Tekovské reminiscencie

Pime chlapci, pime víno,
ej, ňech vodička ťečie mimo.
Mi sa vínka napijeme,
ej, z vodičkou sa umijeme.
(Tekovská ľudová pieseň)

Náhody sú preto náhodami, že prinesú niečo nové, nenaplánované. Vďaka jednej z nich som sa spoznal s rodeným Tekovčanom Ing. arch. Jozefom Frtúsom, autorom pozoruhodných sakrálnych stavieb, a opäť to bola náhoda, že mi požičal publikáciu MUDr. Jaromíra Murániho s názvom PUTOVANIA (Čajkov – Dejiny vinohradníctva). A tak ma takmer všetko, čo v nej bolo, vrátane prekrásnych tekovských krojov, idylických zákutí viníc, folklórnych slávností a rázovitých „hajlochov“ v „mori“ vinnej révy… tak zaujalo, že som sa o tom rozhodol napísať reportáž. Vlastne, otvoriť trinástu komnatu tohto kraja na južných svahoch Štiavnických vrchov – nech do nej vojde čo najviac ľudí vyznávajúcich krásy prírody a veľkorysosť ľudí.
Ako je na tom takzvaný „čilejkársky“ mikroregión Tekova? Čo môže ponúknuť návštevníkovi? Turistovi? Cestovateľovi? A či by obstál v boome „veľkého“ turizmu, cestovného ruchu? V čom je jeho sila?

VINCÚRI SA CHYSTAJÚ
Keď sme najprv za Hronským Beňadikom zabočili do Rybníka, upravenej obce pri Hrone, a zúčastnili sa debaty o výstavbe malého oddychového námestíčka vedenej starostom Ing. Imrichom Králikom, a potom sme navštívili aj Čajkov, čonevidieť (už sám) som vyberal z tašky fotoaparát pod gotickými zrúcaninami dakedy pyšného Levického hradu, vedľa kaštieľa či Tekovského múzea v Leviciach. Najmä národopisné zbierky z Tekova sú tu najväčším klenotom. Odtiaľ už boli len štyri kilometre do Podlužian, kde býva 750 ľudí. A kde, ako nám povedala sympatická starostka Ing. Ida Kováčová, kadečo ešte nemajú doriešené (napríklad kanalizáciu), ale kadečo riešia a vyriešia. Že čo? Obec chce kúpiť bývalý družstevný „hajloch“ a zrekonštruovať ho do skanzenovej podoby. Prilákať mladé rodiny výstavbou 16 rodinných domčekov a 3 bytoviek – nech je viac obyvateľov. Zrekonštruovať priestory okolo miestneho pomníka padlým vo vojne, zriadiť parčík s oddychovou zónou v okolí kultúrneho domu a pripraviť jeho rekonštrukciu… Viac ako dobré kontakty a plány má obec s ostatnými 45 obcami tekovského regiónu, ale najmä s vinohradníckymi „čilejkárskymi“ (od miestneho výrazu „čilej“ - teraz) - Hronskými Kľačanmi, Starým Tekovom, Veľkými Kozmálovcami, Tlmačmi (je mestom), Rybníkom, Čajkovom, Novou Dedinou, Hronskými Kosihami. Všetkých 45 spomínaných patrí do Združenia miest a obcí regiónu Tekov. No a pokiaľ ide o novozaložený Spolok podlužianskych vincúrov, je „riadne“ zaregistrovaný na MV SR, s vlastnými stanovami a logom – s tým je predstavenstvo obce „jedna ruka“. Jeho cieľ je jednoznačný: Pozdvihnutie úrovne tunajších vinárskych tradícií, dať im punc oficiálnosti. Lebo práve víno, veľmi kvalitné, osobité víno, je najsilnejšou devízou tohto kúta tekovského regiónu. A keďže je skutočne tak a nie inak, vydáme sa po jeho cestách…

