Zaujímavosti Laborecka

Laborecko je región na severovýchode Slovenska vo Východných Karpatoch (Nízke Beskydy) na hornom toku rieky Laborec pri hranici s Poľskom. Nepatrí medzi turisticky frekventované oblasti, ale má čo ponúknuť návštevníkom. Ideálne miesto, ak si chcete oddýchnuť od davov ľudí či vychutnať si ticho jesennej prírody.

Medzilaborce

Metropolou regiónu je okresné mestečko Medzilaborce. Dominantou sídla je pravoslávny chrám Cerkev svätého Ducha. Stojí na mieste starého dreveného svätostánku, zničeného počas druhej svetovej vojny. Súčasná murovaná cerkev vznikla v roku 1949 vďaka šikovnosti miestnych ľudí aj napriek politickej nepriazni. Projekt bol schválený ako pamätník padlých hrdinov – Slovanov v prvej a druhej svetovej vojne, ale v skutočnosti to bola pravoslávna svätyňa v staroruskom renesančnom slohu.

Priamo pod návrším s chrámom stojí Múzeum moderného umenia Andyho Warhola, ktoré vzniklo v roku 1991. Warholova galéria popartu bola prvou na svete a v súčasnosti je jedinou v Európe. Umelcovi rodičia sú rodáci z blízkej obce Miková, ktorá leží v susednom okrese Stropkov. Napriek tomu, že Andy Warhol nikdy nebol na Slovensku, samospráva realizuje projekt Warhol City. Vybrané prvky intravilánu mesta sa menia v duchu Warholovej tvorby. Napríklad autobusové zastávky sa zmenili na známe plechovky a pribudol miniskanzen rusínskej dediny (vstup na objednávku) pri amfiteátri, kde začína lesný náučný chodník lesoparkom Kamjana k Čertovmu kameňu.

Krásny Brod

Na južnom okraji obce Krásny Brod stojí Monastyr Zoslania svätého Ducha - jeden z najstarších a najvýznamnejších gréckokatolíckych monastyrov (monastyr – kláštor mníchov východného obradu). Vďaka silnej cyrilo-metodskej tradícii je Krásny Brod považovaný za „rusínsky (rusnácky) Devín“. Monastyr stojí na mieste pohanskej svätyne z 5. storočia pred Kristom, kde boli prinášané zvieracie i ľudské obete pre bohyňu Kupalu-Slávu. Koncom 14.storočia ho dal postaviť knieža Teodor Koriatovič Podolský. V roku 1603 na príkaz zemplínskeho grófa Valentína Drugetha (protestantského vierovyznania) vypálili kláštor počas procesií. Drugeth si svoju chybu uvedomil a neskôr ho dal znovu postaviť. Druhá skaza prišla na začiatku 18. storočia počas rákocziovského povstania, po ktorom bol opäť obnovený.

Tretíkrát bol zničený počas 1. svetovej vojny v roku 1915.

Pôvodný monastyr dnes tvoria zakonzervované rozvaliny s vežou. Vedľa stojí kaplnka zasvätená „Ochrane prečistej Divy Márii“ z roku 1761. Ruinu obklopujú staré lipy, gaštany a hroby baziliánskych mníchov. Dodnes sa zachovala studňa, kde sa v 14. storočí stal zázrak uzdravenia slepého človeka, ktorý sa umyl vodou, pomodlil a začal opäť vidieť. Novou dominantou je moderný monastyr postavený v rokoch 1998 – 2001. V tesnej blízkosti krásnobrodského kláštora sa rozprestiera cintorín z prvej. svetovej vojny. Pochovaných je tu 1006 vojakov Rakúsko-Uhorskej monarchie, Ruska a iných krajín. Cintorín vznikol v roku 1918 a zrenovovaný bol v 2006.

