Rodos – turistický sprievodca

Názov: grécky Ródos, Rhódos (?????), alebo Nés Ródos, turecky Rodos, anglicky Rhodes, taliansky Rodi
Rozloha: 1398 km2 (uvádza sa aj 1410 km2)
Obyvateľstvo: 117 000 Grékov a neveľká menšina Turkov (2004)
Náboženstvo: grécka ortodoxná cirkev (pravoslávna) – na rozdiel od ostatného Grécka, kde je hlavou cirkvi aténsky arcibiskup, Rodos spolu s ostatnými ostrovmi Dodekanísie a mníšskym štátom Athos, patria pod patriarchát v Konštantinopole (Istanbule); turecká menšina vyznáva islam
Úradný jazyk: gréčtina (novogréčtina); turecká menšina používa turečtinu
Správne členenie: samostatný ostrovný celok s niekoľkými malými priľahlými ostrovčekmi patrí do okresu (nomós) Dodekánisi
Hlavné mesto: Rodos (Ródos) – 60 000 obyv. (2004)
Mena: euro (????, ????) €; 1 EUR = 100 centov (po grécky lepta, ?????, ?????); do 28.2.2002 – drachma (GRD) = 100 lepta
MPZ automobilov: GR Športová skratka: GR, GRC Symbol web-domény: .gr



Rodos – „Ružový ostrov“, pomenovaný podľa ibiškového kvetu, je najväčším ostrovom Dodekanísie („Dvanásťostrovia“) v stredomorskej oblasti Grécka, ktorá je časťou súostrovia Južné Sporady (Nóties Sporádes). Leží 18 km pod juhozápadným pobrežím tureckej Malej Ázie a spolu s ostrovmi Kréta, Kasos a Karpathos tvorí rozhranie medzi Egejským a Stredozemným morom.


Prírodné pomery

Hornatý Rodos je v severo-južnom smere dlhý 79 km a široký 38 km. Celým ostrovom sa tiahne horský hrebeň, ktorý vrcholom Attáviros dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 1215 m. Budujú ho prevažne druhohorné vápence a treťohorné pieskovce. Krajina sa pozvoľne zvažuje k moru, kde v blízkosti brehov sú úzke pásy nížiny. Množstvo krásnych pláží sa nachádza najmä na severnom a severovýchodnom pobreží medzi mestami Rodos a Lindos, kde je sústredená väčšina obyvateľstva, vnútrozemie je osídlené menej. Pobrežná línia obvodu ostrova dosahuje 220 km.
Geologicky patrí Rodos k blízkej anatólskej pevnine, ktorá je zväčša pustatinou, napriek tomu je ostrov bohatý na vodu, horské pramene a lesy. Fauna a flóra je viac podobná maloázijskej než gréckej – súvislejšie porasty tvorí borovica turecká (Pinus brutia), cyprus vždyzelený (Cupressus sempervirens), na svahoch vrchov aj dubové lesy a macchia, na jar s množstvom kvetov a voňavých bylín. Zo zveri je hojný rodoský jeleň a viaceré druhy plazov – jašterice, gekóny, hady, korytnačky.

Ochrana prírody

Rodos nemá chránené územia väčšieho významu. Treba však spomenúť ochranu ihličnatých porastov vo vyšších partiách vápencových hôr a vysokej zveri, ktorá toto územie obýva. Jej vzácnosť dokumentuje aj erb mesta Rodos s vyobrazením jeleňa a lane, ktorých sochy stoja aj na stĺpoch vchodu do rodoského prístavu. Prebytočné zvieratá dáva mesto ako dar mnohým zoologickým záhradám sveta. Zaujímavým javom je entomologická rezervácia Údolie motýľov (Petaludes), južne od letiska, kde sa v letných mesiacoch hromadia obrovské húfy motýľov hnedočerveného spriadača.

Podnebie

Rodos patrí medzi vyhľadávané dovolenkové miesta pre svoju príjemnú klímu. Má typické stredomorské podnebie s výrazným subtropickým a horúcim suchým obdobím od mája do októbra, kedy prevládajú mierne severné vetry (tzv. meltémi) – najmä vtedy teplota vzduchu a vody umožňuje stráviť peknú dovolenku. Zriedkavosťou však nie sú pomerne vysoké teploty počas júla-augusta (priemer 32-33 °C vzduch, 23-25 °C voda), preto najlepším obdobím je máj-jún alebo september-október (25-30 °C vzduch, 19-24 °C voda). Naopak, v zime a na jar južné vetry (tzv. scirocco) prinášajú so sebou mierne teploty a dusné počasie s pomerne bohatými zrážkami. Najchladnejším mesiacom je február s priemernými teplotami okolo 10 °C. Priemerná hodnota zrážok, ktoré spadnú prevažne od decembra do marca, je približne 500-800 mm.

Hospodárstvo

Ako väčšina obyvateľstva Dodekanísie, tak aj na Rodose žijú ľudia prevažne z poľnohospodárstva zameraného na vlastnú obživu. Pestuje sa hlavne jačmeň, sezam, olivy, vinič, tabak, citrusové plody a figy. Zvláštnosťou je menší strom alebo ker ambrovník východný (Liquidambar orientalis) z čeľade hamamelovitých, z ktorého živičnej kôry sa získava lepkavý, polotekutý a voňavý balzam „styrax“, používaný pri výrobe voňaviek, kadidla a v lekárstve. V živočíšnej výrobe má väčší význam chov dobytka, kôz a oviec, ďalej rybolov, zber mycích hubiek a spracovanie koží. Neodmysliteľným domácim pomocníkom na Rodose je somárik alebo mul.
Najdôležitejším zdrojom príjmov ostrova je stále sa rozvíjajúci turistický ruch a služby s ním spojené – k dispozícii je množstvo kvalitných pláží, rekreačných zariadení, hotelov a dovolenkových rezortov. Z iných odvetví treba spomenúť potravinárstvo, výrobu vína a olivového oleja, strojárstvo, tabakový priemysel alebo drobné remeselníctvo.

