Horná Mariková a Lazy pod Makytou

Mnohým tieto názvy obcí možno ani veľa nepovedia. A musia hľadať v mape, aby sa zorientovali. Nuž tak im poradíme. Nech hľadajú na pravej strane Váhu, smerom k českým hraniciam medzi Považskou Bystricou a Púchovom. A keď si v počítači mapu priblížia, s úžasom zistia, že ide o rozľahlé kopce s viac, či menej lazníckym osídlením. Nakoniec názov obce Lazy pod Makytou tomu aj napovedá.

Horná Mariková

Keď odbočíte z hlavnej cesty, zistíte, že tá vedľajšia je takmer nepretržite lemovaná obytnými domami. Zväčša pekne upravenými, čo dáva tušiť, že tu ešte žijú ľudia, ktorí nezabudli poctivo pracovať. A Horná Mariková sa začína presne tam, kde sa končí Dolná Mariková. Napriek tomu, že sme v dedine, práve tu je osídlenie stále redšie. A do jednotlivých dolín a doliniek vedú cesty s označením rôznych osád. 12 kilometrov je dlhá obec Horná Mariková. Ľudia si tu žijú s veľkým priestorom okolo seba. Je to aj romantické, najmä ak človek hľadá miesto oddychu, ale je to aj náročné. Autobusy nechodia všade, niekedy k nim treba šliapať kilometre a jazdia skôr zriedkavo, ako často. A čo taká zimná údržba? Obec s 650 obyvateľmi musí udržiavať 45 kilometrov miestnych ciest.

Je to rázovitá a pekná obec. Nevýhody sa striedajú s výhodami. Dlho tu bol stavebný uzáver. Nepribúdali nové domy, ostala však pôvodná architektúra. No, prinieslo to aj vysťahúvanie sa z dediny. Na druhej strane sa vytvorili podmienky pre chalupárstvo.

Je jednoznačné, že obec je dnes viac ako zaujímavá pre milovníkov turistiky a cykloturistiky. Povestné sú výlety na Malý Javorník či Stratenec. Alebo na chatu Portáš a Kohútku v Českej republike. Pre zaujímavosť, je to iba 6 kilometrov. Povestná je túra na Čertov, Orgoňovu Kýčeru, do Nimnice a podobne.

V obci nechýbajú ani cykloturistické trasy a tak je zrejmé, že Hornú Marokovú vyhľadávajú vyznavači turistiky, čistej prírody, tí ktorí sa na lesných chodníkoch neradi tlačia. Možno chýba moderná infraštruktúra, ale komu vlastne? Tento kraj vyhľadávajú návštevníci kvôli jeho kráse, čistému vzduchu, darom prírody.

Vraj, kde sa možno okúpať? To predsa patrí k letu. Priamo v Hornej Marokovej je rybník / možno v ňom loviť pstruhy/, kúpele Nimcica sú vzdialené len 17 kilometrov, Považskobystrické kúpalisko je vzdialené 22 kilometrov, rovnako aj kryté plavárne v Považskej Bystrici a Púchove. Atraktávne kúpalisko Veronika v Rajci iba 40 kilometrov. No a spomínaných 6 kilometrov je k bazénu pri chate Portáš a Kohútka v Čechách.

Osobitne sa pristavme pri kúpeľoch Nimnica. Liečia tu toľko diagnóz, až je to prekvapujúce. Z hľadiska turistiky je zaujímavé, že kúpele ležia na brehu malebnej Nosickej priehrady, majú krásnu parkovú úpravu a pre voľný cestovný ruch slúži aj bazén, aj vírivka.

No a zima? Boli ste už v stredisku SKI Ráztoka? Prekvapí vás veľmi dobrý, udržiavaný a zasnežovaný svah. Mnohí ho už našli a vracajú sa sem. Nakoniec, kde nájdete veľmi slušnú lyžovačku za 6 eur?

Je tu nejaký problém s ubytovaním? Predstavte si, že nie. Wolfland penzión, Chata u Richtára, Chata Maríkova, to je len náznak z ponuky tejto obce. Niet tu veľkých hotelov, chýba moderný luxus...ale čo je to luxus? Nie je dôležitejšia atmosféra pohody?

