Múzeá banskobystrického samosprávneho kraja

• 
• 
• 
• 
•  

View the embedded image gallery online at:
http://www.cestovatel.eu/zo-sveta/slovensko/1464-muzea-banskobystrickeho-samospravneho-kraja#sigProGalleria6dfb3239ab

Múzeum SNP

O najnavštevovanejšom slovenskom múzeum s jeho riaditeľom Stanislavom Mičevom.

Nežijeme konečne v časoch, keď SNP prestáva byť zaplavované ideologickým nánosom z jednej i druhej strany, keď sa konečne možno viac venovať histórii a nie jej výkladu?

Ako sa to vezme. Prežili sme jednu ideológiu, potom vstup historikov, ktorí dovtedy publikovať nemohli a ktorí boli svojimi názormi blízki, povedzme že k neoľudáctvu. Vykladali SNP ako čierny bod histórie, lebo sme povstali proti vlastnému štátu. Ibaže dejiny sa takto nerobia. Nemôžeme ich vidieť z vnútorného pohľadu, ale z pohľadu európskych a svetových dejín.

Možno je to aj tým, že je to stále menej živá história a stále viac minulosť.

Každý historický zlom vedie k zmenám v spoločnosti a to vedie aj k veľkému pnutiu medzi ľuďmi. 2. svetová vojna sa stala obrovským historickým prelomom. Aj to je jej pozitívnym výsledkom. Niekedy sa aj usmievam, o čo doma vlastne hráme. Malicherné boje na jednej strane a na strane druhej obrovská snaha v rámci únie udržať mier, pokoj, rovnováhu. Ešte však máme ľudí, ktorí spomínajú a interpretácia ich spomienok je dnes úplne iná. Neboja sa hovoriť aj o kedysi tabuizovaných témach. Zachytávame spomienky, dnes už aj 90-ročných na kameru, pre pamäť budúcnosti. Už sa neboja hovoriť o strachu, hrôzach vojny, útrapách.

Mladí ľudia pritom veľmi ťažko akceptujú, že vojna bola záležitosť práve dorastajúcej generácie.

Uvediem jeden smutný príklad. Pri poslednej mobilizácii dostali 19 roční chlapci uniformy, niektorí aj zbrane. Nikdy si ani nevystrelili, len padli do zajatia. V Nemecku, v jednom veľkom zajateckom tábore zmizlo 1 300 slovenských chlapcov. Neostalo po nich vôbec nič.

Vy ste najnavštevovanejšie múzeum na Slovensku, čo súvisí aj s tým, že máte expozíciu aj v Oswiečime. Medzi návštevníkmi sú aj Nemci. Neraz mladí Nemci s vojenskými mapami. Idú po stopách starých otcov.

U mladých Nemcov rozhodne nejde o to, že by cítili hrdosť nad tým, čo robili ich starí rodičia. Vedie ich zvedavosť i ľútosť a neraz ani nedokážu pochopiť, čo sa to dialo. Nemcov chodí veľa. Majú tu aj svoje upravené cintoríny...

To sú tie najkrajšie udržiavané cintoríny na Slovensku.

No, urobili sa nejaké práce aj pri Liptovskom Mikuláši, ale len vďaka tomu, že sa tam konali oslavy oslobodenia, ale je to žiaľ pravda. My však aj spolupracujeme s Nemcami s jednej neziskovej organizácie. Chodia po miestach vypálených dedín v Európe, pomáhajú areály udržiavať, starajú sa o ne. Pred dvoma rokmi sme ich mali aj na Kaliští. Boli to mladí s menšími problémami zaradiť sa do spoločnosti, ale opravovali základy vypálených domov, stretli sa aj s tými, ktorí si pamätajú vypálenie obce. Vnímali to veľmi emotívne a nedokázali pochopiť, čo sa stalo.

O čo je najväčší záujem v rámci múzea?

