Podhájska - netypický, ale predsa príklad

Netajím sa tým, že za slabý článok rozvoja regionálnych združení a vôbec rozvoja cestovného ruchu považujem samosprávu. Je kríza a na prvom mieste je čistenie ciest, odvoz odpadkov, financovanie škôl a predškolských zariadení. Kdeže potom ostáva čas, peniaze a priestor na kultúru či, nedajbože, na turizmus.

Aj v časoch dobrých sa mnohí starostovia a primátori uspokojili s malými propagačnými materiálmi, po hrstiach ich rozdávali kamarátom a mysleli si, že pre cestovný ruch urobili veľa. Vo väčšine prípadov sa nezaujímali ani o to. Turizmus sa svojho času síce stal aspoň okrajovou tému, málokde to však mysleli vážne.

Dnes je situácia ešte horšia. Polovičaté a nedomyslené rozhodnutia žiadne veľké výsledky nepriniesli. Vládne teda isté sklamanie z prínosov turizmu a vari aj isté vytriezvenie. Urobiť jeden chodník, vytlačiť prospekt, ba ani zriadiť dýchavičné informačné centrum v skutočnosti nič neprinieslo. Koncepčné a dlhodobé myslenie šlo bokom a dnes už na to naozaj len málokto myslí.

Bez združovania síl naozaj nič nebude. Najlepším príkladom je Liptov. Ibaže Liptovský Mikuláš má trochu šťastie. Najskôr sa do rozvoja turizmu zahryzol primátor Slafkovský, múdro pokračoval Blcháč a toho teraz opäť vystriedal Slafkovský, ktorý, ako predpokladám, bude mať o pokračovanie nastúpenej cesty záujem. Jednoducho, primátori a starostovia sú nesmierne dôležití.

Moje skúsenosti z Banskej Bystrice, kde som „poslancoval“, boli až hrôzostrašné. Darmo sme niečo hovorili, mesto šlo svojou cestou. Papierovania a formalizmu. Bez koncepcie a vízie. Bol by som proti sebe, keby som tvrdil, že sa nič neurobilo. Ibaže to bolo málo a takmer všetko ostalo nedotiahnuté. Prekonať bariéru ľahostajnosti a nekompetentnosti nebolo možné. Ako to bude teraz? Neviem, ale vyčistiť vzťahy potrvá isto dlho. Ktovie, či reálne ostane čas na turizmus.

Môžeme sa pýtať, prečo ho tak obhajujem, prečo ho tak podporujem. Nie všade majú rovnaké podmienky, nie všade majú termálne pramene. Žiť z turizmu sa nedá všade. Pozrime sa na Podhájsku, kde starosta Ing. Vladimír Bakoš a riaditeľ obecného podniku Jozef Barcaj dlhé roky koncepčne rozvíjajú kúpalisko. Čo im trochu dlho trvá? Výstavba moderného wellness centra. Hotové bude až v lete tohto roku, s tým, že jeho hlavný čas príde v nasledujúcej zime. Ibaže sa stavia bez úveru, bez EÚ, bez akejkoľvek pomoci zo strany štátu. Provízne požiadavky boli neúmerné.

Roky práce prinášajú tejto obci s počtom obyvateľov cca 1 300 neuveriteľné výsledky. Mierny pokles návštevnosti nastal aj tu. Je fakt kríza. Avšak, obec má dosť prostriedkov na financovanie svojich aktivít. Zo zisku sa financujú aj nové investície. Priamo na kúpalisku, podľa sezóny, zamestnáva obecný podnik spolu s miestnymi podnikateľmi cca 200 - 250 ľudí. Tí dostávajú plat, odvádzajú odvody, z nich plynú peniaze aj pre obec. Ďalších, cca 250 pracovných príležitostí, ponúkajú ubytovacie a stravovacie zariadenia. Ďalšie možnosti žiť z turizmu dáva Podhájska aj mnohým ľuďom v okolitých obciach. A to sa ešte nerozbehol predaj z dvora spojený s ponukou vlastne dorobenej zeleniny, ovocia, či syra alebo mäsa. V Podhájskej stojí rýchlik, idú tadeto diaľkové autobusy. Podhájska je jednoducho pojem.

Viem, je dosť kritikov. Toto by sa malo robiť tak, toto hentak. Názorov je vždy veľa. Čísla však nepustia. A Podhájska má pred sebou budúcnosť. Mladí nemusia utekať z dediny, je tu práca, sú tu i dane pre štát aj obec.

Ľ. MOTYČKA

• < Predch.
• Nasl. >