Pristavme sa pri penzióne EVAMÁRIA. Tam som prenocoval, tam som si aj užíval pohostinnosti pri príprave tohto článku. Mária Zálešáková osobne zamiesila cesto na výborné Maríkovské koláče a na pagáča, ktoré potešia nielen žalúdok ale aj dušu. Jeden syn ma sprevádzal po obci, druhý zahral na harmonike. A nie hocijako. Typická ukážka rodinného penziónu. Majú tu hostí, ktorí sa vrátili už 60 krát.

Jedni kvôli vzduchu, iní kvôli výletom, ďalší majú radi lyžovačku, alebo počas sezóny chodia na hríby, či čučoriedky. Je to úžasný kraj. Z Marikovčanov sa stávajú hostitelia. A hostia veruže prichádzajú. V lete napríklad aj na kysnuté čučoriedovníky.

Lazy pod Makytou

Je to trochu zvláštna situácia. Chotár majú Lazy pod Makytou spoločný s Hornou Marikovou. Mnohé turistické chodníky sú spoločné. A zhruba rovnaká vzdialenosť – 5 až 6 kilometrov je aj na českú stranu, k Portášu a Kohútke. Iba s tým rozdielom, že z Lazov sa tam dá dostať po ceste aj autom. Cesta nie je bohvieaká, ale na to sme už na Slovensku zvyknutí.

A predsa sú obecné úrady od seba vzdialené asi 30 kilometrov. Po ceste sa totiž do Lazov po Makytou ide z Púchova, pekne upraveného mestečka, ktoré tiež stojí z návštevu. Smerom na Zlín. Asi po desiatich kilometroch jazdy husto osídlenou oblasťou čaká značka a nasleduje podobná dedina ako Horná Mariková. Rozťahaná, dlhá a pomerne riedko osídlená.

Chotáre sa teda dotýkajú, prelínajú sa navzájom, no neraz sa z jednej obce dostanete do druhej rovnako rýchlo autom i pešo. Najznámejšia osada je Mladoňov. Patrí k tým, ktoré boli počas 2. svetovej vojny vypálené a pravidelne sa tu organizujú veľké oslavy sviatku SNP. Netvrdím, že sa tu nenájdu moderné domy, avšak klasické „štokovce“ akoby chýbali. Obec mala relatívne nedávno ešte 3 000 obyvateľov, dnes už len 1 300. A tak je jasné, že mnohé krásne domy, s patinou kultúrnosti a originálnej architektúry, skončili v rukách chalupárov. Celkove sem dochádzajú z širšieho okolia víkendoví obyvatelia približne do 400 chalúp.

Poďme do okolia

Neďaleko hraníc s Českou republikou, na severozápade Slovenska, leží mesto zelene, Považská Bystrica. Týmto príjemným moderným mestom preteká najdlhšia slovenská rieka Váh.

Považská Bystrica ...

Neobyčajný je tunajší Kostol Navštívenia Panny Márie zo 14. storočia. Radí sa k dominantám mesta. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913 – 1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. Na modernú trojloďovú stavbu s dvoma vežami bol kostol prestavaný v roku v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode.

Na kopci nad mestom púta pozornosť kaplnka sv. Heleny z roku 1728. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, za ktorým je baroková veža. Stavba je romanticky obklopená lipami, z ktorých jedná má 250 rokov. Konajú sa tu pravidelné bohoslužby. V Župnom dome na Nábreží slobody sa nachádza Archeologické múzeum Púchovskej kultúry.

Mesto je bohaté aj na kultúrne podujatia pripomínajúce zvyklosti a tradície minulých rokov. Známy je folklórny festival „Otvára sa letu brána“, ale aj obľúbený Považskobystrický jarmok s kopou atrakcií.

Novou atrakciou mesta je diaľničný most, ktorý vedia prakticky nad centrom Považskej Bystrice.

...a významné pamiatky v okolí

História mesta je úzko spätá s Považským hradom, postaveným v 13. storočí na skalnatom ostrohu v tesnej blízkosti mesta. Je dobre prístupný z obce Považské Podhradie, od kostola po žltej turistickej značke. Výstup trvá približne 20 minút.

Zaujímavým objektom je aj najneprístupnejší hrad na Slovensku, hrad Lednica z rovnakého obdobia.

Nad obcou Vršatské Podhradie sa nachádza ruina hradu Vršatec z 13. storočia. Je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale na Slovensku. Asfaltová cesta z obce umožňuje dostať sa k nemu veľmi pohodlne. Na skalnatom kopci medzi Veľkým a Malým Košeckým Podhradím sa ukrývajú pozostatky Košeckého hradu z 13. storočia, ku ktorým vedie z obce značkovaný chodník. Z hradu sa ponúka výhľad na Vápeč a Strážovské vrchy.