S monastyrom údajne súvisí skalný útvar Čertov kameň na vrchu Kameň/Kamjana (433 m), ležiaceho severne od Krásneho Brodu. Povesť hovorí, že čertom sa nepáčilo zhromažďovanie veriacich ľudí v krásnobrodskom monastyre. Preto chceli kláštor zničiť veľkým kameňom z Beskyda. Čerti niesli balvan na malíčkoch, avšak stratili svoju moc po kikiríkaní kohútov a skala im padla ešte pred Krásnobrodom. Dodnes možno obdivovať pieskovcové skalisko s vytesanou tvárou démona, ku ktorému sa dostaneme podľa smerovky pri Chráme sv. Jána Krstiteľa v Krásnom Brode.

Palota

Palota je rusínska pohraničná dedina s Poľskom, umiestnená pod hlavným karpatským hrebeňom (Laborecká vrchovina) v blízkosti Laboreckého priesmyku a Lupkovského sedla. V obci stojí novoklasicistická pravoslávna Cerkev Narodenia Panny Márie z roku 1862. Pri ceste do Laboreckého sedla (Przełecz Beskid nad Radoszycami) sa nachádza cintorín z prvej. svetovej vojny s 28 hrobmi, kde leží 151 vojakov Rakúsko-Uhorska a Ruska. V priesmyku funguje od roku 2004 hraničný priechod Palota/Radoszyce s asfaltovou cestou s vylúčenou ťažkou nákladnou dopravou.

Lupkovský priesmyk (Przelecz Łupkowska) slúži ako železničný priechod Palota/Łupków. Železničná trať prekonáva horstvo Lupkovským tunelom (dĺžka 416 m), ktorý postavili v roku 1874. Po vojne bol v roku 1946 nepriechodný tunel opravený, ale trať nebola využívaná. Premávka do Poľska bola obnovená až v roku 1996 a dnes sa, žiaľ, znovu vlakom nedostanete do poľského Łupkowa. Opätovne zastavená osobná preprava je na škodu celej veci, lebo traťou sa viezol rakúsky cisár František Jozef I. a tiež „Dobrý vojak Švejk“. Putovanie po Švejkových stopách Haličou je hneď za hranicou populárny produkt cestovného ruchu. U nás sa „švejkofilovia“ odvezú jedine po trati z Humenného(socha Švejka na stanici) po Medzilaborce a z Paloty už len pešo po zelenej značke do Lupkovského sedla. Tomu sa hovorí nevyužitý potenciál.

Kalinov

Ďalším rusínskym sídlom na hraniciach s Poľskom je neveľká obec Kalinov, preslávená po celom Československu z čias SNP. Ako prvú obec v bývalej ČSR ju 21. 9. 1944 oslobodila Sovietska armáda od fašistických okupantov. Do večera boli oslobodené aj susedné dediny Habura, Borov a Čiertižné. Udalosť, pri ktorej padlo 1200 sovietskych vojakov, pripomína pamätník „Oslobodenie“ z bieleho mramoru v centre dediny. V Kalinove sa nachádza taktiež cintorín z prvej. svetovej vojny, kde odpočíva 264 rakúsko-uhorských a ruských bojovníkov. Pamiatkou obce z 18. storočia je gréckokatolícka Cerkev Nanebovzatia Panny Márie, pri ktorej rastie 300-ročná lipa.

Pre pešiu túru z Kalinova sa ponúka výstup na hraničný vrch Paseky (rusínsky Pasika, poľsky Wielki Bukowiec) po modrej značke (horšie značenie). V nadmorskej výške 848 m stojí nemecká strážna veža z druhej. svetovej vojny. Slúžila ako pozorovateľňa okolia na strategickom vojenskom bode. Severozápadne od kovovej veže stojí pamätník ku vstupu sovietskych vojsk (20. 9. 1944) do Československa. Z mestskej časti Medzilaboriec - Vydraň vychádza žltá značka (horšie značenie) cez rekreačné stredisko Daňová (lyžiarsky vlek, vodná nádrž) a vychádza na hraničný hrebeň Laboreckej vrchoviny (kóta Stredný hrb).

Text vznikol s použitím stránky www.laborecko.net.

Text a foto:

Mgr. Tomáš Trstenský

CESTOVATEL 11/2011

• < Predch.
• Nasl. >