Nádherný Thásos

Grécko je krajina s bohatou históriou, opradená mnohými mytologickými bájkami. Leží na polostrove Peloponéz a na viac ako 1400 ostrovoch v Iónskom, Egejskom, Stredozemnom a Krétskom mori.
Slnečné Grécko je turisticky veľmi obľúbené, najmä kvôli čistému moru a príjemnej klíme. Teplota vzduchu a vody umožňuje stráviť tu príjemnú dovolenku od mája až do októbra. Vynikajúca kuchyňa, zdravý olivový olej, čerstvé šaláty, víno s chuťou živice a milí Gréci, to sú ďalšie lákadlá. K dobrému jedlu patrí ešte tradičná hudba a grécky zážitok máte ako z brožúry.

V azúrovo sfarbenom Egejskom mori, v blízkosti gréckej pevniny, z vody vyčnieva zelený ostrov Thásos. Pekná príroda, romantické pláže, olivové a borovicové lesy, skalnaté útesy a mramorové umelecké výtvory. Taký ostrov je. Lákajú vás vône miestnych špecialít a rytmická grécka hudba. Grécke jedlá patria vraj medzi najzdravšie. Mäsá podávajú takmer vždy pomleté. Čomu nerozumiem a ani mi to veľmi nechutí. Ale tradičnému syru feta či poháru thásoského vína som sa nebránila. Na ostrove sa priam žiada, vychutnávať si romantické večery v tavernách na brehu mora. Ale aj neviazaná zábava občas patrí k dovolenke. Slovenské dievčatá to tu pár nocí „roztáčali“ až do rána. Na toto všetko som sa sem tešila. Zažila som tu očarujúce chvíle.

Nezabudnuteľná vôňa ostrova
Ak patríte k tým, čo sa boja lietať, pokojne sa vyberte na Thásos autom či autobusom. Dá sa to vydržať. Ja som sem cestovala autobusom a po 24. hodinách sa mi začala dovolenka. Zo Slovenska sa cestuje cez Maďarsko, Srbsko, Bulharsko, potom cez celé Grécko, kde buď môžete ísť do mesta Keramoti alebo do Kavali, a potom sa už plavíte trajektom priamo na ostrov Thásos. Ja som cestovala z mestečka Keramoti a plavba na ostrov trvala približne 40 minút. Z trajektu sme si mohli obzrieť drobný ostrov Thasopula, ktorý nazývajú aj dcérou veľkého Thásosu.
Keď som vystúpila na ostrove, cítila som sa ako v sne a ešte dnes, keď na môj úžasný pobyt myslím, cítim vôňu pínií a slanosť tmavomodrého mora. Thásos je ostrov zelený a značne hornatý. Vďaka množstvu lesov a vlahy je nazývaný „zeleným smaragdom“. Približne 15 000 obyvateľov Thásosu žije na rozlohe 393 km2. Thásos je pokrytý borovicovými, píniovými a olivovými hájmi. Drevo z týchto stromov bolo v minulosti veľmi obľúbeným materiálom pri stavbe lodí. Najvyšším vrcholom ostrova je Ypsarion. Dosahuje výšku 1208 m. Po 100 km dlhom obvode ostrova vedie hlavná komunikácia, vďaka ktorej môžete navštíviť krásne pláže s jemným pieskom na východe ostrova a prístavné mestečká na jeho západe. Pre ostrov je typické slnečné počasie a teplé more, počas celej sezóny. Od mája až do októbra. Okrem piesočnatých pláží som tu objavila aj skalnaté pobrežie, kde sa výborne potápalo. A ak ste vášniví rybári, potešíte sa rôznym morským rybám. Aj tí turisti, o ktorých by som to vopred nepovedala, si postáli s miestnymi rybármi s udicou v ruke a čakali na úlovok.

Kozy, kláštory, kaplnky
Miest, čo stoja za návštevu, je veľa. Ostrov nie je veľký, takže ak si na pár dní požičiate auto alebo skúter, prejdete ho celý a možno aj vy objavíte niečo úplne nové. Úzke cestičky vás prevedú malebnými horskými dedinkami a nádhernou krajinou. Z opustených pahorkov vidíte nekonečnú morskú hladinu, strechy domov starých dediniek schovaných v rokline, aby boli v bezpečí pred pirátmi, ktorí tu „vyvádzali“. Lúky so stádami oviec, kláštory, drobné kaplnky, to vás bude sprevádzať pri potulkách Thásosom. Stojí za to prejsť ho celý. Od nádherných pláží až po dedinky vo vnútrozemí.