Medzi Súľovskými skalami je možné nájsť zrúcaniny Súľovského hradu. Vzhľadom na svoju ťažko prístupnú polohu (567 m nad morom) sa kedysi uplatnil ako článok v signalizačnej sústave.

Pôvodne kráľovský Hričovský hrad postavili v blízkosti hlavnej považskej cesty v polovici 13. storočia. Je príkladom stredovekého hradu na vyslovene ťažko prístupnom mieste. Pri pohľade z väčšej vzdialenosti akoby zvyšky jeho múrov zrastali so skalným podkladom. V mori strmých skál sú vsadené zvyšky jeho múrov.

Ilavský hrad vznikol pravdepodobne v 12. storočí na vyvýšenej vážskej terase, kde sa dnes rozkladá mesto Ilava. Hradný areál bol niekoľkokrát prebudovaný a slúžil ako hrad, kostol, kláštor, trestnica.

Pôvodný renesančný kaštieľ v Horovciach bol postavený v roku 1594 a v roku 1797 bol doplnený kaplnkou. Postupne bol prestavaný na trojposchodový. Obkolesuje ho rozsiahly park.

Kaštieľ v Pruskom s rozľahlým anglickým parkom vznikol v 16. storočí. V roku 1787 bol barokovo-klasicisticky upravený. Koncom 18. storočia bola v kaštieli zriadená kaplnka.

Kaštieľ v Orlovom dal postaviť v roku 1612 ho dal postaviť Andrej Balaša, syn Žigmunda Balašu. Po veľkom požiari roku 1616 bol zreštaurovaný – rozšírený. Vhodným dokumentom uvedenej rekonštrukcie je chronostichon, umiestnený nad hlavným vchodom do kaštieľa. Arkádový dvor bol doplnený ústrednou fontánou s barokovými prvkami. Okolo kaštieľa bol vybudovaný park. Dodnes je v ľavom krídle umiestnená kaplnka sv. Jána Nepomuckého, kde sa konajú pravidelné bohoslužby.

V obci Klobušice stojí klasicistický kaštieľ z obdobia okolo roku 1840, v ktorého blízkosti sa rozprestiera anglický park.

Kaštieľ v Lednických Rovniach postavili v 16. storočí v renesančnom slohu. V roku 1800 gróf Ján Gobert Aspremont dal vybudovať rozsiahly anglický park s plastikami. V priestoroch kaštieľa, v renovovanom sídle bývalých majiteľov sklárne Schreiberovcov je umiestnená expozícia Slovenského sklárskeho múzea. Je to špecializované múzeum so zameraním na sklársku výrobu na Slovensku. V súčasnosti zbierkový fond múzea má 3623 muzeálnych predmetov. Okrem slovenčiny poskytuje lektorské služby ešte v ďalších šiestich cudzojazyčných mutáciách, audiovizuálny program so zameraním na proces výroby skla, premietanie videofilmov so sklárskou tematikou, predaj suvenírov.

Pamätnú izbu Petra Jilemnického môžete navštíviť v údolí pod obcou Kostelec v bývalej škole. Na pamiatku pobytu P. Jilemnického v Kostolci poriadajú turisti z Považskej Teplej každoročne v apríli turistický pochod "Jilemnického jarná 25 - ka".

Izba ľudových tradícií sa nachádza v obci Sádočné, súkromné múzeum archeológie, numizmatiky a ľudových predmetov v Považskej Teplej a Pamätná izba Dominika Tatarku v obci Plevník-Drienové.

Nádherná príroda

Považská Bystrica a jej okolie je turisticky veľmi atraktívna. Leží v hornej časti Považského podolia, ktoré je obklopené prstencom horských celkov. Zasahujú sem tri hlavné geomorfologické celky: Javorníky, Strážovské Vrchy a  Súľovské vrchy, v rámci ktorých sa nachádza množstvo chránených areálov, prírodných pamiatok a zvláštností. Sú ideálne na turistiku, bežecké lyžovanie, zjazdové lyžovanie i cyklistiku.

„ NAJ „ miesta

V regióne Považskej Bystrice sa ukrýva viacero unikátnych miest. Jedným z nich je aj najužší kaňon v strednej Európe Manínska tiesňava. Sú preň typické strmé steny s rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny a komíny. Prevýšenie skál sa pohybuje sa od 20 do 200 metrov. K pozoruhodnostiam patria aj ihly, veže, skalné hríby, zuby, ale i krútňavové kotly a pereje.