Doprava

Cestnú sieť ovplyvnil hornatý terén. Hlavnou spojnicou s peknou panorámou Stredozemného mora je asfaltový úsek z Rodosu východným pobrežím do Lindosu v dĺžke 48 km. Zjazdný je aj úsek ďalej na juh do Chochlakasu, ale uskutočniť odtiaľ okružnú jazdu po ostrove smerom na sever západným pobrežím, komplikujú nekvalitné úseky ciest II.-III. triedy, najmä na juhu a JZ ostrova. Kvalitnejšia je tiež cesta z Rodosu na juh západným pobrežím približne po Mandrikon. Vnútrozemie má hodne nespevnených ciest s množstvom zákrut, stúpaní, ale krásnych výhľadov. V prímorských oblastiach premávajú medzi strediskami pravidelné autobusové spoje (poriadok, linky a cenník na www.ando.gr/eot/eng/Bus.pdf), do vnútrozemia aj minibusy, možno si požičať auto, motorku alebo horský bicykel. Stanovište taxi (stasi taxi) je na letisku alebo v meste Rodos – vedľa autobusovej stanice (stathmós leoforíon) na Námestí Platia Rimini pri Novej tržnici (Neá Agora).
Lodné spojenie ostrova zabezpečuje niekoľko trajektových a lodných spoločností linkami z Pirea, Kréty alebo ostatných ostrovov. V lete uskutočňujú pre turistov z prístavu Rodos okružné plavby k zaujímavým miestam po východnom pobreží, najmä do južnejšieho prístavu Lindos, tiež na susedné ostrovy Chalki, Tilos, Symi, Kastellorizo, luxusné lode poskytujú pravidelné spojenie aj s Tureckom, Cyprom a Izraelom. Leteckú dopravu na Rodos zabezpečujú pravidelné lety niekoľkých domácich spoločností z Atén alebo Kréty 1-3x denne (napr. Olympic Airlines, Aegean Airways), medzinárodnú zas množstvo pravidelných alebo priamych charterových liniek z celého sveta.

Turistika a cestovný ruch

Bohatstvo ostrova Rodos sa neskrýva len v daroch prírody, nádherných plážach a krásnom mori, ale aj v neprebernom množstve historických pamiatok, počínajúc starovekými antickými stavbami a končiac mohutnými pevnostnými hradmi johanitov. Ostrov návštevníkovi ponúka architektonické skvosty nesmiernej hodnoty, ku ktorým určite patrí akropola v Lindose alebo stredoveká križiacka pevnosť v meste Rodos, ktorá je spolu s jeho starým historickým jadrom zapísaná na listine Svetového dedičstva UNESCO. S prihliadnutím na neveľkú rozlohu ostrova môže dovolenkár navštíviť väčšinu jeho očarujúcich zákutí, medzi ktoré patria aj zelené a skalnaté pahorky hôr či zlatisté zväčša, piesčito-štrkovité pláže s množstvom luxusných hotelov a so širokými možnosťami zábavy. Preto nie náhodou zaraďuje väčšina európskych cestovných kancelárií tento ostrov každoročne do svojich zájazdových katalógov. Starodávne národy, ktoré Rodos obývali, mu dali prívlastok „ružový“, podľa kobercov ibiškových kvetov na horských stráňach. Ale meno vraj dostal tiež po dcére Hélia – boha Slnka, uctievaného v celom Grécku, najmä však na Rodose. Aj v súčasnosti túto legendu potvrdzuje takmer 300 slnečných dní v roku.

Historický prehľad

Ostrov Rodos vďačil za svoj veľký blahobyt nielen prírodným bohatstvám, ale aj zemepisnej polohe, pre ktorú bol takmer povinnou zastávkou lodí plaviacich sa medzi Egyptom a fenickými prístavmi, či medzi egejskými mestami.
Rodos bol osídlený už v dobe kamennej, ale význam dostal až od vzniku mínojskej kultúry spred 4000 rokov. Z jej mladšieho obdobia zistili osídlenie v Kamirose a Ialysse (1550-1400 pred Kr.), na ktoré nadväzuje mykénska civilizácia pri dedine Trianda. Okolo r. 1000 pred Kr., počas dórskej kolonizácie ostrova, sa dostal do popredia Lindos. Tieto najstaršie rodské mestá utvorili s ostrovom Kós a na pevnine s Knidom a Halikarnassom v Malej Ázii spolok nazývaný dórska hexapolis (šesťštátie). V 6. stor. pred Kr. sa ostrov na krátko dostal pod nadvládu Peržanov. Rodos sa zúčastnil na gréckej kolonizácii aj založením miest Gela na Sicílii alebo Selsi v Kilikii. Rodské mestské štáty spoločne založili v r. 408-407 pred Kr. nové mesto Rodos na SV cípe ostrova, podľa plánu slávneho staviteľa antických miest Hippodama z Milétu. Vytvorením Rodského štátu s veľkou autonómiou jednotlivých miest sa utvorili podmienky pre ďalší kultúrny a hospodársky rozmach, ktorý vychádzal z predchádzajúcej prosperity. Rodos sa stal „svetovým prístavom“ a obchodnou mocnosťou východného Stredomoria, najmä zásluhou prísne dodržiavanej neutrality. Koncom helénskeho obdobia, po neúspešnom obliehaní mesta Rodos Demetriom Poliorkitom (4. stor. pred Kr.), vznikla na Rodose vynikajúca sochárska škola. K jej unikátom patril neskôr zemetrasením zničený bronzový Rodský kolos z r. 304-292 pred Kr., patriaci medzi sedem divov sveta, Niké Samotrácka (bohyňa víťazstva) v zbierkach parížskeho Louvru, Farnenský býk v Neapole, alebo slávne súsošie Laokoón (márny boj trójskeho kňaza a jeho synov s obrovitými hadmi) vo Vatikánskom múzeu, nájdené v tzv. Zlatom dome (Casa aurea) v Ríme – reštauroval ho Michelangelo.
Ostrov neskôr patril k Byzantskej ríši a r. 1309 sa dostal na 214 rokov do rúk križiackych rytierov rádu johanitov (sv. Jána Jeruzalemského) a bol sídlom veľmajstra. Križiaci dali ostrovu zvláštny ráz, ktorý sa v podobe nedobytných pevností, hradov, brán, kostolov, nemocníc a palácov, zachoval do dnešných dní. Od r. 1523 patril Rodos Turecku (Osmanskej ríši), kedy sa celá Dodekanísia stala súčasťou byzantského správneho okresu s rozsiahlejšou samosprávou vo vnútorných záležitostiach až do r. 1911. Ostrov v r. 1912 obsadila talianska armáda a na základe zmluvy z Lausanne v r. 1923 odstúpilo Turecko celú Dodekanísiu Taliansku. Po fašistickej okupácii počas 2. svetovej vojny sa ostrovy na základe mierovej zmluvy s Talianskom v r. 1947 stali súčasťou Gréckeho kráľovstva, od r. 1975 Helénskej republiky.
V antike na Rodose pôsobil významný maliar Protogenes, básnik Apollónios Rodský (vychovávateľ Ptolemaiovcov a správca knižnice v egyptskej Alexandrii), vznikla tu rečnícka škola (Molón). V meste Kamiros pracovali chýrne hrnčiarske dielne, podľa náleziska Fikellura pomenovali výzdobný štýl východogréckej keramiky zo 6. stor. pred Kr. s motívmi zvierat, ľudí, vtákov, neskôr s vegetatívnou a lineárnou ornamentikou, najmä na amforách a čašiach.