Bývala som v Potose. Je to drobné mestečko na brehu mora s pár domami, reštauráciami, obchodíkmi a veľmi peknou a čistou plážou. Za ležadlá sa na pláži neplatí, patria k reštauráciám. Ak na nich chcete ležať, musíte konzumovať ich jedlo alebo nápoje. Za hlavnou plážou pri miestnej promenáde je trochu divokejšia pláž. Menej ľudí, bez farebných ležadiel a hrajúcej hudby, ale väčšie súkromie. Farebné domčeky, studené pivo, tmavomodré more, svetlý piesok. Kde-tu sa potulujúca mačka. Takto tu prebieha bežný letný lenivý deň. Upozorňovali nás, aby sme si pri kúpaní
v mori dávali pozor na ježovky, ale ja som žiadnu nevidela. Na piesku ani byť nemôžu. Po krajoch pláže boli skalnaté miesta, tam sa zrejme ukrývali. Potápačské okuliare som tu veľmi nevyužila. Piesočnaté dno nie je až tak atraktívne na objavovanie. Aj keď je Potos malý a má len pár reštaurácií, ceny v nich sa líšia. Kým v jednej dáte za veľké pivo 2 eurá, v druhej 3. Kým v centre zaplatíte za chutnú musaku 4 eurá, pri mori zaplatíte 5. Zvláštne tiež je, že čapované pivo je drahšie ako fľaškové. Najvychytenejšie a aj najdrahšie sú reštaurácie na brehu mora. Medzi domami sa najete lacnejšie, avšak reštaurácie nie sú tak obľúbené. Ak si chcete kupovať stravu v obchode, vyjde vás to samozrejme lacnejšie. Za chlieb dáte v prepočte 30 Sk, za mlieko 40 Sk, za maslo 30 Sk a pivo
v plechovke si kúpite za 40 Sk. Musím však uznať, že ceny v reštauráciách alebo v obchodoch, sú pomerne nízke v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. V Potose ďalej nájdete veľký kostol, supermarkety, viacero zlatníctiev, pouličné občerstvenie, požičovne automobilov a motoriek. Z okolitých miest sa mi Potos páčil najviac. Bol tak akurát veľký, s dobrou ponukou služieb a dostatočne veľkou plážou, aby uspokojil všetkých návštevníkov.

Namiesto diskotéky grécka taverna
Druhé najväčšie mesto ostrova, ktoré leží blízko Potosu je Limenaria. Patrí medzi rušnejšie letoviská. Z Potosu sa sem môžete vybrať aj pešo, ak máte chuť na 40-minútovú prechádzku, alebo taxíkom za 3 eurá. Ešte premáva aj autobus, avšak tak, ako šofér autobusu uzná za vhodné. Ak pripláva trajekt s turistami, vydá sa na okružnú cestu, ak nie, no tak nie.