O areál ťažkých zbraní, ktorý je vonku a potom o akcie mimo múzea. Robili sme veľké projekty so železnicami, hovorili sme o holokauste, návštevnosť bola 80 000 a vlani sme robili projekt pancierový vlak Štefánik, kde sme ako jediní na svete obnovili pancierový vlak. Tam bolo vyše 70 000 návštevníkov. Keď vychádzame k verejnosti, sme veľmi úspešní.

Vráťme sa ešte k číslam. Koľko ľudí ročne navštívi priamo expozíciu?

Približne 25 tisíc. Keď sme pred piatimi rokmi otvárali novú expozíciu, bolo to viac, ale počet ľudí zaujímajúcich sa o múzeum je predsa len obmedzený. Lietadlo má návštevnosť 50 000. Kalištie je nemerateľné, veď tade bežne chodia turisti a záujem je aj o Nemeckú. V Oswiečime je približne 120 000 návštevníkov ročne v našej expozícii, návštevníkov celkove je milión dvestotisíc.

Pripomeňme si, že Kalištie bola vypálená obec a vápenka v Nemeckej sa stala miestom spaľovania ľudí vo vápennej peci. Mnohí to dnes už ani netušia. Dúfam, že aspoň Oswiečim netreba vysvetľovať.

Je to tak. Mali sme návštevníka, ktorý prišiel z námestia, z reštaurácie, kde mu čašník nevedel povedať, kde je Múzeum SNP. Okolo areálu chodia tisíce ľudí a niektorí ani netušia, že je tu múzeum.

Čo s tým?

Treba ísť za ľuďmi. S dobrovoľníkmi a nadšencami. Na ukáťky bojov ždy prišlo okolo 10 000 ľudí. Pred dvoma rokmi sme robili prepadnutie Kalištia, prišlo 4 500 ľudí. Interaktívna história je cesta k ľuďom. Na oslavy SNP chodí stále viac ľudí. Múzeum vtedy praská v švíkoch. A počas jarmoku sme dovolili v areály pustiť kolotoče pre deti. Aj nás preto niektorí odsudzovali. Zaujímavé, že nie odbojári, len novinári. Ale, čuduj sa svete. Nejedna rodina skončila po kolotočoch v múzeu. Deti chceli vidieť, čo to tam je. Vôbec, pribúdajú mladí ľudia a to ma teší.

SNP je pre Slovensko mimoriadny fenomén.

Je a to najmä v tom, že Slováci bojovali síce na oboch stranách frontu 2. svetovej vojny, ale urobili niečo úžasné. Jediný raz v histórii sa dokázali postaviť proti okupácii.

Naši predkovia boli teda frajeri?

Veľkí frajeri.

Za rozhovor ďakuje Ľ. Motyčka

Múzeá Banskej Štiavnice

Baníctvo na Slovensku bolo v minulosti svetovou veľmocou a banská ťažba drahých a farebných kovov, banská veda, technika a školstvo preslávili Slovensko a zvlášť Banskú Štiavnicu na celom svete. Históriu, spôsob života v minulosti i bohatstvo mesta a regiónu predstavujú tunajšie múzeá. Slovenské banské múzeum je najvýznamnejšou múzejnou inštitúciou v Banskej Štiavnici. Základy Slovenského banského múzea boli položené založením Mestského múzea v Starom zámku 1. júla 1900. V januári 1999 sa dostalo pod priame riadenie Ministerstva životného prostredia SR. Múzeum tak dostalo konečne adekvátne postavenie vzhľadom na jeho špecifičnosť, jedinečnosť a význam z celonárodného i medzinárodného hľadiska.

Slovenské banské múzeum prevádzkuje sedem expozícií - Banské múzeum v prírode (Skanzen), Starý zámok, Nový zámok, Berggericht - Mineralogickú expozíciu, Kammerhof - Baníctvo na Slovensku, Galériu Jozefa Kollára a Dedičnú odvodňovaciu štôlňu Glanzenberg. V priestoroch svojich expozícií poskytuje sprievodcovské služby s odborným výkladom, usporadúva mnohé festivaly, inštaluje zaujímavé výstavy a historické priestory využíva ako kulisy k mnohým divadelným predstaveniam.