Demetriova bitka a rodský Kolos

Koncom helénskeho obdobia v 4. stor. pred Kr. v Aténach 10 rokov vládol macedónsky chránenec Demetrios Falérsky, ktorého ľud z roka na rok volil za svojho stratéga. V zhode s macedónskou politikou pozbavil chudobnejšie obyvateľstvo politických práv a bohatých oslobodil od štátnych povinností, takže boli s ním veľmi spokojní. Páčilo sa im, že píše jemné básne a že sa vyzná v učení moderných filozofov, ktorí sa viac-menej považovali za nepriateľov demokracie. Demetrios usporadúval okázalé zábavy, na ktoré boháčov pozýval do svojho prepychového paláca, vyzdobeného kobercami, obrazmi a sochami. Za mesiac si dal za štátne peniaze postaviť 360 sôch. Znamenalo to prácu pre ich dielne, kde zruční majstri a otroci vyrábali sochy, kovové a hlinené umelecké nádoby, ktoré mali odbyt po vtedajšom celom svete. Demetrios Falérsky sa staral o to, aby aténski kupci bez prekážok bohatli z predaja tovaru, z nákupu obilia, kovov, dreva, ale aj otrokov potrebných pre Atény. Oni pracovali v hrnčiarskych, umeleckých a zbrojárskych dielňach, na veľkostatkoch a v strieborných baniach s veľmi ťažkými podmienkami.
Demetrios sa v Aténach cítil ozajstným kráľom. Jeho slovo bolo zákonom, na zhromaždení ľudu nesmeli prijať zákon alebo rozsudok, ktorý mu nebol po vôli. Mal však rád aj vojnu, kde mohol uplatniť vojvodcovské nadanie a ukázať mimoriadne schopnosti pri stavbe bojových a dobývacích zariadení. Pre tieto schopnosti nazývali Demetria „Poliorkitom“ – dobyvateľom miest. Teraz mal príležitosť ukázať svoje umenie v boji s Rodosom, pretože toto mesto nechcelo uzavrieť s Aténami spojenectvo a nebolo ochotné ani prijať Demetriovu posádku.
Rodos bol na celom svete známy ako bohaté a veľkolepé ostrovné mesto. V jeho troch prístavoch kotvili obchodné lode z Grécka, Malej Ázie, Sýrie, Fenície a Egypta, ktoré dovážali tovar pre jeho rozsiahle trhy. Rodoské lode a námorníci sa pokladali za najlepšie na svete, preto bohatí občania žiarlivo chránili tajomstvo svojho umenia a do lodeníc nepúšťali cudzincov ani otrokov – potrebovali len slobodných robotníkov. Rodosanom sa nik nevyrovnal v stavbe lodí a v plavbe na mori. Ich námorné zákony ešte aj po 500 rokoch uznávali všetci moreplavci.
Demetrios sa vypravil proti Rodosu s 200 vojnovými a 170 dopravnými loďami, kam sa vošlo 40tisíc vojakov. Eskadru sprevádzalo ešte okolo tisíc lodí rozličných veľkostí. Na týchto plavidlách boli kráľovi spojenci, odvekí nepriatelia rodských námorníkov – piráti, kupci s otrokmi, drobní i veľkí obchodníci, ktorí čakali na rozpredaj vojnovej koristi. Keď sa všetky lode priblížili k mestu, akoby celé more bolo pokryté loďami. Ale Rodosania sa rozhodli, že sa budú brániť. Spoliehali sa na pevné múry a bašty, ktoré chránili mesto zo všetkých strán. Vstup do prístavu vtedy ešte nechránila socha rodského Kolosu. K šiestimtisícom bojaschopných občanov sa pridružilo ešte tisíc cudzincov, ba vyzvali aj otrokov, že im štát udelí občianske práva. Boháči obetovali peniaze a chudobní prácu, zbrojárski majstri darovali zbrane, ženy svoje vlasy na tetivy lukov. Všetci nosili kamene, opevňovali múry, kopali priekopy. Obetovali predmestia – hlavnou úlohou bolo chrániť mesto a prístav. Demetrios si zaumienil, že zaútočí na prístav od mora a na mesto od súše. Na pontónoch dal vystavať dve veže, ktoré vyčnievali nad mestské múry. Vo vežiach boli lukostrelci a metacie stroje – katapulty na kamene a horiace strely. Najhroznejšia bola „helepolida“ – na štvorcovej rampe 25 x 25 m sa dvíhala asi 50 m vysoká deväťposchodová, železom obitá veža s otvormi pre metacie stroje. Rampu na ôsmich metrových kolesách posúvalo 3400 bojovníkov.
Pohli sa všetky stroje – kameňomety a ohňomety potápali rodské lode. Obrancom sa však podarilo pretrhnúť nepriateľskú líniu na mori – ich lode s pevným predkom narážali do ťažkých lodí Demetria. Množstvo lodí potopili a prístav bol zachránený. Kým Demetrios opravil všetko čo bolo poškodené, prišla zima, ktorá ho prinútila, aby vojnu presunul na súš. Ale ani tu sa mu nepodarilo prebiť cez dvoje vnútorné múry, ktoré medzitým obrancovia postavili. Obliehanie mesta trvalo už rok a Demetrios ešte ani zďaleka nedosiahol vytýčený cieľ. Napokon v r. 305 pred Kr. obidve bojujúce a vojnou vyčerpané strany začali vyjednávať o mieri. Rodčania si tak zachovali úplnú nezávislosť a Demetrios sa vzdal myšlienky, že v hrdinskom meste bude sídliť jeho posádka. Nechal im tu svoju helipolidu, a z kovu, ktorým bola opancierovaná, neskôr na pamiatku úspešnej obrany zhotovili obrovskú sochu boha Hélia.
Vtedy vznikla na Rodose vynikajúca sochárska škola – jej predstaviteľom bol sochár Cháres z Lindu. On vlastne za 12 rokov (medzi rokmi 304-292 pred Kr.) postavil túto kolosálnu kovovú sochu boha Slnka – Hélia, nazývanú aj Apolónova. Kolos, ktorý sa považuje za jeden zo siedmich divov starovekého sveta, uliaty z bronzu a železa, držiaci fakľu, bol vysoký pravdepodobne 32-37 m. Stál rozkročený s nohami na obidvoch brehoch nad vjazdom do opevneného rodského prístavu na 10 m vysokých kamenných podstavcoch a pravdepodobne slúžil ako maják. Pomedzi nohy sa mohli plaviť najväčšie námorné lode tej doby. V r. 226 pred Kr. sa socha zrútila pri zemetrasení (zlomila sa v kolenách) a vyše osem storočí ležala v mori nedotknutá poverčivými obyvateľmi Rodosu. Až v r. 653 n.l. si vraj trosky sochy vyzdvihol saracénsky obchodník a predal ich do Týru židovskému priekupníkovi, ktorý ich odviezol na 900 ťavách. V tej dobe sa sochárstvo nepokladalo za umenie, ale za remeslo. Dielo bolo bezpochyby ukážkou vrcholnej sochárskej a kovozlievárenskej zručnosti. Socha boha Slnka bola údajne odliata na mieste vo forme, ktorú postupne budovali do výšky. Ak uvážime, že na roztavenie železa je potrebná teplota okolo 1250 °C a medi 900 °C, bola to technicky mimoriadne náročná práca, z ktorej sa však do dnešných dní nezachovalo nič. Domnienka, že kamenný blok nájdený v mori v r. 1987 je fragmentom podstavca, sa nepotvrdila.