Limenaria má krásnu promenádu pozdĺž pobrežia a láka turistov spríjemniť si večer prechádzkou. Je tu veľa reštaurácií, kaviarní, a videla som tu aj luxusné hotely s bazénmi, ktorých je na ostrove pomenej. Skôr sú tu menšie zariadenia apartmánového typu. Limenaria má veľa obchodov, takže na nákup suvenírov sa oplatí zájsť sem. Rozvoniavajúce pouličné dobroty a veľa turistov. Ja som neodolala gyrosu v placke a veľkému čapovanému pivu. Po pešej prechádzke až sem, dodali mi chýbajúcu energiu. Domčeky a úzke uličky má Limenaria malebné. Ako aj prístav. Sú tu rôzne možnosti využitia športu a zábavy, požičovne áut a motoriek, banky, lekáreň, zdravotné stredisko a zábavné podniky. V tomto meste je sústredených najviac služieb. Niektorí turisti vraveli, že im vadil hluk motoriek a zabávajúci sa ľudia. Nuž, neviem. Mne nič také neprekážalo. Keď idem na dovolenku medzi ľudí, nemôžu mi potom na dovolenke zavadzať.
Pláž v Limenarii je piesočnato-kamienková, alebo s väčšími okruhliakmi. Avšak v porovnaní s ostatnými plážami, ktoré som na ostrove videla, táto sa mi páčila najmenej. Lenže na tomto ostrove sa stačí prejsť po brehu mora a nájsť si inú čarokrásnu pláž. Nad mestom sa týči zámoček „Palataki“, ktorý dáva stredisku špecifický ráz. Približne 2 km od strediska, na svahu, nachádzajú sa dva diskokluby – Bolero a grécky klub Barel. Počas sezóny sa zaplnia turistami, ale nikdy to tu nie je preplnené. Neviem, zrejme tak ako ja, si tu skôr turisti vychutnávajú miestne taverničky a hlučné diskotéky nepotrebujú. A počas dní som veľa zažila, veľa videla, objavila nové pláže, starobylé dedinky, alebo som sa potápala v mori, takže som bola na nočnú divokú diskotéku vždy unavená.
Medzi Potosom a Limenariou leží malé stredisko Pefkari. Je to malý záliv s jednou z najkrajších pláží na ostrove. Keď som sem prichádzala, ponúkol sa mi fantastický pohľad na krásnu pláž. Biely piesok, tyrkysové more a pár drobných reštaurácií na jeho brehu. V týchto reštauráciách sú ceny o trochu nižšie ako v Po-tose či Limenarii, ale nie je to veľký rozdiel. Za ležadlá na pláži sa platilo. Každé mesto má svoje pravidlá. Je tu aj pár hotelových zariadení a apartmánových domov. Záliv obkolesuje pínio-vý lesík s pokojnou atmosférou. Pefkari patrí medzi pokojnejšie a tichšie letoviská. Večer sa tu ubytovaní turisti prešli do Potosu alebo zaviezli do Limenarie. Lebo v Pefkari prejdete hlavnú promenádu za 5 minút. Ale cez deň je tu čarovne. Okrem bieleho piesku a krištáľovočistej vody, v ktorej sa skvele potápa a vylovila som si aj pár mušlí, je tu bohatá možnosť využitia vodných športov. Paragliding, vodné skútre a bicykle.

Srdiečko z mramoru
Asi 20 minút pešej chôdze z Pefkari na západ leží ďalšia krásna pláž s názvom Metalia. Táto pláž je ocenená modrou vlajkou za čistotu vody a krásu pláže. Je veľmi pekná. Krásny biely piesok a úžasne čisté more. Len jedna reštaurácia a pár oddychujúcich ľudí. Vyžaruje z nej fantastický pokoj. Okrem toho sa v jej blízkosti realizujú miestni umelci a z mramoru či bielych skál vytvárajú umelecké diela. Zujímavé bolo dielo z bieleho mramoru, ktoré má pripomínať Stonehenge v Anglicku, ale aj krétsky labyrint hneď pri pláži. Keďže sa tu mohol realizovať hocikto, neodolala som a spravila si jedno malé umelecké dielko aj ja. Nevytvorila som nič originálne, len srdiečko, ale keďže som práve na tomto nádhernom ostrove dostala zásnubný prsteň, myslím, že som si tento romantický sentiment mohla dovoliť.
Spomínané strediská som navštívila pešo, ale ostatné sa už takto objavovať nedali, a tak som si požičala skúter. Ceny skútrov sú nízke. Za požičanie na dva dni som dala 20 eur a za benzín na túlanie ostrovom 7 eur. A videla som celý ostrov. Západné pobrežie nemá až tak krásne pláže ako východné. Je posiate drobnými prístavmi a rybárskymi osadami. Väčšina z nich má v názve slovo skala. Skala Maries, Skala Sotira, Skala Kalirachy. To znamená, že sú prístavné a každé z nich má vo vnútrozemí ešte jedno mesto. Pretože v minulosti pri nebezpečných vpádoch Turkov sa tu obyvatelia necítili bezpečne, a tak si v úkryte vysokých skál a hustých lesov postavili dediny s rovnakými názvami. Takže majú dva domy. V prístavnom mestečku, a aj v horskom. A tie som išla navštíviť. Boli tak vysoko v kopcoch, že som mala strach, že ma tam skúter ani nevytiahne. Trochu som ľutovala, že som si nepožičala auto, najlepšie džíp, lebo niekde uprostred kopcov sa skončila asfaltová cesta a pokračovala už len prašná. Tie väčšinou vedú na najvyššie kopce za dedinami, odkiaľ si turisti vychutnávajú divoké výhľady. Pri dedinke Maries je v kopcoch ukryté jazero, ku ktorému vedie cesta vhodná na džíp alebo pešiu turistiku. Trochu viac ako Maries sa mi páčili ďalšie dedinky vo vnútrozemí, Sotira a Kalirachy. Tie sú na miestach, kde si myslíte, že už nikto nemôže bývať, a predsa býva. Až sa mi nechcelo veriť, že v takých skalách si ľudia postavili domy. Mierne vyľudnené dedinky so starobylými domčekmi, túlajúcimi sa mačkami a veľmi zvláštnou atmosférou. Mali čosi do seba. Tiché, tajomné, grécke. Cesta do týchto dedín bola okúzľujúca. Všade sa pasúce kozy, voňavé dozrievajúce figy, skrútené kmene olivovníkov a množstvo farebných včelích úľov. Vôňa fíg sa miešala s vôňou borovíc a slaným morským vzduchom, a ja som objavovala jednu dedinku za druhou.
Mesto Prinos ma neoslovilo. Ľudia ho navštevujú najmä v pondelok, pretože sa tu doobeda konajú trhy. Zelenina, ovocie, suveníry, si tu kúpite lacnejšie ako v iných mestách. Avšak väčšina z predajných stánkov ponúkala oblečenie. Niektoré veci boli pekné, typicky grécke, ale väčšinou to bol trhový tovar. Prinos je úzky, prepchatý autami, ako skoro všetky mestá. Totiž Thásosania nechodia radi pešo. Vozia sa všade autami. Aj keď skôr tu uvidíte drobné autíčka, aj tie vedia spôsobiť peknú „zápchu“ na úzkych uličkách.

