Slovensko

Na návšteve u ľudožrútov

Prečítané: 259x

View the embedded image gallery online at:
http://www.cestovatel.eu/zo-sveta/slovensko/1427-na-navsteve-u-ludorutov#sigProGalleria6fe3f9a001

K ľudožrútom vôbec nemusíme cestovať kamsi do rovníkových džunglí. Pred stovkami rokov totiž žili aj u nás a na návštevu do ich príbytkov je najvhodnejšie vybrať sa uprostred zimy.

Krátka vychádzka k ľudožrútom sa ponúka najmä Banskobystričanom. Obyvatelia sídliska Sásová, ktoré vyrástlo na mieste roľnícko-remeselníckej dediny spomínanej už v roku 1350, majú to šťastie, že hneď „za humnami“ majú príjemné prostredie na rekreáciu. Na svahoch Panského dielu sa striedajú lesy s pasienkami, takže pri vychádzke je veľa dôvodov zastaviť sa a poobzerať sa navôkol. Najmä na Banskú Bystricu kypiacu dolu pri Hrone, na údolie smerom ku Breznu i ku Zvolenu, na Poľanu a Ľubietovský Vepor na jednej a na Kremnické vrchy na strane druhej. V diaľke sa vyníma najvyšší kopec Štiavnických vrchov - legendárne Sitno.

Sledujúc modré turistické značky z konečnej zastávky MHD na Pieninskej ulici sa cez Hrádok (838,5 m) dostaneme za dve hodiny na Panský diel (1100,2 m) a za ďalšiu polhodinu do sedla Šachtička (597 m), kde je rušno najmä v lyžiarskej sezóne.

Z chodníka nie je vyznačená odbočka k Sásovským jaskyniam, ktoré sú naším dnešným cieľom, takže ich hľadanie bude malým objaviteľským dobrodružstvom. Môžeme tiež využiť náučný chodník do Sásovskej doliny, ktorá sa tiahne pod západné svahy Hrádku. Práve v jeho triasových vápencoch sa jaskyne vytvorili.

Občas sa vedú diskusie o zákonnosti návštevy týchto prírodných výtvorov a o ich propagácii. Tabuľka pri vchode hovorí: „Verejnosti voľne prístupná jaskyňa s vyznačenou trasou sprístupnenia“. Stopy v snehu naznačujú, že nie sme prvými, ktorých tajomné jaskyne v zázemí krajského mesta prilákali.

Jaskyne Sásovského krasu reprezentujú najmä Kaplnka a Netopieria jaskyňa. Okrem nich sa tu nachádza 34 m hlboká priepasť Žajdlíkov hostinec a Malá jaskyňa na dne doliny s dĺžkou len okolo šesť metrov.

Kaplnka má priemer asi 15 m s dvoma výraznými otvormi a v zimnom čase s ľadovou výzdobou. Práve tá krehká studená krása robí tieto jaskyne atraktívne. Snažíme sa správať čo najohľaduplnejšie. Žiaľ, niekto pred nami založil v Kaplnke ohnisko, navyše sme museli zvýšiť pozornosť, kam stúpame, aby sme nešliapli na človečinec, a nejaký hlupák neváhal na stenu namaľovať hákový kríž. Nuž, hlúposť vládne svetom, a preto aj tie diskusie o oprávnenosti návštev takýchto miest. Ale kto by ich strážil, kontroloval? Aj ich zabetónovanie je proti prírode. Všetko je v charaktere ľudí.

Netopieria jaskyňa je dlhá 44 m a zakončená Galériou. V čase fašistickej diktatúry sa v nej ukrývali partizáni, evakuanti a rasovo prenasledovaní občania. Po nich dostala názov bočná 13 m dlhá chodba - Partizánska sieň. Ukázalo sa, že to nebol bezpečný úkryt, našiel sa udavač, ktorý k jaskyniam priviedol gestapo, a prichytení antifašisti skončili svoju životnú púť v masovom hrobe v Kremničke. Dnes sú tu doma predovšetkým netopiere, ktoré v jaskyni prečkávajú zimnú nepohodu. Podľa dostupných údajov výskumníci tu zastihli nocovať päť druhov netopierov. Správajme sa k nim tak, ako sa na slušnú návštevu sluší a patrí, rovnako tak aj ku krehkej ľadovej výzdobe, ktorá býva najbohatšia a najpestrejšia najmä vo vstupnej časti.

Práve pred vchodom do Netopierej jaskyne je informačný panel so základnými údajmi o tomto prírodnom fenoméne, ako aj o pradávnych obyvateľoch, ktorí našli v jaskyniach útočište. V jaskyniach, ktoré sa nachádzajú v nadmorskej výške 695 m, sa našli stopy po osídlení v neskorej dobe kamennej - eneolite a najmä ľudom lužickej kultúry na konci doby bronzovej, teda asi pred 3 000 rokmi. Našli sa tu aj hmotné pamiatky na germánske obyvateľstvo (zrejme išlo o Kvádov), ktoré sa tu zdržiavalo v búrlivých časoch veľkého posunu európskeho obyvateľstva v 4. - 5 stor. Už prvý amatérsky bádateľ Jozef Miklósi objavil v roku 1926 v Netopierej jaskyni poklad, ktorý tvorili strieborné spony. O 60 rokov neskôr sa podarilo objaviť aj ďalšie predmety z tohto depotu zo začiatku 5. stor. Nálezy naznačili, že vtedajší „Sásovčania“ sa zrejme najmä voči nepriateľom vôbec nesprávali ľudsky, ale že si radi pochutnali - hoci azda len rituálne - na ich mäse. Naznačujú to lebky s neprirodzenými otvormi. Medzi dôvody, prečo sa často pristúpi k uzavretiu jaskynných priestorov, patrí aj neželaná aktivita amatérskych archeológov či skôr hľadačov pokladov. Nie inak tomu bolo aj v Sásovských jaskyniach, kde sa do „výskumu“ pustili dokonca aj školáci. Dvaja z nich vykopali v Partizánskej sieni bronzovú sekerku. Odovzdali ju síce Stredoslovenskému múzeu v Banskej Bystrici, ale svojou aktivitou zničili kultúrnu vrstvu. Posledný výskum v rokoch 1995 - 96 potvrdil osídlenie jaskýň v eneolite. Sásovské jaskyne Kaplnka a Netopieria na svahoch Hrádku sú jedným z tých mystických miest, ktoré nás očarí nielen svojou krásou, ale i zvláštnou atmosférou a tajomstvom.

Informácie o jaskyniach a ich okolí nájdete napr. na http://www.sasova-rudlova.sk/news/prirodne-zaujimavosti-sasovskej-doliny/, http://www.naucnechodniky.sk/?c=ch&id=4&ch=164, http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/archeologia.htm, http://www.sasdol.szm.com/prirzaujsasdol.htm, http://bbonline.sk/tip-na-vikend-netopieria-jaskyna-pod-panskym-dielom-a/

Jozef Sliacky

CESTOVATEL 1 2012