RABOVALI TURCI
Vinár Jozef Šebo – Lukáčov (Šebovcov je vraj v Podlužanoch asi 70 percent) vypína motor svojej Oktávie pred vlastnoručne postaveným „hajlochom“, v objatí viníc a ďalších podobných stavaní. Je to dobrý amatérsky básnik, o nič nie horší insitný maliar; jeho práce skrášľujú steny tohto romantického útulku. A hoci som si ho obľúbil hneď, ako som s ním „stratil“ zopár viet, ešte bližším sa mi stal konštatovaním: „My s manželkou Marienkou odoberáme a čítame Cestovateľa od prvej chvíle, ako začal vychádzať.K „hajlochu“ či „hajlochom“ – na úbočí lokality Viničky (je ich tu vedľa seba 130) sme sa dostali po kilometrovej jazde, kdesi pod nami je riečka Podlužianka. Tunajšie vinice sú v spisoch spomínané už od 14. - 15. storočia a Turci, čo bašovali na Levickom hrade, prispeli k ich postupnej likvidácii – čo sa im, našťastie, nikdy nepodarilo. Turci sú preč, vinice zostali. A vína – sú čoraz lepšie. Posúďme spolu: ak v roku 1714 bola tu výmera vinohradov iba 26 kopáčov, v roku 1746 už 126 kopáčov. V čajkovskom chotári zasa, v roku 1715 - 769 kopáčov a v roku 1721 - 869 kopáčov. Pritom jeden kopáč obrobil cez deň asi 4 áre. Na nedávnej „prísnej“ degustácii získali tunajšie vína zo 44 vzoriek 3 zlaté, 13 strieborných a 8 bronzových medailí. Počas tzv. „vatry“, ktorú tu poriadajú nepretržite od r. 1946, sú pivnice otvorené každému návštevníkovi. A aby sme si užili i trochu terminológie, treba pripomenúť:
Základnou stavebnou jednotkou objektov určených na spracovanie hrozna a skladovanie vína sú pivnice, ľudovo „ľochy“. Stavby nad pivnicami v Tekove „hajlochmi“. „Ľošisko“ je opustená, zanesená či prepadnutá pivnica, a „chyžka“ zasa jednoduchšia stavba bez pivnice, často s dvomi miestnosťami, slúžiaca na lisovanie i uskladnenie vína aj náradia. No a tak sme sa dostali k vínu, ako sme už naznačili, najsilnejšiemu tromfu tohto kraja. Aby sme si o ňom mohli povedať niečo zmysluplné, a mohli ho predstaviť „štamgastom“, čo sem zavítajú, dala sa dokopy „silná päťka“: Onkológ a chirurg MUDr. Jaromír Muráni, člen Európskeho vinárskeho rytierskeho stavu, podľa iných najlepší odborník regiónu na víno a podľa neho „šíriteľ vinohradníckej osvety“. Domáci pán, skúsený vincúr Jozef Šebo – Lukáčov. Milan Kružliak, známy vinohradník, špecialista na červené vína. Ing. Rastislav Petrech, predseda Spolku podlužianskych vincúrov; synovec jedného z najznámejších enológov na Slovensku. A Vladimír Čenger, v súčasnosti najlepší vincúr regiónu, „zberateľ“ ocenení za najlepšie vína na regionálnych súťažiach či hodnoteniach. V debatách týchto vážených mužov – vinárskych odborníkov, „padlo“ toľko zaujímavých konštatovaní či názorov, že by nám na ne nestačila polovica časopisu. A tak len niektoré:
Jaromír Muráni: „Víno je z môjho aspektu nápojom veľmi zdravým, fyzická práca a mierne, rozumné pitie vína prospieva organizmu, je súčasťou výživy, a polyfenoly či polyfenolické látky hlavne zo šupiek červeného vína, ako antioxidanty pôsobia likvidačne na karcinogénne látky, ktoré kolujú v krvi. Ale aj proti skleróze ciev… Tie kopce okolo nás sa formovali sopečnými činnosťami pred 18 miliónmi rokov a vulkanický popol má stopové prvky veľmi dôležité pre vinice; zároveň akumuluje teplo, ktoré v noci vyžaruje… No a víno z nášho regiónu vo veľkom množstve pijávali baníci v dakedajšej Kremnici a Banskej Štiavnici - v 18. storočí mala 20 tisíc obyvateľov…Tu, okolo nás, je vulkanický piesok podobný tomu vo francúzskej Champagni. Naše vína dôstojne zapadajú do mozaiky kvalitných slovenských vín, a tiež medzi nové, vyšľachtené sorty…“
