime hlavné mesto s rovnakým názvom ako celý ostrov – Kos. Sme príjemne prekvapení množstvom antických pamiatok, z ktorých je potrebné spomenúť hlavne rímske divadlo, rímske vily a kúpele, antickú agoru. Navštevujeme tiež Asklepiov platan, pod ktorým tento otec modernej medicíny vyučoval žiakov. Následne sa presúvame autobusom ku zrúcaninám Asklepionu – modernej nemocnice staroveku, v ktorej bola zdravotná opatera na vysokej úrovni – od narodenia v luxusnej pôrodnici (avšak vyhradenej samoplatcom), až po posledné chvíle života, pričom chorí boli opatrovaní v komplexe posvätného okrsku, ale narodenie a smrť sa museli odohrať mimo tohto okrsku. Takže, keď niekoho vynášali za múry (ale na dôstojné miesto s náležitou opaterou), bolo mu už asi všetko jasné... Naša sprievodkyňa nám podáva podrobný výklad a my, milovníci antiky, už len vychutnávame dych dávnej minulosti. Nasleduje návšteva najvyššie situovanej dedinky v horách ostrova Kos, ktorá nám tak trochu pripomínala osadu Špania Dolina pri Banskej Bystrici, a cesta ostrovom, na „horný koniec“, do mesta Kefalonia. Pri návrate ešte obdivujeme posledný zachovaný veterný mlyn a roľnícky domček v dedinke Antimachia.
Náš druhý výlet je nasmerovaný na pobrežie maloázijského Grécka – dnes (už) spriateleného Turecka, do mesta Bodrum – čo je staroveký Halikarnas. Naloďujeme sa v prístave v meste Kos, pod múrmi pevnosti, vybudovanej rádom Johanitov. Po asi dvoch hodinách nás víta znovu johanitská pevnosť, ale už podstatne väčšia a zachovanejšia, ktorá stráži vchod do prístavu Bodrum. Naši sprievodcovia nás nakladajú do mikrobusov a začína sa exkurzia po pamiatkach. Prvá zastávka je pri zrúcaninách veterných mlynov na kopci nad mestom, odkiaľ je tiež nádherný výhľad na mesto Bodrum i okolie. Nasleduje zlatý klinec programu – návšteva Mauzólea, vlastne toho, čo z tohto jedného zo siedmich antických divov sveta ostalo. Popravde, nie je toho veľa – veď z materiálu tejto stavby, ktorá podľahla zemetraseniam, tak častým v tomto kúte sveta, je vybudovaná celá obrovská pevnosť v prístave. Ale aj to málo, čo nám tu ešte ostalo, jednoducho treba vidieť...
Pre kúpychtivých mamonárov nasleduje ďalší skutočne „zlatý klinec“ – návšteva najväčšieho zlatníctva, ktoré pripomína priestory štátneho zlatého pokladu. Z vitrín na nás útočí záľaha prekrásnych šperkov, predavačky – či skôr hostesky – nám predvádzajú, ako nám dobre sadne náramok, prsteň či náhrdelník. Napriek tomu, že si nič nekúpime, vyprevádzajú nás veľmi zdvorilo a s milým úsmevom – veď môžeme byť zákazníkmi niekedy nabudúce... Jedným slovom, marketing na najvyššej úrovni.
Nakoniec už ostáva len návšteva orientálneho bazáru v starom meste, s neodbytnými predavačmi. Pri prechádzke prístavom ešte raz zacítime závan antiky – hneď neďaleko Hérotovej sochy (bol to miestny rodák) sa pri prístavnom móle kolíše zakotvená pravá staroveká obchodná loď, vlastne jej verná replika, i s ukážkami lodného nákladu. Z informačného panelu sa dozvedáme, že táto loď bola postavená v rámci experimentálnej archeológie, a že sa úspešne plavila s medzinárodnou posádkou po ostrovoch Stredozemného mora.
Čas druhej polovice našej dovolenky ubieha akosi rýchlejšie, a tak sa ani nenazdáme a znovu sme na letisku – tentoraz ale odchádzame. Dávame zbohom krásnemu ostrovu, na ktorom sme prežili výbornú dovolenku, ktorá bola pre nás skutočným odpočinkom, i stretnutím sa s pamiatkami minulosti, o ktorých sme doteraz len čítali.

V. PLINTOVIČ

• < Predch.
• Nasl. >