I T I N E R Á R

Optimálny tranzit: zo Slovenska na Rodos je najvýhodnejšie použiť letecké spojenie prostredníctvom charterových letov, ktoré z Bratislavy ponúka niekoľko slovenských cestovných kancelárií (let trvá približne 2,30-3 hod.);
– pravidelné linky na trase Viedeň – Atény prevádzkujú napr. Austrian Airlines (www.aua.com/sk/svk – v slovenčine), alebo grécke Olympic Airlines (www.olympicairlines.com), ktoré uskutočňujú lety aj ďalej na Rodos (z Atén 2-3x za deň, let trvá okolo 1,20 hod.), alebo tiež z Kréty (Iraklion a Sítia, 2x v týždni);
INFO: Olympic Airlines – tel. +30-210-966 6666 (Atény - mesto), +30-210-356 8447 a 353 0000 (Atény - letisko), +30-2810-288073 a 285337 (Iraklion - mesto), +30-2... a 337211 (Iraklion - letisko), +30-28430-24666 a 25998 (Sítia), +30-22410-83406 a 24555 (Rodos), +43... (Viedeň - mesto), +43-1-7007 32913 a 700... (Viedeň - letisko);

– pre individuálnu dopravu možno použiť kombináciu cestného spojenia autom alebo autobusom (priama linka Bratislava-Mlynské nivy – Atény-Diligianni 50 v SO o 12.30, príchod NE 15.00 hod., späť z Atén vo ŠT o 7.00 hod., príchod v PI 14.00 hod., cena obojsmerného lístka 140 EUR, jeden smer 90 EUR) – cez Maďarsko – Srbsko – Bulharsko (alebo Macedónsko) do Atén-Pirea = spolu asi 1615 km (bližšie pozri Cestovateľ 4/2006 – Kréta „Itinerár“, str. 82) a lodnej linky alebo trajektu na Rodos z Pirea (14-18 hod. podľa typu lode) – plavby sú 2-4x týždenne;
– rovnako sú k dispozícii výletné lode a rýchlolode, napr. z Pirea alebo Kréty na Rodos;
INFO: Pireus prístav – tel. 0030-2...; bližšie pozri Lodné spoločnosti v Užitočných informáciách.