Voda na vydaj
Hlavná komunikácia ma postupne priviedla do hlavného mesta, ktoré má dva názvy. Thásos a Limenas. Tu žijú najbohatší ostrovania. Najlepšie sa dá zbohatnúť na cestovnom ruchu a na vývoze olivového oleja. Dobre zarábajú aj požiarnici a súkromní lekári či právnici. Toto mesto je najbližšie ku gréckej pevnine. Len 6,5 kilometra od mesta Keramoti. Sem privážajú trajekty turistov. Mesto je viditeľne najväčšie. Ulice má širšie, väčšie obchody, väčšie reštaurácie, viac turistov. Jednoducho – hlavné mesto. Ale turisti tu nezvyknú zostávať. Nie je tu pekná pláž, je to mesto na výlety a mesto poznávania histórie. V historickom centre som navštívila pozostatky antickej agory. To bolo
v minulosti centrum kultúry, náboženstva a spoločenského života. Zostali už len stĺpy, zvyšky múrov a mramorových diel. Do agory sa vstupuje antickou bránou. V jej blízkosti stojí kostol a budova archeologického múzea. To však bolo počas mojej návštevy zatvorené. Ďalšou pamiatkou hlavného mesta je antický amfiteáter. Bol vystavaný z mramoru a mal kapacitu 5000 divákov. Odohrávali sa tu nielen divadelné predstavenia, ale aj býčie zápasy a boje gladiátorov.
Z prístavu sa ponúka výhľad na mys Keramoti a na ostrov Thassopula. Turisti tu trávia čas v kaviarňach, reštauráciách, tavernách alebo v obchodoch. Domy hlavného mesta siahajú k úpätiu lesnatého pahorku, ktorý sa týči hneď za mestom a chráni ich pred južnými vetrami. Mesto Limenas vždy slúžilo ako prístavisko lodí, najmä, keď zúrili búrky a vlnobitie. Prístavy má dva. Starobylý a moderný.
Vo východných kopcoch ostrova som navštívila čarovnú dedinku Panagia. Patrí medzi územia chránené UNESCOm, pretože si udržuje tradičnú macedónsku architektúru s lokálnymi prvkami. Sú tu domy neuveriteľne farebné. Na kráse Panagii pridáva aj to, že sa nad ňou týči najvyšší vrch ostrova Ypsarion. V roku 1845 bola hlavným mestom ostrova s vlastnou menou. Pomenovaná bola podľa kostola Panagia, ktorý je veľmi honosný. Uprostred dediny sú pramene, z ktorých keď sa napije slobodná žena, tak sa na Thásose vydá.
V Panagii som ochutnala aj tradičné grécke ovocie nakladané v mede. To je suvenír, ktorý si mnohí turisti nosia domov. Je to chutné, ale veľmi sladké. Vraj práve kvôli tomu, že si miestne ženy doprajú túto dobrotu každý deň, majú zadky trochu väčšie. Po grécky sa zadok povie kolos. Z dediny bolo vidieť krásnu pláž, ktorá leží pod mestom. Volá sa oprávnene Zlatá pláž. Ale svoj názov nedostala len kvôli zlatistej 4,5 kilometrov dlhej pláži, ale kvôli tomu, že tu boli kedysi ložiská zlata. Špecifická je tiež tým, že keď sa kúpete
v priezračnej vode, oproti vám sa týči vysoká hora. Táto pláž nemá svoje letovisko, je to výletné miesto.