Najväčší skalný previs sa nachádza v Kostoleckej tiesňave. Je to 500 m dlhá skalná tiesňava, ktorá vznikla epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového brala Drieňovky. Prerezaním sa bradlo rozdelilo na dve časti - Drieňovku a Kavčiu skalu. Ľavá strana je rozpadnutá do mnohých bralnatých útvarov, pravá vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom so skalným previsom pseudokrasového pôvodu. Záver kaňonu tvorí rad nevšedných skalných rebier s malým oknom.

Skvostné sú i Strážovské vodopády, na severovýchode Strážova, smerom na Pružinu - Priedhorie. Pod strážovským sedlom vo výške asi 800 m pramení potok Pružinka, ktorý o 100 metrov nižšie prekonáva skalné stupne dvoma vodopádmi - horným a dolným.

Nevšedná je aj národná prírodná rezervácia Podskalský Roháč, ku ktorému vedie náučný chodník. Je to mohutné a členité bralo, charakteristické množstvom veží, bizardných skalných útvarov, najzaujímavejšie je skalné okno.

Špecifická je i prírodná pamiatka Prečínska skala, asi 4 km za mestom Považská Bystrica, v obci Prečín.

Briestenné je od roku 1992 chránený prírodný výtvor, ktorý vznikol eróznou činnosťou. Nachádza sa tu súbor skalných veží a vežičiek, ihiel, okien, bášt a homolí. Dominujúcim skalným útvarom je skala v tvare pravekého jaštera tyranosaura. Je tiež domovom zriedkavých rastlinných a živočíšnych druhov.

Zabudnúť nemôžeme na Dúpnu jaskyňu, najväčšiu v Považskobystrickom okrese. Nachádza sa v severnom svahu Čierneho vrchu (937 m n.m.) Poloblúkovitý vrchol 3,5 m široký a 2,3 m vysoký je vo výške 590 m n.m. a 90 m nad dolinou Riečica. Jaskyňa je dlhá 93 m a najkrajšiu kvapľovú výzdobu má v zadnej časti.

Milovníci turistiky určite poznajú skalné zátišia Súľovských skál, ktoré sú mnohokrát dostupné len s pomocou rebríkov nájdete v Súľovských skalách. Jedna z najkrajších dolín v Súľovských skalách je Súľovská kotlina, vyhĺbená potokom Hradnianka. Má pahorkatinný mierne zvlnený povrch, ktorému ostro kontrastujú skalné hrebene. Súčasťou je Súľovská tiesňava, ktorú tvorí prielomové údolie potoka Hradnianka. Na okraji Súľovských skál je 15 m. vysoký Hlbocký vodopád. Najvyšším vrchom pohoria je vrch Žibrid (867m)

Cykloturistika

Javorníckymi dolinami (dĺžka: 46 km )

Cyklotrasa sa začína na Vážskej cyklomagistrále v Udiči. Vedie hore Marikovskou dolinou. Postupne cez Prosné, Hatné, Dolnú a Hornú Marikovú až na rázcestie k osade Vlkov. Tu sa súšťa vľavo a postupne stúpa po asfaltovej ceste až pod Malý Javorník. Pretne žltú turistickú značku a začne klesať cez osadu Bartkovci do Podjavorníka. Schádza dolu Papradnianskou dolinou cez Papradno, Brvnište, Stupné a Jasenicu. Trasa končí v Podvaží na Vážskej cyklomagistrále. V Marikovskej doline je vyznačených 5 žltých odbočiek do čarovných osád – Besné (2,5 km), Kátlina (3 km), Bahno (2,5 km), Máčkovci (2,5 km) a Ráztoka (2,5 km).

Krátka 6,5 km dlhá trasa (Udiča – Podvažie) spája Marikovskú a Papradniansku dolinu a umožňuje vytvoriť okruh. Na trasu sa pripája žltá trasa vychádzajúca od kaštieľa v Orlovom, je dlhá 4,5 km.

Z Mikšovej do Prečína (dĺžka: 18 km)

Začína v Prečíne. Pokračuje do Bodinnej, pri kostole odbočí vľavo a prekoná malý hrebienok do Vrchteplej. Odtiaľto pokračuje smerom na Kostolec, nad obcou odbočí vpravo a cez osadu Kresanovci pokračuje cez Kremeňovcov do Plevníka-Drienového. Popod cestu a železničnú trať prejde k Váhu. Proti prúdu ide až pred Predmier, kde mostom ponad Váh príde do Mikšovej na Vážsku cyklomagistrálu.