A. z mesta Rodos na juh východným pobrežím:
RODOS (Rhodos, Ródos) – správne stredisko okresu (nomós) Dodekánisos, je už od svojho založenia r. 408 pred Kr. hlavným mestom rovnomenného ostrova na jeho severnom výbežku. Hippodamom z Milétu bolo projektované v systéme pravouhlých ulíc a rozkladalo sa od akropoly po východné pobrežie. V 14.-16. stor. johaniti obnovili skoršie byzantské mestské opevnenie a nové zosilnili mohutnými baštami. Stredoveká horná časť mesta ako jeden z najkrajších gotických súborov a dolná časť ako harmonické spojenie gotickej a osmanskej architektúry, boli zapísané v r. 1988 do zoznamu UNESCO.
Zaujímavosti: Mestské hradby – vyše 4 km dlhé, s vežami, baštami, cimburím, priekopami a vyše 150 zapustenými erbmi veľmajstrov rádu johanitov, obklopujú vnútorné mesto, v ktorom počas tureckej okupácie (1523-1912) nesmel bývať nijaký kresťan. Hradby boli rozdelené do 8 sektorov, každý obhajoval svoju národnosť – francúzsky od Brány sv. Pavla po pôsobivú Amboisovu bránu (Pýli Ambyás) z r. 1512, nemecký ďalej po Vežu sv. Juraja (Pýrgos Agiou Georgiou), auvernský (obsadený rytiermi z francúzskeho kraja Auvergne) po Španielsku vežu (Pýrgos Ispanías), aragónsky po Vežu Panny Márie (Pýrgos Agias Marías) s Bránou sv. Atanázia, anglický po Bránu sv. Jána Koskinu, provensálsky (jv. Francúzsko) po Taliansku vežu (Pýrgos Italías) z r. 1515-17, taliansky po Bránu sv. Kataríny a kastílsky cez Prístavnú bránu (Pýli Limaniou) z r. 1468 na východe hlavného a obchodného prístavu Emporikos Limín, opäť po Bránu sv. Pavla. Súčasťou opevnenia je aj Delová brána (Pýli Tilevólon) v jeho SZ časti, od ktorej možno vystúpiť na mestské hradby (úplná kruhová prehliadka trvá 90 min., väčšinou sa však končí pri Talianskej bráne v JV časti). Severne od hlavného prístavu sa nachádza starý prístav Mandrákiou (Mandraki), ktorý sa využíval už pri založení mesta (dnes prístavisko jácht, výletných a zábavných člnov). Na móle sú tri veterné mlyny Anemómyli, malá Pevnosť sv. Mikuláša (Ochyró Agiou Nikolaou) zal. okolo r. 1400 rytiermi a maják (Fáros). Obidve strany vstupu do prístavu chránia na kamenných stĺpoch symboly mesta – laň a jeleň; tu niekde mal stáť slávny Rodský kolos.
Staré mesto: prístup zo severu do hradbami opevneného mesta so spleťou živých uličiek, s kresťanskými kostolmi a moslimskými mešitami, je od Novej tržnice (Neá Agora) na juh cez Bránu slobody (Pýli Eleftherías). Na námestí Simi sú zvyšky Chrámu Afrodity z 3. stor. pred Kr., ďalej sa nachádza veľká niekdajšia Johanitská nemocnica z r. 1440-1489, dnes archeologické múzeum (kaplnka, kamenné náhrobky rytierov, nálezy z Ialyssu, Kamirosu, množstvo antických sôch a plastík). Rytierska ulica (Odós Ippotón) – pre svoju pôvodnú podobu rezidencií johanitov z 15.-16. stor. patrí k najväčším pozoruhodnostiam mesta; najkrajšia je ubytovňa rytierov z Auvergne (Pandolocheion Auvergne) z 1492-1503. Palác veľmajstra (Anáktoro Archónton) – mohutná kamenná stavba s rozmermi 80 x 75 m a vežami s cimburím stojí na najvyššom mieste mesta (tzv. rytierska štvrť Collachium), ktoré bolo jadrom johanitov. Palác bol značne poškodený pri tureckom obliehaní, r. 1856 ho takmer úplne zničil výbuch pušného prachu, opätovne bol vybudovaný v r. 1939-40 počas talianskej okupácie podľa pôvodných plánov. Sulejmanova mešita (Tzami Souleimán) – z r. 1522, najväčšia mešita ostrova s pekným renesančným portálom, oproti stojí Turecká knižnica (Tourkiki Vivliothíki) so vzácnym ručne písaným koránom. Ďalšie zaujímavosti starého mesta: Sokratova ulica s kaviarničkami a bazármi (najlepšie nákupy kožušín, koží a šperkov na ostrove), budova Obchodného súdu (1507), Arcibiskupský palác (15. stor.) na Arcibiskupskom námestí so studňou s morským koníkom, spleť malebných uličiek s klenutými oblúkmi (Homérova ul.), viacerými mešitami (okolo Pythagorovej ul., najstaršia je Mešita Ibrahim Paša z 1531) a čiastočne podzemným ortodoxným kostolíkom na ulici Famírios (r. 1335 založený ako byzantský kostol, neskôr ho Turci využívali ako mešitu), Sulejmanove kúpele (Bánio Souleimán) – funkčný turecký kúpeľ zastrešený viacerými nádhernými kupolami, oproti je Mešita sultána Mustafu, západne pri Veži sv. Juraja stojí islamská škola Medresa Hurmale – bývalý byzantský Kostol Vykupiteľa s pekným nádvorím. V tanečnom divadle Nelly Dimoglu (Ulica Odós Androniku 7) niekoľkokrát týždenne účinkujú tanečné ľudové súbory.
Nové mesto: od Novej tržnice na sever sa nachádzajú úrady, banky (trápeza), justičný palác (Paláti Dikeosýnis), hlavná pošta (tachydromío), Kostol sv. Jána (Ekklissía Evangelismou) z r. 1925 podľa vzoru johanitov, vládna budova (Nomarcheion) v benátskom slohu, radnica (Dimarcheion), divadlo (Ethnikón Théatron), Mešita Murada Reisa (Tzamí Mourad Reis) so starým moslimským cintorínom a mauzóleom Turkov, jachtárske a iné kluby. Po severný výbežok s piesčito-kamienkovými plážami (hlavná mestská pláž je Elli Beach), sa rozprestiera množstvo hotelov a reštaurácií, na úplnom konci je akvárium (enydrion) s prírodovedným múzeom, asi 500 m južnejšie je kasíno (www.casinorodos.gr). V parku pri Platia Rimini blízko Novej tržnice (Neá Agora) bývajú predstavenia Sound & Light-Show, ilustrujúce stredoveké dejiny ostrova.
Okolie: niekdajšia akropola na JZ okraji mesta na kopci Monte Smith (20 min. pešo) so zreštaurovaným Apolónovým chrámom v r. 1996 a trojicou stĺpov, na úpätí je antický štadión a malé divadlo (odeón) z 2. stor. pred Kr., 2 km na JV od mesta je Údolie Rhodíni – park s malou ZOO, folklórnym divadlom, zvyškami rímskeho vodovodu, helénskym skalným hrobom so zdobenou fasádou a antickou nekropolou zo začiatku n.l.
Medzinárodné letisko Rhodos International Airport „Diagoras“ je vzdialené 14 km na JZ od mesta v Paradíssi (tel.: +30-22410-88700-01, fax: +30-22410-83210, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.hcaa-eleng.gr/rhod.htm), transfer trvá 15-20 minút. INFO o meste: www.rodos.gr
KALLITHÉA (Thermes Kallitheas) – 10 km na juh od mesta Rodos sú bývalé termálne kúpele, známe už v staroveku, ktoré neskôr vyschli, pozoruhodné sú kúpeľné domy obnovené v 30. rokoch talianskymi architektmi. Asi 2 km do vnútrozemia je vzdialená na vyvýšenine osada Koskinou s pestrými domami, ktoré domáci pravidelne maľujú na Veľkú noc alebo Vianoce. Pri pobreží je pekná piesčitá pláž Kallithea Beach v krásnej zátoke – jedno z málo stredísk s možnosťou potápania s potápačskými prístrojmi.
FALIRAKI (Falirakion) – od predošlej pláže sa nachádza 5 km južnejšie (15 km od Rodosu); z pôvodne rybárskej osady sa v posledných rokoch stalo jedno z najobľúbenejších turistických stredísk Rodosu. Leží pri niekoľko km dlhej piesočnatej a piesočnato-kamienkovej pláži Faliraki Beach s ponukou rôznych foriem športového využitia, vodných atrakcií alebo zábavy (diskotéka Maze s laserovou show). Faliraki Waterpark má 7 obrovských toboganov, „Lazy River“ pre plavby na nafukovacích člnoch, niekoľko bazénov, vodnú gymnastiku, vodopád, pirátsky koráb, vírivku či bazén s vlnobitím – areál sa nachádza oproti hotelu Esperides Beach, odkiaľ chodí zdarma minivláčik ku vchodu do vodného parku (otvorené máj-október denne 9.30-18.00 hod., vstupné - dospelí asi 17 EUR, deti 2-12 r. asi 8,50 EUR). Zďaleka viditeľnou atrakciou v centre mesta sú dve 54 m vysoké šikmé veže pre guľový bungee jumping (tzv. slingshot). Zaujímavosťou je jedna z najkrajších nudapláží v Európe – na južnom konci letoviska Faliraki v malom zálive (ležadlá, slnečníky, sprchy, WC, hry petangue, taverna). V osade Faliraki je fabrika na keramiku. Transfer z letiská trvá asi 40 minút. Idylické kúpanie možno zažiť aj v priľahlých južnejších zátokách Anthony Quinn Bay a Ladiko. INFO: www.faliraki-info.com, www.faliraki.com
AFANDU (Afándou) – 6 km od Faliraki je piesčitá pláž Afandou Beach, 18-jamkové golfové ihrisko (Rodos Golf Club – tel./fax: +30-22410-51255), taverna s miestnymi špecialitami, hudbou a tancom, tiež veľká výrobňa kobercov. Táto oblasť vyše 50 km dlhého východného pobrežia ostrova Rodos je posiata množstvom piesčitých pláží, piesčito-kamienkových zátok a zaujímavostí až po mesto Lindos.
KOLYMBIA (Kolímpia) – pokojné letovisko v peknej zátoke rovnako vzdialenej od Rodosu a Lindu (po 24 km). Dve piesčité pláže s malými hladkými kamienkami oddeľuje od seba nevysoký výbežok s rybárskou tavernou Limanaki. Okolo aleje z eukalyptov sú k dispozícii luxusné hotely, kaviarne, bary, obchodíky a široké možnosti vodných športov. Transfer z letiska trvá 1 hodinu.
ARCHÁNGELOS – malebné mestečko 7 km južne od Kolymbie; zaujímavosti v okolí: severnejšie sa nachádza turistickým ruchom ešte málo dotknutá najkrajšia pláž ostrova – Tsambika Beach a zaujímavý je aj neďaleký kláštor Moní Tsambika, ďalej 5 km od mestečka na juh vzdialená osada Malón uprostred citrusových sadov, pekné pláže Stegna, Agathi Beach, Charaki a Masari Beach, zrúcanina hradu Feraklos pri osade Charaki (Charakion), ktorá leží nad miestom kde v r. 1306 pristáli lode križiackych rytierov a široká pláž Kalathos Beach smerom k Lindosu.
LINDOS (Líndos) – druhé najvýznamnejšie starobylé mesto ostrova, 48 km južne od Rodosu, je spolu s Kamirosom a Ialyssom tretím najstarším na ostrove. V staroveku od r. 1000 pred Kr. bol vlastne najprv prírodným prístavom ostrova Rodos. Rozkvet zažil v 7.-6. stor. pred Kr. za tyrana Kleobúla, ktorý patrí k 7 mudrcom a dal na akropole vystavať chrám pre bohyňu Aténu Lindskú. Podľa tradície tu v r. 51 pred Kr. našiel útočisko aj apoštol Pavol pri ceste z Efezu do Sýrie (je tu malá kaplnka na jeho počesť). Vďaka polohe pri dvoch krásnych zátokách, spojeniu piesčitých pláží s bizarnými vápencovými skaliskami, stredovekému hradu, antickej akropole a vybieleným domčekom, je veľmi pôsobivý.
Zaujímavosti: Akropola – obsahuje antické aj stredoveké pamiatky. Na zvislej skalnej stene pred dlhým vstupným schodiskom bol r. 180 pred Kr. vytesaný 5 m veľký reliéf lode na oslavu námorného víťazstva Rodosanov. Vstupná brána, priľahlý veliteľský dom a hradná kaplnka z 15. stor. sú pozostatkom johanitov. Najvýznamnejšou stavbou je však Chrám Atény Lindskej, ktorú pôvodne uctievali v skalnej jaskyni vysoko nad morom (viditeľná od vých. časti stĺpovej siene). Od 6. stor. pred Kr. tu začali stavať na veľkej terase vo výške 116 m nad morom Aténin chrám – najprv vyše 80 m širokú vstupnú dórsku stĺpovú sieň, potom o 200 rokov neskôr ďalšie chrámové stavby – 23 m široké schodisko, monumentálne propylaje (vstupnú halu - predsieň) a nakoniec po r. 342 pred Kr. samotný kultový chrám s rozmermi 23 x 8 m, na mieste starého Kleobúlovho svätostánku zo 6. stor. pred Kr. Prechádzka z mesta na akropolu a späť zaberie aj s prehliadkou najmenej 2,30 hod. Kleobúlov hrob – severne od prístavu je pahorok s okrúhlym hrobom panovníka zo 6. stor. pred Kr.
Mesto – úzke uličky s mnohými obchodíkmi remeselných výrobkov, keramiky a suvenírov, typické nabielo omietnuté štvorcové domčeky a domy bývalých lodných kapitánov z prírodného kameňa s reliéfmi. Mesto je prístupné len peši alebo na osloch či muloch, ktoré sú doposiaľ jedinými dopravnými prostriedkami. Za vysokým múrom stojí pekný gréckokatolícky Mariánsky kostol, postavený v r. 1476-1503 veľmajstrom johanitov, s bohatou obrazovou výzdobou stien, freskami z r. 1779 a podlahovou mozaikou. Pod mestom leží malý kruhový prístav, pláž s tavernami, ale aj okolie ponúka niekoľko pekných pláží (napr. Kiotari Bay, Pefkos) na prežitie príjemnej dovolenky. Prístup tiež loďou z Rodosu (asi 25 eur). PEFKI (Pefkos) – menšie, ale veľmi romantické stredisko pri Lindose, s krásnymi piesočnatými plážami a čistou krištáľovou vodou. Je tu niekoľko typických taverien, barov a reštaurácií, s menej rušným nočným životom. V blízkosti (južne) je aj malé stredisko Lardos Beach. ASKLÍPIO (Asklípios) – v horskom vnútrozemí, západne od Lindosu, je zaujímavých niekoľko mníšskych kláštorov (Moní Artamitis, Moní Kamiro, najkrajší je Moní Thari pri osade Laerma), alebo ruiny byzantského Kostola Asklípiion.
PRASONISI (Prassonissi) – mys na úplnom juhu ostrova s vyhľadávanými pieskovými dunami a panenskými plážami (napr. Katavia Bay) nie je vždy prístupný vďaka prílivom dvoch morí – Egejského zo západu, Stredozemného z východu. Má najlepšie podmienky pre windsurfing, k dispozícii sú požičovne surfov (www.windsurfing-rodos.com).

