Kde Záletník Zeus Uniesol Krásnu Európu – Čo o Thásose hovorí história

Čo sa mne na ostrove Thásos najviac páčilo, bolo to, že tento malý ostrov s množstvom nádherných pláží má bohatú históriu.
Hovorí sa, že aj keď domáca pani v záhradke okopáva zeleninu, narazí na nejakú archeologickú vykopávku. Jednoducho, kdekoľvek sa pohnete, nájdete miesto, kde budete cítiť vôňu minulosti. Pretože Thásos má minulosť veľmi bohatú.
Dôkazy najstaršieho osídlenia ostrova siahajú do obdobia neolitu. Od tej doby bol ostrov postupne dobývaný rôznymi národmi. V 8. storočí pred n.l. na ostrov pricestovali Féničania. Najmä kvôli borovicovému drevu na ich lode, a nerastné suroviny. Na ostrove sa ťažilo zlato, zinok, striebro a mramor. Vzácne kovy je vraj možné objaviť aj dnes, ale mne sa to bohužiaľ nepodarilo. Avšak v dedinke Aliki som mala možnosť vidieť majestátny lom na vzácny biely mramor. Koncom 8. storočia pred n. l. sa na ostrov vylodili Gréci. Venovali sa obchodu a vytvorili pevný štát s nezávislou menou. Na svoju obranu vybudovali pevné mramorové hradby, ktorých zrúcaniny sa zachovali dodnes. Vystavali aj hlavné mesto Thásos či Limenas, celé z mramoru. Ostrov sa stal dôvodom sporov a bojov medzi Aténami a Spartou a o mnoho neskôr bol pričlenený k macedónskemu štátu. Thásos zaznamenáva rozkvet v období Rímskej ríše, kedy boli ostrovu poskytnuté zvláštne privilégiá. Pod rímskou nadvládou bol Thásos od 1. storočia pred n.l. až do 5. storočia n.l., kedy na ostrov začali prichádzať kresťania, ktorí spôsobili značné škody. Takmer všetky nekresťanské pamätihodnosti zničili. Ôsme storočie nášho letopočtu je pre Thásos obdobím vpádu pirátov, teda aj značného úpadku a pustošenia. V 13. storočí bol ostrov dobytý Benátčanmi a o dve storočia neskôr Turkami, čo znamenalo ďalšiu pohromu. Takmer všetci obyvatelia ostrova boli predaní ako otroci v Istanbule. Až do 19. storočia ostrov tvorili iba ruiny. Mohamed Ali ho však v 19. storočí pripojil k Egyptskej ríši a ostrov opäť ožil. Začalo sa s novou výstavbou a vrátilo sa aj obyvateľstvo. V roku 1902 sem opäť vpadli Turci a ovládli ostrov. Avšak v roku 1912 sa ostrov Thásos stal súčasťou gréckej republiky s oficiálnym hlavným mestom Atény. Avšak územie spadá pod správu mesta Kavala a samotný ostrov má svoje hlavné mesto s dvoma názvami – Thásos a Limenas. Históriu ostrova približuje archeologické múzeum v hlavnom meste a archeologické vykopávky takmer po celom ostrove. OBJAVÍTE TU BOHATÚ HISTÓRIU minulých rokov. V hlavnom meste môžete navštíviť antickú agoru postavenú z mramoru, ktorá bola kedysi centrom kultúry, obchodu, náboženstva a spoločenského života. Prvé budovy boli postavené už v 6. storočí pred n.l., ale neskôr bola agora prestavaná v období najväčšieho rozmachu. Pozostatky stĺpov a múrov sú mramorové, avšak mramor je už storočiami čiastočne zanesený. Chodníkom sa dá vystúpiť nad mesto až k amfiteátru z 5. storočia pred n. l.. Sedačky sú tiež mramorové a celé divadlo pôsobí vznešene. Amfiteáter bol postavený pre 5000 ľudí. Hrali tu divadlá, a odohrávali sa tu aj býčie a gladiátorské zápasy. Nad mestom sú aj trosky stredovekej pevnosti. Veľmi pekné archeologické nálezisko som videla v meste Aliki. Sú to pozostatky z dvoch kresťanských bazilík. Vsadené do nádherného prostredia s tmavomodrým morom pôsobia nádherne. Trošku smiešne mi bolo, keď som na jednom z múrikov na archeologickom nálezisku videla vyrytý obraz mužského pohlavného orgánu. Samozrejme som si pomyslela, že to spôsobili nejakí súčasní výtržníci. Až delegátka nás opravila, že to tak nie je. Tento obrázok bol spojený so šípkou, no a tá vraj v minulosti ukazovala na verejný dom, kde sa unavení námorníci chodili rozveseliť.