Pláže sa nedajú spočítať
Na ostrove je veľa krásnych pláží. Paradise beach, teda rajská pláž, je určite začarovaná. Jej nádherné vlny pôsobili na všetkých turistov tak, že aj keď nebolo najteplejšie, zhadzovali rifle a bundy a skákali do vody. Tak ako ja. Nedalo sa odolať. Podobne čarovná pláž bola v zálive Aliki. Takisto je ocenená modrou vlajkou. Píniové stromy sa nakláňali nad tyrkysovou vodou a v skalách sa rysovali drobné jaskyne. Aliki je malá dedinka, ktorá mala v histórii veľký význam. Tu, uprostred azúrovej vody Egejského mora, bola malá skala – v minulosti známa ako posvätná. A po čase bol celý východný záliv tejto skaly považovaný za posvätné miesto. Neskôr tu boli vybudované dve kresťanské baziliky. Z obidvoch zátok prístavu Aliki sa už od staroveku vyvážal ostrovný mramor, známy belosťou a vynikajúcou kvalitou. Na plážach rybárske krčmičky so špecialitami a v takmer každej na šnúrach sušia chobotnice. Aliki má okrem pláží aj archeologické nálezisko starobylých bazilík, ako inak, z mramoru, a pri pobreží mramorový lom. Na malom kúsku tu nájdete veľa. Tým je vlastne špecifický celý ostrov. Kde sa vyberiete, tam nájdete umelecké dielo, malú kaplnku, kostol či sochu. A tak tu objavujete neobjavené.
Cestou z Aliki som sa zastavila v ženskom kláštore sv. Archangela. Stojí na nádhernom mieste
v kopci, a tak je odtiaľto priam fantastický výhľad na skalný zráz spadajúci do modrého mora. Sedemnásť mníšok, ktoré tu žijú, sa ním môže kochať každý deň. Kláštor vlastní vzácnu relikviu, jeden z klincov, ktorým bol ukrižovaný Ježiš Kristus.
Najstaršou osadou ostrova je Theologos, známy pestovaním viniča. Theologos leží 10 kilometrov smerom do vnútrozemia od mesta Potos, v nadmorskej výške 220 m. Je to stará dedinka schovaná hlboko v lesoch. Privítali nás kozy, ktorých je na ostrove veľa. Domy v macedónskom štýle sú pokryté kamennými doskami. A všade kvetinové záhradky. Staré, malebné domčeky, pár obchodíkov, drobný kostol a grécki muži štandardne posedávajúci pred tavernou a popíjajúci silnú kávu. Objavila som tu aj drobnú staručkú pekáreň
a obchod, kde vyrábali a predávali sandále. Theologos je tichá dedinka s pokojnou atmosférou.

Opísať všetky krásne miesta, ktoré som tu videla, a zážitky, ktoré som zažila, nedokážem. Strávila som tu krásne chvíle. Thásos je nádherný ostrov. Cítila som sa tu skutočne šťastná. Jednoducho dovolenka, akú som si predstavovala.

Alenka Motyčková

• < Predch.
• Nasl. >