Manínskou tiesňavou (dĺžka: 12 km )

Trasa začína v Považskej Bystrici za hotelom Manín. Stúpa spolu so žltou turistickou značkou nad obec Podmanín a potom cez Pechov laz a Drieňovku klesne do doliny Manínskeho potoka. Zabočí vľavo a cez Manínsku tiesňavu príde do Považskej Teplej.

Z Považskej Bystrice do Domaniže (dĺžka: 20 km )

Cyklotrasa začína v Považskej Bystrici, časti Domanižanka. Vychádza vpravo spolu so zelenou turistickou značkou. Nad Horným Moštencom klesá lesnou cestou do obce a znova so značkou pokračuje do Podskalia a Tŕstia. Cez Radotínsku tiesňavu príde postupne do Pružiny a cez Čelkovu Lehotu a Sádočné do Domaniže.

Mojtínsko-Belušská trasa (dĺžka: 29 km)

Cyklotrasa začína v Riedkej v ústí Radotínskej tiesňavy. Stúpa do milej obce Mojtín, odtiaľ cez Mojtínske vráta klesá peknou krasovou dolinou do Belušských Slatín. Trasa končí v Beluši.

Rajecká cyklomagistrála z Považskej Bystrice do Žiliny - (dĺžka: 40 km + 13 km -druhý úsek)

Cyklotrasa začína na Vážskej cyklomagistrále v Orlovom. Mostom cez Váh prejde do Považskej Bystrice. Tu križuje hlavnú cestu a po ceste č. 517 pokračuje cez Prečín, Domanižu, Malé Lednice a Veľkú Čiernu až do Rajca. Z námestia trasa prejde ponad Rajčianku a pokračuje smerom na Malú Fatru do Kamennej Poruby. Ďalej do Konskej kde odbočí vpravo, na ďalšom rázcestí vľavo do Rajeckých Teplíc. Popri jazere a termálnom kúpalisku prejde k železničnej stanici v Poluvsí. Tu trasa končí. Jej druhý úsek začína pred Porúbkou. Popri Turskej skale stúpa do Turia a Višňového. Odtiaľto klesne do Rosiny. V strede obce odbočí doľava a prechádza do Bytčice. Odtiaľto poľnou spojkou príde na okraj Žiliny, na sídlisko Solinky, kde sa trasa končí.

Súľovské cyklotrasy (dĺžka: 16,5 km)

Cyklotrasa začína na Vážskej cyklomagistrále v Mikšovej. Cez most ponad Váh, Predmier, Jablonové prichádza do Súľova – Hradnej. Cez sedlo Patúch prechádza do Zbyňova.

a) trasa v dĺžke 16 km a prevýšení 450/470 m vedie od konečnej zastávky v Podhorí cez Roháčske sedlo, Súľov – Hradnú do Malej Čiernej na Rajeckú cyklomagistrálu.

b) trasa v dĺžke 4,5 km vedie od chaty Súľov po západnom úbočí hrebeňa Hoľazne do Vrchteplej.

c) trasa v dĺžke 4,5 km vedie od chaty Súľov po východnom úbočí hrebeňa Hoľazne do Vrchteplej.

Za prírodným bohatstvom regiónu

Trasa vedie k najkrajším zákutiam Považskej Bystrice a jej okolia. Jedná sa o nenáročnú cyklotrasu. Trasa má viacero možností, ktoré môžeme absolvovať v priebehu 2 až 4 dní.

A) Oblasť Strážovských a Súľovských vrchov

1. deň: Považská Teplá, Manínska tiesňava – Kostolecká tiesňava – Súľovské skaly – Považská Bystrica (40 km, modrá a zelená značka)

2. deň: Považská Bystrica – Prečín, Prečínska skalka – Domaniža, rašeliniská – Pružina, Briestenné – Podskalie, Podskalský Roháč – Dolný Lieskov – Horný Lieskov – Dolný Moštenec – Považská Bystrica (47 km, červená a modrá značka)

B) Oblasť Javorníkov

3. deň: Považská Bystrica – Jasenica – Papradno – Papradno, Podjavorník – Malý Javorník – Horná Mariková, Ráztoka (35 km, modrá a žltá značka)