NÁBOŹENSTVO BOLO, ako u všetkých starovekých Grékov, založené na uctievaní dvanástich olympských bohov, ktorým šéfoval Zeus. Podľa povesti držal ochrannú ruku nad ostrovom Herakles. Kolonisti z ostrova Paros sem priniesli tiež tradíciu slávností Demetry. Slávnosti tu boli veľmi časté. Nechýbali ani divoké zábavy na počesť boha vína Dionýsa. Náboženské obrady na počesť bohyne Demetry boli jedny z najdôležitejších. Ceremoniál obradov bol taký tajný, že trestom pre zasvätených, ktorí ich prezradili, bola smrť. Demeter bola bohyňa plodnosti a úrody. Bola dobrá a mierna. Len raz jej zloba takmer zahubila ľudstvo. Boh podsvätia Hádes sa zamiloval do jej dcéry a uniesol ju do podsvätia. Demeter sa rozčúlila a povedala, že pokiaľ jej dcéra nebude vrátená, nebudú stromy plodiť a rastliny rásť. Zeus poslal dve posolstvá. Hádesovi, aby vrátil Demetre jej dcéru a Demetre, že sa jej dcéra môže vrátiť, len ak neochutnala potravu mŕtvych. Jej dcéra sa zaprisahala, že v podsvätí hladovala, ale záhradník ju videl ako jedla granátové jablko. „Prasklo to“, ale Demeter odmietla kliatbu zrušiť. Aby ľudstvo nevymrelo hladom, Zeus rozhodol tak, že kvôli zjedenému granátovému jablku, tri mesiace v roku bude jej dcéra v podsvätí. Demeter čiastočne ustúpila, ale počas tých troch mesiacov, kým je jej dcéra v podsvätí, vládne zima a nerodia sa plody.

KRESŤANIA SI BLÍZKO dedinky Aliki vybudovali kláštor Archangela. Je to ženský kláštor postavený na skale. Pýši sa jedným z klincov, ktorým bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Základy tohto kláštora siahajú do stredoveku. Od roku 1974 tu žije 17 mníšok. Niežeby som chcela byť mníškou, ale kláštor je skutočne krásny a ten výhľad skalné útesy padajúce do mora - no niečo fantastické. Vyrábajú tu medové sviečky, robia lekváre a maľujú svätých. Inak kostolíkov je po celom ostrove veľa. Samozrejme, sú snehovobiele s kaplnkami siahajúcimi k modrej oblohe. A keďže sú tu ľudia veľmi pobožní často popri ceste uvidíte malé kaplnky. Jedny sú murované a jedny železné. Murované slúžia ako miesta na modlitby a kovové sú pamiatkou na ľudí, ktorí zahynuli na cestách. Jedna kovová kaplnka, jeden vyhasnutý ľudský život.

Na východných kopcoch ostrova narazíte aj na dedinku Panagia. V roku 1845 bola hlavným mestom ostrova s vlastnou menou. Pomenovaná bola podľa kostola Panagia. V čase náboženských sviatkov a celonočných omší dedinské ženy pripravujú v priestore pred kostolom varené mäso s mletou pšenicou, ktoré ponúkajú veriacim po ukončení omše. Pri kostole bývajú aj rôzne slávnosti. Celá dedina je veľmi pekná a kvôli zachovaniu tradičnej macedónskej architektúry s lokálnymi prvkami je zapísaná aj do zoznamu evidovanému UNESCOm.

A AKO DOSTAL OSTROV Thásos svoj názov? Legenda hovorí, že kráľ Aginoras mal krásnu dcéru Európu. Záletník Zeus sa do nej zamiloval, prevtelil sa do podoby bieleho býka, a takto ju uniesol. Bratia krásnej Európy sa rozhodli ju vyslobodiť. Jeden z nich sa volal Thásos a práve on sa ju vybral hľadať do Stredomoria. Na ceste objavil krásny ostrov. Zapáčil sa mu tak, že na sestru zabudol a ostal tu žiť. Preto nesie práve jeho meno. Znie to veľmi romanticky, ale pravdepodobnejšie bude, že je to skomolenina gréckeho slova dasos – čo znamená lesnatý.

Ostrov je posiaty historickými budovami a krásnymi miestami. Objavíte tu kostolíky, kaplnky alebo zrúcaniny z obdobia stredoveku. Niekedy ma až zaskočilo, aké romantické miesto som našla počas potuliek ostrovom. Uprostred olivového hája malý kostol, či z mramoru vytesanú sochu. Ak máte radi históriu na Thásose, si prídete na svoje.

• < Predch.