B. z mesta Rodos na juh západným pobrežím:
IXIA BEACH – známe plážové stredisko s okruhliakovými plážami, jedno z najlepších na SZ pobreží ostrova; luxusné hotely s bazénmi a zeleňou, možnosti vodných športov a zábavy (diskotéka Playboy).
TRIANDA – okolie mestečka 8 km na JZ od Rodosu je známe krásnymi kamienkovými plážami širokého zálivu Ialyssos, z pamiatok je významný byzantský kostol so vzácnymi maľbami.
IALYSSOS – asi 16 km na JZ od Rodosu sa dvíha pahorok Filérimos (267 m n.m.) s akropolou jedného z troch najstarších miest ostrova. V mykénskej dobe tu stál hrad, v r. 1308 bol pahorok základňou útočiacich johanitov, r. 1522 takto poslúžil aj Turkom. Zaujímavosti: akropola so širokým schodiskom a žriedlový pavilón z dórskeho obdobia (4. stor. pred Kr.), na plošine sú základy Afroditinho chrámu z 3. stor. pred Kr., ďalej ranokresťanská do zeme upevnená krstiteľnica v tvare kríža z pôvodného kostola, malá kaplnka s freskami z 15. stor., zvyšky Kláštora Filérimos z 10. stor. a novovybudovaný kostol za talianskej okupácie.
KREMASTI – mestečko 12 km od Rodosu, v ktorom sa 14.-23. augusta oslavuje Sviatok Panny Márie. S jarmokom, výstavou umeleckých remesiel, tancom a hudbou. Pri pobreží je samotné stredisko známe ponukou gréckych špecialít v miestnych tavernách a pekná pláž Kremasti Beach.
PETALUDES (Údolie motýľov) – z Rodosu 16 km po hlavnej ceste, kde treba za letiskom v Paradíssi odbočiť vľavo cez Kalamónas ešte 7 km, alebo 26 km vnútrozemím cez osadu Maritsa. V inak vlhkom a chladnom údolí tu za horúcich letných dní poletujú tisícky hnedočervených motýľov (spriadačov). Pozdĺž rokliny vedie turistický chodník, je tu aj múzeum. Ešte predtým, asi 800 m od odbočky z hlavnej cesty k údoliu, sa nachádza Rhodos Ostrich Farm – vyše 30 afrických pštrosov v spoločnosti kôz, jahniat a iných zvierat so snack-barom, kde dostať burgery zo pštrosieho mäsa a omeletu z ich vajec (otvorené denne 9.00-19.30 hod., dospelí 2 EUR, deti 2-12 r. 1 EUR).
SORONI – dedinka 24 km od Rodosu je známa procesiou, ktorá sa koná 29. júla večer v neďalekom Kláštore Agios Syllas s hudbou, tancom a oslími dostihmi.
PROFITIS ILIAS – vrch s výškou 798 m n.m. je prístupný serpentínovou cestou asi 18 km so stúpaním z osady Kalavarda (30 km od Rodosu), na juh do vnútrozemia, s nádherným kruhovým výhľadom na túto časť ostrova. Kúsok ďalej pri osade Dimilia sa v Kaplnke Foundoukli nachádzajú byzantské fresky z 13. stor.
KAMIROS (Kameiros) – významná archeologická lokalita 34 km od Rodosu; počiatky siahajú do mínojskej doby v 16. stor. pred Kr., dnes vykopávky dórskeho a helénskeho mesta od 6. stor. pred Kr. po 6. stor. n.l. s chrámovým okrskom, agorou, cisternou, kúpeľmi a obetným miestom.
KASTELLOS – asi 18 km južnejšie od Kamirosu stoja zrúcaniny hradu johanitov zo 14. stor., postupne dobudovali aj opevnenie. Na stenách sa dodnes zachovali erby veľmajstrov. V neďalekej dedinke Kritínia je zaujímavá trojstupňová zvonica kostolíka.
EMBONAS – vnútrozemská osada prístupná z Kritínie popod najvyšší rodský vrch Attáviros (1215 m n.m.) je známa fabrikou Emery na výrobu vína a likérov, južnejšia dedinka Siana zas výborným medom, silným nápojom souma podobným ouzu, a ortodoxným kostolíkom.
MONÓLITHOS – nádherná panoramatická cesta južne od Kamirosu vedie nad pobrežím do dedinky Monólithos (75 km od Rodosu), s odbočkou 2 km na JZ, kde na skale stojí vo výške 280 m n.m. voľne prístupný impozantný križiacky hrad johanitov z 15. stor.