Starý zámok, národná kultúrna pamiatka, je jedným zo symbolov mesta Banská Štiavnica s pestrou škálou architektonických štýlov od 13. do.19. storočia. Na výbežku Paradajzu postavili obyvatelia mesta už v 13. storočí kostol P. Márie. Gotickú prestavbu pripomínajú oporné piliere, rímse, točité schodište a konzoly. O stavebných úpravách v 16. storočí svedčia renesančné portály na 1. poschodí a pôvodné pomaľovanie v tzv. rytierskej sále. V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Zvyšky fresiek pochádzajú zo 14. storočia. Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony. Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň. Interiér zámku je bohatý na vzácne plastiky, hodiny, náhrobné kríže a mnoho iných predmetov. Je tu inštalovaná archeologická expozícia, expozícia baníctva, kováčstva, fajkárstva, streleckých terčov. V týchto dňoch, až do konca januára 2012, môžete tiež navštíviť výstavu s názvom Vianoce s bábkami, vyskúšať si výrobu a vodenie bábok alebo si zahrať s bábkami divadlo.

Nový zámok bol postavený ako súčasť obranného systému opevnenia mesta v rokoch 1564-1571 na vrchole kopca. Pevnosť bola neskôr prestavovaná. Dnes má štyri poschodia s nárožnými baštami a strieľňami. Budova mala brániť mesto pred vpádom Turkov. Bola súčasťou signalizačného systému, ktorý podával správy o pohybe nepriateľa od Pukanca po Ľubietovú. Okolo zámku bolo až do roku 1848 rozmiestnených 21 diel. Až do 18. storočia sa tu uschovával pušný prach pre banskoštiavnické baníctvo. Zvláštnosťou Nového zámku boli tzv. „živé hodiny", ktoré spočívali v tom, že sa obyvateľstvu oznamoval čas - trúbením štvrťhodiny, bitím na zvon celé hodiny. V zámku je expozícia protitureckých bojov, ktorá je inštalovaná na štyroch podlažiach a dokumentuje obranné boje proti Turkom. Nový zámok je verejnosti prístupný celoročne.

Komorský dvor - Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. storočia, prestavbou viacerých meštianskych domov. Bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný a je v ňom možné pozorovať mnoho stavebných slohov. Vzácna je bývalá jezuitská kaplnka s renesančným portálom. V zadnej časti budovy stoja dve renesančné bašty. Cez horné nádvorie prechádza tzv. štiavnický poludník, označený kameňom pod renesančnou loggiou. Kammerhof bol sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska. Dnes je Komorský dvor sídlom riaditeľstva Slovenského banského múzea a zároveň expozície baníctva a baníckeho školstva na Slovensku. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria banské meračské zariadenia, funkčné modely vodočerpacích strojov, pôvodné slávnostné fáracie plášte z 18. storočia a banícke insígnie. V Berggerichte, bývalom sídle Banského úradu, neskôr využívanom pre potreby Banskej akadémie, sa nachádza Mineralogická expozícia. Približuje návštevníkom viac ako 400 druhov minerálov nielen z Banskej Štiavnice, ale z celého sveta. Atraktívna je sprístupnená časť štôlne Michal, expozícia jedinečného "Holubieho kremeňa", ktorý sa vyskytuje iba v oblasti Banskej Štiavnice.