4. deň: a) Horná Mariková, Ráztoka – Malý Javorník – Portáš – Kohútka – Čertov – Lúky (36 km, žltá, modrá a zelená značka)

b) Horná Mariková, Ráztoka – Horná Mariková – Dolná Mariková – Udiča – Nimnica (26 km, žltá a modrá značka)

Dĺžka trasy celkom: Pri absolvovaní trasy s možnosťou 4a: 158 km, s možnosťou 4b: 148 km

Najznámejšie lezecké oblasti:

Manínska tiesňava sa radí k Strážovským vrchom a k tektonickej jednotke bradlové pásmo. Prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy bolo vytvorené Manínske bradlo rozčlenené na dve časti: Veľký Manín (892 m n.m.) a Malý Manín (812 m n.m.). V tiesňave je studená a vlhká mikroklíma, ktorá umožňuje liezť aj v letných horúčavách. Naopak lezenie na Malom Maníne je vhodné počas celej jari a jesene.

Kostolecká tiesňava – asi 500 m dlhá skalnatá užina. Pravá strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom pseudokrasového pôvodu. Bralo vľavo od Kostoleckého dómu označujeme ako kostolecký pilier, záver kaňonu tvoria Kostolecké rebrá s malebným okienkom. Charakterom skaly sa Kostolecká tiesňava líši od ostatných. V niektorých cestách je menej pevná skala. V celej oblasti sa odporúča používať rôzne druhy vklínencov.

Bralo Bosmany (659 m.n.m.) sa nachádza nad obcou Kostolec. Zo zubatého hrebeňa je jedinečný pohľad na obe tiesňavy, Manínsku i Kostoleckú.

Za obcou Prečín, po ľavej strane vystupuje z lesa úzky skalný pás, na konci ktorého je skalná veža s dobre viditeľným krížom. Po pravej strane nad cestou vystupuje skalná veža Nepránka. Patria do súboru Strážovských vrchov. Piesčitý zlepenec bez dostatočného členenia s malou mechanickou odolnosťou poskytuje veľmi namáhavé lezenie po ostrých dierkach v stenách vysokých nie viac ako 20 metrov.

K najmladším lezeckým oblastiam patrí tá v Domaniži, 12 km od Považskej Bystrice, 4 km za Prečínom.

Kúpanie i rybolov Región Považskej Bystrice ponúka možnosti pre vodnú turistiku najmä pre začínajúcich vodákov, ktorí milujú kľudnejšie vody. Na ľavom brehu rieky Váh oproti železničnej stanici je situovaný areál Yacht clubu, kde sa môžete dosýta nabažiť vodných športov ako je člnkovanie, jazda na vodnom bicykli, vodné lyžovanie, jazda na plachetniciach či vyhliadkové plavby na hausbote po Nosickej priehrade. Pri splavovaní rieky Váh máte možnosť stanovania v areáli lodenice.

V lete ponúka osvieženie letné kúpalisko s toboganom a termálnou vodou, ale aj vodná nádrž Mikšová a Nosická priehrada, ktoráponúka turistom možnosti kúpanie, rybolovu, surfovania, plachtenia či člnkovania. Celoročne je otvorená plaváreň v Považskej Bystrici s 25 m bazénom a saunou.

Rybárov určite poteší, že v tejto oblasti je niekoľko rybárskych revírov. Z nich najvýznamnejšími sú Váh, vodné nádrže Považská Teplá, Marikovka, Pod Dubovcom, Hričovský kanál, Papradnianka, Domanižanka, Drienovka, Mošteník, Manínsky potok a vodná nádrž.. Revíry sú rozdelené podľa charakteru toku na lososovité a kaprové.

Počas návštevy regiónu Považská Bystrica si určite nenechajte ujsť návštevu fariem, kde má chov koní a jazdectvo dlhoročnú tradíciu. Na viacerých miestach máte možnosť jazdenia na koni, absolvovania jazdeckého kurzu, ale aj výletov na koni po voľnej prírode. Mnohé farmy ponúkajú hipoterapiu, rodinnú rekreáciu, ako aj ochutnávku domácich špecialít a výrobkov zo syra.

S použitím:

www.tikpb.sk

www.evamaria.sk

www.penzionurichtara.sk

www.kupelenimnica.sk

www.evamaria.sk

www.mojadrevenica.sk

www.hotelfrantisek.sk

• < Predch.
• Nasl. >