Jozef Šebo – Lukáčov: „U nás sa darí všetkým odrodám, vrátane červenej frankovky s mimoriadnou kvalitou. Darí sa Alibernetu, Svätovavrineckému, novej odrode André, Peseckej leánke, Rizlingu vlašskému, Műlleru Thurgau, Palave, Rulandskému bielemu i šedému, Iršaju Oliver, ale i Moravskému muškátu či Devínu… Celý podlužiansky región dopestuje ročne asi 100 tisíc litrov vína…
Milan Kružliak: „Pri spracovaní vína treba vystihnúť správny čas zberu a pri červenom víne bobule aj päťkrát za deň počas kvasenia premiešať, aby sa šupky dostatočne vyluhovali…“
Ing. Rastislav Petrech: „V ostatných rokoch kvalita našich vín ide rapídne hore, dôkazom toho sú ich mnohé medailové ocenenia. Čajkov a táto naša oblasť je súčasťou Nitrianskej vínnej cesty, a spolok vincúrov sme založili najmä preto, aby sme mali kontakty s kolegami, kde je už vínny turizmus zabehnutý. Pretože sa aj my takýmto spôsobom chceme venovať turistom…“
Vladimír Čenger: „Čo je alfou i omegou kvalitného vína? Okrem dobrého hrozna a vhodného času zberu treba mať pod kontrolou každú fázu kvasenia, vrátane odkaľovania budúceho vína. No a samozrejme, jeho udržiavanie…“
PONÚK JE DOSŤ
No a teraz, čo Tekov ponúka turistom. O tom hovorili všetci, v čele s pani starostkou. Veľké slávnosti na Deň sv. Urbana (25. máj – pozn. red.) pred jeho sochou z r. 1806, stojacou na Podhorí. Vystúpenia folklórneho súboru Podlužianka ale aj ďalších, z iných obcí. Zábava pri dychovke či cimbalovej muzike počas sviatku sv. Urbana, svätá omša, dobré jedlá, krásne výšivky a kroje, a čo je samozrejmé, „nekonečné“ koštovky dobrých vín v miestnych „hajlochoch“. Zámerom je „Deň otvorených pivníc“ a dať do užívania zrekonštruovanú pivnicu v obci. Keď do Podlužian, ale aj inde v okolí prídu turisti – dostanú špeciality i domáce prostredie miestnych vinárov, o čom sa chystá priniesť informácie plánovaný propagačný bulletin. Neraz sa tu veľmi dobre cítili mnohí cudzinci. Návšteva vínnych pivníc tekovských „čilejkárskych“ obcí by mohla byť originálnym spestrením voľného času a dovoleniek návštevníkov Levíc, skalných obydlí v Brhlovciach, kúpalísk v Santovke, Podhájskej, Dudinciach, v Margite – Ilone či pamätnej izby hudobného skladateľa Franza Schuberta v Želiezovciach. Ale aj návštevníkov jazier okolo Banskej Štiavnice či vodákov splavujúcich Hron. A v Hronských Kosihách sa možno v kvalitnom penzióne ubytovať. Je to málo??? Ideálna symbióza spoznávania, relaxu i užitia si. V domácom prostredí , kde je turista takmer členom rodiny. No a v júli býva „čilejkársky“ jarmok, v septembri sú folklórne slávnosti – o čom, a tiež o inom, sa možno dozvedieť na webovej stránke obce Podlužany.

XXX
…A pretože človek, aj keď je novinár, nie je živý len písaním – „koštujeme“. Palavu od Šebov, Rulandské biele od Čengerov, Rizling vlašský z Tekova i Dolného Rakúska. Kvôli porovnaniu. Vínka kabinetné, vyvážené, harmonické, so širokým buketom, s dlhším dozrievaním na jazyku, s harmonickou chuťou kyselinky, s vôňou a stopovou chuťou po južnom ovocí… A či bolo aj niečo k tomu zajesť? Ale áno! V týchto končinách ľudia veľmi dobre vedia, čo sa k vínam hodí, však pani Šebová…
Keď večer rozprestrel tmavú plachtu nad vinohradmi, podali sme si ruky. Ako vďaku za deň poznania a zážitkov. Kiežby ich „skúsili“ tí, čo v tomto kraji ešte neboli. Určite by sa začali vracať. Veď – prečo by človek nešiel tam, kde mu bolo dobre…

ĽUBOMÍR HOMOLKA

• < Predch.
• Nasl. >