Veľký Rozsutec

Na najkrajšiu horu Slovenska v zime

V septembri sme vystúpili na výhľadovú horu Osnica v Malej Fatre a v decembri zájdeme na protiľahlý Veľký Rozsutec. Nie je najvyšším bodom v pohorí, ale medzi turistami je označovaný za najkrajší vrch Slovenska. Výstup naň patrí medzi náročné turistické podniky, čo ešte viac sťažujú zimné podmienky, na ktoré treba byť vybavený. Trasa meria 12,4 km s prevýšením 1 095 m a treba počítať s celodennou túrou v exponovanom teréne.

Trasa Štefanová – Kopiská – Šlahorka – sedlo Medziholie – Veľký Rozsutec – sedlo Medzirozsutce – rázcestie pod Tanečnicou – Tesná rizňa – rázcestie pod Pálenicou – Huty – Kremenná dolina – Štefanová

Štart Najvýhodnejším nástupným bodom na dnešnú túru je osada Štefanová, administratívne patriaca pod Terchovú. Okrem dostupnosti vlastným autom je dedinka spojená pravidelnou autobusovou linkou zo Žiliny. Začíname na dolnom konci Štefanovej na záchytnom parkovisku (otočka autobusu), kde sa na druhom brehu Stohového potoka nachádza informačné centrum Národného parku Malá Fatra. Od ústrednej turistickej orientácie zvolíme zelenú značku smer sedlo Medziholie. Vychutnáme si výhľad na rozoklaný masív Veľkého Rozsutca a Poludňových skál a pokračujeme popri viacerých chatách asfaltovou cestou až k Chate pod Lampášom, kde sa značka stáča vľavo na lúky Kopiská.

Medziholie S ustupujúcim výhľadom na dnešný cieľ prekročíme potok, až prídeme k priebežnému rázcestiu Šlahorka. V stúpajúcom traverze sutinového lesa, na úpätí Veľkého Rozsutca, prídeme na poľanu čiastočne porastenú kosodrevinou. Onedlho už stojíme v sedle Medziholie, odkiaľ sa otvára krásny výhľad na skalnatú pyramídu Rozsutca. Počas oddychu v drevenom prístrešku si prehliadneme výstupovú trasu a vydáme sa na najťažšiu časť túry. Najprv mierne stúpame lúkou po červenej značke do lesa, kde sa stúpanie zväčší. Najprudší výstup je nad hranicou lesa popri ostrovčekoch kosodreviny. Trasa vedie takmer kolmo nahor. Najťažšie pasáže uľahčujú reťaze, ale v prípade zľadovateného terénu je vhodné použitie stúpacích želiez (tzv. horolezecké mačky) a cepínu. Ak túto výzbroj nevlastníme či nevieme používať, alebo hrozí akútne lavínové nebezpečenstvo, výstup na vrchol touto trasou neabsolvujeme. O niečo jednoduchšia trasa na Veľký Rozsutec, ale opäť nie ľahká, vedie od sedla Medzirozsutce, ktorú si popíšeme ako zostupový chodník na našom okruhu.

Vrchol Skalnou štrbinou sa dostaneme k rázcestníku, ale samotný vrchol sa nachádza ešte pár výškových metrov západne, kam vedie krátka odbočka. Nadmorskú výšku 1 609,7 m, čo je piaty najvyšší bod Malej Fatry, označuje kamenný pätník štátnej triangulačnej siete, kôl s názvom a výškou vrchu a dominantou je kovový kríž. Krucifix darovali Terchovčanom občania Dunajskej Lužnej, kam sa presťahovalo niekoľko rodákov z Terchovej. Kríž vyhotovili šikovní dunajskolužnianski rómski kováči a na vrchole bol inštalovaný v septembri 2006 horskými záchranármi. Z hrotitého skalnatého končiara sa otvára dokonalý kruhový výhľad na Malý Rozsutec na severe, Minčol a Kubínsku hoľu na severovýchode, Západné Tatry na východe, Veľký Choč, Osnicu a Šíp na juhovýchode, Veľkú Fatru a Stoh na juhu, Chleb, Veľký a Malý Kriváň na juhozápade, Kraviarske, Baraniarky, Sokolie, Boboty a Žilinu na západe a napokon Veľkú Raču v Kysuckých Beskydoch na severozápade.

Zostup Vrátime sa späť k rázcestníku a začneme s veľkou opatrnosťou zostup v severozápadnom traverze hory. Po krátkom výstupe sa prehupneme na druhú stranu dolomitového masívu a pokračujeme bezpečnejším terénom do pásma kosodreviny. Celý masív Veľkého i Malého Rozsutca a ďalších priľahlých vrchov pokrýva národná prírodná rezervácia Rozsutec s najvyšším, 5. stupňom ochrany. Ak zvažujete zimný výstup na túto výraznú krajinnú dominantu krivánskej časti Malej Fatry, vedzte, že červená značka cez vrchol je každoročne od 1. marca do 15. júna uzavretá z dôvodov ochrany prírody a značnej zaťaženosti chodníka.

Zamrznuté tiesňavy Lesom zostúpime do sedla Medzirozsutce, kde opäť stojí malý prístrešok. Tentoraz zvolíme modrú značku smer Diery. Zakrátko minieme priebežné rázcestie pod Tanečnicou a klesáme popri Hlbokom potoku do tiesňavy Tesná rizňa. V zimnom období môže byť prechod roklinou problematický, hlavne pre ľadový povrch a zamrznuté dva vodopády, ktoré treba opatrne obchádzať pomocou osadených istiacich prvkov. Z rovnakého dôvodu na rázcestí pod Pálenicou oželieme zostup skalnou úžinou Horných dier a odbočíme na žltú značku. Klesajúcim traverzom sa dostaneme k rázcestníku Huty a po zelenej značke zostúpime popri Kremennom potoku späť do Štefanovej.

Text a foto: Mgr. Bc. TOMÁŠ TRSTENSKÝ

• < Predch.
• Nasl. >