Tlstá a Ostrá

Absolvujeme náročnú celodennú okružnú túru v západnej časti Národného parku Veľká Fatra. Vystúpime na dva dominantné vrcholy veľkofatranského podcelku Bralná Fatra – Ostrá a Tlstá, ktoré sa čnejú nad Turcom. Čaká nás 19 km dlhá trasa s prevýšením 1105 metrov a čistým časom chôdze 6,5 hodiny krajinársky hodnotným územím s peknými výhľadmi.

Trasa

Blatnica – Gaderská dolina – Vápenná dolina – Jaskyňa Mažarná – Tlstá – Lubená – Bágľov kopec – Zadná Ostrá – sedlo Ostrej – Ostrá – sedlo Ostrej – Muráň – Konský dol – Gaderská dolina – Blatnica

Olejkári a šafraníci

Nástupným bodom na túru je turčianska obec Blatnica, kam premávajú autobusové spoje z Martina. Dedina leží priamo na podhorí Veľkej Fatry, popod ktorú vedie vedľajší cestný ťah, tzv. Cesta SNP z Turčianskych Teplíc cez Belú-Dulice do Turčianskej Štiavničky. Obec má bohatú tradíciu. V lokalite Sebeslavce boli odkryté nálezy z bronzovej a železnej doby, hradisko púchovskej kultúry a mohyla slovanského veľmoža. Na skalnom ostrohu medzi Gaderskou dolinou a Blatnicou sa od polovice 13. storočia vypínal Blatnický hrad, ktorý je dnes v rozvalinách. V samotnej obci sa nachádza múzeum fotografa Karola Plicku v barokovo-klasicistickej kúrii a zaujímavé sú tiež murované domy so sýpkami a klenutými bránami olejkárov a šafraníkov, ktorí pôsobili najmä v Poľsku a Rusku. Blatnica je tiež pôsobiskom prvej slovenskej botaničky Izabely Textorisovej.

Park národov

Vyrážame po zelenej a žltej značke zo stredu Blatnice smerom k horám popri toku Blatnického potoka. Na okraji zástavby sa nachádza záchytné parkovisko pre autá a prichádzame na rázcestie Gaderskej a Blatnickej doliny, kde sa rozprestiera Park národov s pamätníkom Slovenského národného povstania, malým amfiteátrom, jazierkami, partizánskym bunkrom a od roku 2002 tu nájdeme základný kameň Národného parku Veľká Fatra. Od rázcestníka pokračujeme po žltej značke do Gaderskej doliny (vľavo). Po pravej ruke míňame chatovú osadu Gader (reštaurácia), pri ktorej je malé parkovisko a ďalej zákaz vjazdu do doliny.

Gader

Prechádzame popod skalné steny Plešovica vľavo a vpravo ústí dolina Konský dol (odbočka modrej značky), kadiaľ sa budeme vracať poobede. Naďalej kráčame údolnou asfaltkou Gaderskej doliny a o pár minút sa objavuje odbočka (žltá značka „hrad“) k ruinám pevnosti Blatnica. Za rázcestím sa dolina trochu rozšíri a z lúky pri prvej horárni sa otvára výhľad na bralnatú horu Pekárová. Na rázcestí zabočíme doprava na modrú trasu – Chodník Janka Bojmíra, pomenovanú podľa turčianskeho turistického aktivistu (značkár chodníkov a autor turistických sprievodcov). Kráčame Vápennou dolinou, ktorá nemá povrchový tok a je krátkou bočnou vetvou krasovej Gaderskej doliny. Hneď zo začiatku chodník naberá stúpanie a po zabočení do svahu pomôžu pri chôdzi turistické paličky. Vyšliapaná cestička prudko stúpa skalnatým terénom a prekonáva niekoľko výrazných prahov doliny.

Mažarná

Keď sa ocitneme v mohutnom objatí skalného amfiteátra, stojíme priamo pred vstupom do jaskyne Mažarná. Vstupná časť je tvorená mohutným previsom, pod ktorým sa rozprestiera priestranná vstupná sála Mažarnej. Podzemie bolo využité partizánmi počas SNP a taktiež tu boli objavené nálezy z eneolitu, mladšej kamennej doby a bronzovej doby. Puklinovo-rútivá jaskyňa má dĺžku 130 metrov a od roku 2009 možno legálne do nej vstúpiť vďaka štatútu „verejnosti voľne prístupná jaskyňa“ a pozrieť si jej zvetranú kvapľovú výzdobu a krasové jazierka na konci pravej vetvy chodby. Nezabudnite si zobrať zdroj svetla. Po prehliadke jaskyne pokračujeme popod skalný previs doľava k reťaziam, po ktorých strmo šplháme nahor nad skalnú galériu. Z okraja brala sa od pokrútených borovíc otvára pekný výhľad na Turiec a protiľahlú Lúčanskú časť Malej Fatry.

Turčianska moletka

Sústavou serpentín stúpame severným úbočím Tlstej k jej vrcholu, ktorý sa nachádza vo výške 1373,3 m. Odlesnený plochý vrchol ponúka pekný kruhový výhľad na široké okolie a taktiež na nasledovnú trasu. Zakrpateným porastom smreka sledujeme zelenú značku hrebeňovej hrany tzv. turčianskej moletky, ktorá právom dostala pomenovanie podľa mohutného masívu. Chodníček sa kľukatí cez nevýrazný vrchol Lubenej (1413,8 m), čo je najvyšší bod našej túry. Od vrcholu sa otvára pekný výhľad na centrálnu časť Veľkej Fatry a až tu si človek uvedomí mohutnosť Gaderskej doliny, ktorá je považovaná za najkrajšie údolie v pohorí.

Ostrá

Od Lubnej nás čaká prudký zostup na juh do bezmenného sedielka. Zmiešaným lesom pokračujeme na nevýrazný Bágľov kopec (1280 m). Zalesnený hrebeň nás prevedie cez kótu 1216,8 m k výstupu na výhľadovú Zadnú Ostrú, kde sa odpája žltá značka do Juriašovej doliny cez sedlo Misy a do Blatnickej doliny. Výrazne hrotitý a skalnatý hrebeň s krásnymi výhľadmi nás dovedie do sedla Ostrej, kde k hlavnému vrcholu Ostrej vedie významová odbočka. Určite sa oplatí zdolať posledné dnešné stúpanie po príkrom chodníku, ktorý je zabezpečený reťazami a drevenými stupňami. Turistickou lahôdkou je prechod skalným oknom, aby sme sa vôbec dostali k vrcholovému kameňu. Najvyšší bod je označený kovovou skrinkou výstupovej knihy. Ostrá ponúka výborný kruhový výhľad a tiež vizuálne zrekapitulovanie zdolanej trasy. Masív Ostrej ukrýva okrem prírodných krás aj dve pamätné tabule. Jedna sa viaže k lavínovej tragédii z januára roku 2000 (drevený kríž) a druhá tabuľa len symbolicky súvisí s Ostrou.

Konský dol

Po nabažení sa výhľadov sa vraciame do sedla Ostrej, odkiaľ sa po žltej značke vnárame do záveru Konského dolu. Po trase ešte môžeme absolvovať krátku zachádzku na Byronov výhľad s pohľadom na mohutné bralá Tlstej. Serpentínami zostupujeme na rázcestie Muráň, kde sa napájame na Chodník Janka Bojmíra a dnom Konského dola sa vrátime späť do Gaderskej doliny a Blatnice.

Text a foto:

Mgr. Tomáš Trstenský

CESTOVATEĽ 10/2011

• < Predch.
• Nasl. >