C. susedné ostrovy:
CHALKI – ostrov asi 9 km na západ od Rodosu, s jedinou dedinkou Chalki (300 obyv.), ktorá je kľudným prístavom so starými vilami a neďalekými zvyškami Apolónovho chrámu. Asi po 45 min. možno dosiahnuť bývalé sídlo Chorio – dnes opustené, s ruinami pamätného rytierskeho hradu. V prístave stojí v pokojnom prostredí hotel Chalki s 26 izbami (tel./fax: +30-22410-45208). Prístup loďou z prístavu Rodos (ako aj na ďalšie nasledujúce ostrovy).
ALIMIA – susedný ostrov od Chalki s osadou Alimia (25 obyv.) má zaujímavé zrúcaniny hradu Janovčanov.
TILOS – ostrov na SZ od Rodosu s 300 obyvateľmi patrí k najpokojnejším v Egejskom mori. Pobrežie obrubujú pekné piesčito-kamienkové pláže – najmä Eristos Beach. Zaujímavosti: opustená dedina „duchov“ Mikro Chorio, vysoko nad pobrežím tróniaci Kláštor Agios Panteleimonas postavený na skalnom útese, v hlavnej obci Megalo Chorio vystavuje malé múzeum kostrové pozostatky trpaslíčieho slona starého asi 10 000 rokov, nájdené v jednej jaskyni na ostrove. Ubytovanie: hotel Eleni na okraji mesta Livadia s 12 izbami (tel.: +30-22410-44062, fax: +30-22410-44063).
SYMI (Sími) – jeden z najkrajších ostrovov Egejského mora (2500 obyv.), na ktorý niekoľkokrát denne priplávajú výletné lode z Rodosu. Zaujímavosti: prístav Symi so storočnými obydliami niekdajších námorných kapitánov a lodiarov, na záp. pobreží sa týči osamelý obrovský Kláštor Panormitis – významný pútnický cieľ gréckych veriacich, zasvätený Archanjelovi Michalovi. Ostrov je známy lovom morských hubiek. Ubytovanie: napr. hotel Aliki – storočný kapitánsky dom s 15 izbami (tel.: +30-22410-71665, fax: +30-22410-71655), alebo Pedi Beach Hotel (tel.: 71981, fax: 71982).
KASTELLORIZO (Megisti, turecky Meyisti alebo Meis Adasi) – vzdialenejší grécky ostrov tesne pri tureckom pobreží, len 3 km od mesta Kaş, má 220 obyv. (ešte pred 60 rokmi vyše 14 000 obyv., prázdne domy stoja dodnes). Zaujímavosti: ranný výlet loďkou k ojedinelej jaskyni Fokialikamara, kde hniezdia tulene druhu Phoca monachus, 75 m dlhá a 35 m vysoká jaskyňa má pri východe slnka modré a tyrkysové farebné odtiene. Ubytovanie: napr. penzión Damian & Monika so 7 izbami (tel.: +30-22410-49028).


U ž i t o č n é i n f o r m á c i e

Víza: S prihliadnutím na spoločné členstvo v EÚ môžu občania SR vstupovať na územie Grécka ako turisti bez víz, na platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. Bez registrácie sa môžu zdržiavať na území Grécka max. 90 dní. V prípade straty alebo odcudzenia cestovných dokladov je potrebné túto udalosť okamžite nahlásiť gréckym policajným orgánom v mieste pobytu a od polície si vyžiadať aj písomné potvrdenie o oznámení straty. V prípade straty pasu je pri cestovaní v rámci krajín EÚ možný návrat do SR aj na platný občiansky preukaz.
Zastupiteľské úrady: Veľvyslanectvo Helénskej republiky (Grécka), Hlavné námestie č. 4, 811 01 BRATISLAVA 1 – tel.: 02-5443 4143-44, konzulárne odd.: 5443 4080, 5443 4082, fax: 5443 4064,
e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.greece.sk
Embassy of the Slovak Republic, 4, Georgiou Seferi, Palaio Psychico, GR-15452 Athens, Greece – tel.: +30..., 677 6757-58, fax: 677 1878, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.slovakembassy.gr
Dôležité kontakty: tiesňové volanie – 112, prvá pomoc – 166, lekárska pohotovosť – 1016, informácie o pohotovosti (nemocnice a lekárne) – 1434, zdravotnícko-informačná služba – 184, polícia a dopravná polícia – 100, prístavná polícia – 108, turistická polícia – 171, požiarnici – 199, lesné požiare (hasiči) – 191, informácie o dopravných spojeniach (lietadlá, vlaky, autobusy, lode) – 1440, informácie o telef. číslach – 11888, cestná služba gréckeho autoklubu ELPA – 104 (10400)
Dopravné možnosti: platia ako v celej EÚ, jazdí sa vpravo, povinné sú bezpečnostné pásy, zakázané telefonovať z mobilu počas jazdy, najvyššia povolená rýchlosť – obec 50 km/h, mimo obce 90 km/h, diaľnica 120-130 km/h. Polícia toleruje max. 0,5 promile alkoholu v krvi. Pri ceste vozidlom stačí národný vodičský preukaz, technický preukaz a zelená karta, pri vozidle z požičovne min. 21 rokov vodiča.
Zdravotné riziká: odporúča sa vziať so sebou ochranné repelenty proti komárom, ktoré sa v určitých obdobiach vyskytujú vo zvýšenom množstve, ďalej sa treba chrániť proti úpalu (opaľovať sa postupne, používať ochranné okuliare a krémy s vyššími faktormi), vziať so sebou lieky proti žalúdočným nevoľnostiam, morskej nemoci. Väčšina lekárov veľmi dobre hovorí po anglicky. Potrebný je Európsky preukaz zdravotného poistenia.
Bezpečnostné opatrenia: Rodos je ideálnym ostrovom aj na pešiu turistiku so sieťou značených i neznačených chodníkov, niektorých aj cez krovitú vegetáciu a tŕnisté húštiny. Preto je dôležitá pevná obuv, dlhé nohavice a pokrývka hlavy proti páľave slnka. Treba byť ostražitý tiež voči jedovatým vreteniciam, ktoré žijú takmer na všetkých ostrovoch, aj keď sa s nimi stretneme len veľmi zriedka.
Elektrina: 220 V, na lodiach aj 110 V striedavého napätia; normalizované zástrčky európskeho systému, ale pre istotu je potrebné vziať so sebou aj redukciu
Časový posun: +1 hod. oproti štandardnému SEČ (+2 hod. voči GMT, letný +3 hod. oproti GMT)
Telekomunikácie: telefonický smerový kód Grécka +30, Atény +30-210, Rodos +30- 22410; mobilná sieť GSM a GPRS používa roaming – pre dobytie batérií možno bez problémov použiť zásuvky na lodiach, v baroch, tavernách a inde;
Platobný styk: na ostrove akceptujú takmer všetky kreditné karty (najmä v ubytovacích zariadeniach, požičovniach atď.)
Turistické úrady: Greek National Tourism Organisation – GNTO (Ellinikós Organismós Turismú – EOT), Head Office, 7, Tsoha Street, Ambelokipi, GR-11521 Athens, Greece – tel.: +30-210-870 7000, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.gnto.gr, www.eot.gr (pre celé Grécko)
E.O.T. (GNTO) – Tourist Office, Odós Papagou & Odós Makariou corner, GR-85100 Rhodos, Greece – tel.: +30-22410-44335, 44333, 23255, 23655, fax: +30-22410-44336, 26955, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.ando.gr/eot (pre Rodos a ostatnú Dodekanísiu)
Řecká centrála cestovního ruchu, Pod Ořechovkou 19, CZ-162 00 Praha 6 - Střešovice, Česká republika – tel.: +420-224 311 683, fax: 233 343 836, e-mail: gnto­ Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. (zastúpenie Gréckeho turizmu v Prahe, aj pre Slovensko)
Letecké spoločnosti: Olympic Airlines S.A., 15, Filellinon St., Syntagma, Athens, Greece – tel.: +30-210-926 7257, 926 7555 / 444, 966 6666 (rezervácie), 926 7874-5 (ticket office), fax: 926 7141; kancelária na letisku New Athens Airport „Eleftherios Venizelos“ – tel.: 356 8447, 353 0000; e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.olympicairlines.com
Olympic Airlines S.A., Bösendorferstr. 4, A-1010 Wien, Rakúsko – tel.: +43-1-504 4165, fax: 5044 16545, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. ; na letisku Vienna International Airport – tel.: +43-1-7007 32913, 7007 32967, fax: 7007 35560, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Olympic Airlines S.A, 9, Ierou Lochou Street, Rhodes – tel.: +30-2..., 83406, 24555 (rezervácie na Amerikis Street 97), fax: 21992, 83406 (rezervácie); na letisku: 83400-1, 83403, fax: 92286, 83407
Aegean Airways, tel.: +30-210-626 1000 (Atény), +30-22410-98345 (Rodos), e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , www.aegeanair.com (medzinárodné a vnútroštátne lety)
Lodné spoločnosti: Medzi Rodosom, Krétou, susednými ostrovmi Dodekanísie, vzdialenejšími egejskými ostrovmi i pevninským Gréckom premávajú viaceré lodné a trajektové spoločnosti – podrobnejšie informácie na www.pytheas-travel.gr/greek.ferries/. Z prístavu Pireus na Rodos a iné ostrovy premáva napr. Blue Star Ferries – www.bluestarferries.com, G.A. Ferries – www.ferries.gr/gaferries/, Lane Sea Lines – www.ferries.gr/lane/, z Rodosu na ostatné ostrovy Dodekanísie napr. Dodecanisos Naftiliaki – www.pytheas-travel.gr/greek.ferries/.
Požičovne áut: zoznam a informácie na www.rodos.com/rentacar-rh.htm, www.rodoscars.gr, alebo www.travel-rhodes.com/rentacar/; napr. na letisku Avis – tel.: +30-22410-82896, www.avis.gr, Herz – tel.: +30-22410-82902, www.hertz.gr.
Požičovne horských bicyklov: Hellasbike, Zois Drivas, Leoforos Irakliodon 3, Ialyssos / Trianda – tel./fax: +30..., mobil: +30-694-451 9556 (možnosť doviezť bicykel na letisko, vyviezť návštevníkov minibusom na vysoko položené miesta, ponúka obťažné túry so sprievodcom, aj detské bicykle i detské sedačky).
Požičovne jácht a motorových člnov: Yacht Agency International, Odós Vironos 1, Rhodos (Nové mesto) – tel.: +30-224-102 2927, fax: +30-224-102 3393, www.a1yachting.com (www.yachtagency.com).
Potápačské centrum: Waterhoppers, Odós Perikleous, Rhodos (Staré mesto) – tel./fax: +30-224-103 8146 (potápanie v Egejskom mori je povolené len vo vybraných regiónoch, kvôli obave z poškodzovania antických pokladov na morskom dne, ale šnorchlovať sa môže všade).
Internet: internetová kaviareň je napr. Galileo Internet Cafe (13, Iroon Politechniou Str., v meste Rodos, tel. +30-22410-20610);
www.gnto.gr (Grécky turistický úrad), www.hellas-guide.com, www.rhodestravels.com, www.rhodesguide.com, www.rodosnet.gr, www.rodosisland.gr, www.rodos-tours.com, www.rodosexpress.gr, www.travel-rhodes.com, www.greeka.com/dodecanese/rhodes/, www.greek-tourism.gr/rodos/, www.faliraki-info.com/rhodes/, www.rodos.com (hotely a iné ubytovanie), www.alpatravel.com/rhodes/ (hotely), www.travel-rhodes.com/hotels/, www.travel.sk/leto/grecko/rhodos/ (hotely v slovenčine), www.rodos.gr (mesto Rodos)

Text a foto: © Ing. Stanislav Šimek
(Zmena údajov vyhradená)

• < Predch.
• Nasl. >