Galéria Jozefa Kollára predstavuje viac ako 200 najcennejších výtvarných diel. Umiestnená je v troch obnovených meštianskych domoch s átriami a s pôvodnými neskorogotickými trámovými stropmi v historickom jadre mesta. V stálych expozíciách sú výtvarné diela od 13. do 20. storočia, ktoré vznikli v oblasti Banskej Štiavnice i v ďalších baníckych regiónoch na Slovensku. Najvzácnejšie sú drevené polychrómované plastiky v nadživotnej veľkosti Sv. Barbora a Sv. Katarína z roku 1506 od vychýreného anonymného Majstra M.S. Umenie 20. storočia reprezentujú výrazné osobnosti slovenského maliarstva Jozef Kollár a Edmund Gwerk, pre ktorých sa Banská Štiavnica stala silným inšpiračným zdrojom i trvalým miestom pre tvorbu. Ponuku galérie spestrujú rôzne kultúrne sezónne výstavy. Banské múzeum v prírode je jedinečným múzeom svojho druhu na Slovensku. Názorne dokumentuje namáhavú prácu baníkov. Bolo sprístupnené v roku 1974 na pôvodných banských dielach šachty Ondrej zo 16.-teho storočia a štôlne Bartolomej zo 16. a 17.-teho storočia. Nachádza sa 2 km od Banskej Štiavnice pri ceste do Štiavnických Baní pod jazerom Klinger. Pozostáva z povrchovej a podzemnej expozície. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia po súčasnosť. Táto expozícia priťahuje návštevníkov najmä možnosťou fárania do bane, čo je úžasný zážitok. Návštevník dostane pred vstupom plášť, prilbu a banskú lampu. Zaujímavá je však i povrchová expozícia, v ktorej sa nachádzajú staré banské budovy a zariadenia. Najnovšou súčasťou povrchovej expozície je Náučná geologická expozícia (súčasť projektu Geopark Banská Štiavnica) prezentujúca geologický vývoj Slovenska.Je vhodným miestom na výučbu predmetov, spojených s geológiou.

Dedičná štôlňa Glanzenberg je najnovšou sprístupnenou expozíciou Slovenského banského múzea. Dedičná odvodňovacia štôlňa je jedna z najstarších v štiavnickom regióne. Preslávila sa tým, že do nej fárali kráľovské návštevy Banskej Štiavnice. V novodobej histórii ju navštívili napríklad bývalý prezident SR Rudolf Schuster a monacký princ Albert. Zaujímavosťou sú tu aj do kameňa vytesané cisárske schody. Na návštevu štôlne sa treba nahlásiť vopred a vstupy sú možné nasledovne: január až apríl - utorok, štvrtok, sobota o 13.00 hod., máj až september - utorok až nedeľa o 11.00 hod. ,13.00 hod., 15.00 hod., október až december - utorok, štvrtok, sobota o 13.00 hod..

S použitím: www.banskastiavnica.sk

Kremnica

Kremnica je mesto, ktorého dukáty podopierali tróny mnohých panovníkov. Vzniklo v roku 1328, kedy kráľ Karol Róbert udelil baníckej osade privilégiá slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň ju urobil sídlom veľkej banskej a mincovnej komory a umiestnil do nej kráľovskú mincovňu. História na vás dýcha zo všetkých ulíc, domov i kostolov.

Expozície Múzea mincí a medailí približujú históriu mesta, baníctva a mincovníctva a sprístupňujú predmety súkromných aj verejných zbierok, umožňujú pohľad na mesto z veže Kostola sv. Kataríny. Prechádzka podzemím štôlne Andrej ponúka zažiť atmosféru starých banských diel a možnosť zoznámiť sa s históriou dobývania zlato-striebornej rudy. Mincovňa otvára priestory pôvodnej raziarne, kde sa razili miliardy kusov mincí.

Príďte spoznať históriu Kremnice!

Banské múzeum v štôlni Andrej

www.banske-muzeum.sk

Múzeum dokumentuje históriu i súčasnosť ložiska zlata a prácu baníkov v rôznych obdobiach. Viac ako 60-minútová prechádzka podzemím priblíži návštevníkom ťažkú prácu baníkov od 16. storočia až po nedávnu minulosť. Štôlňa poskytuje turistom možnosť navštíviť malú časť kremnického podzemia, kde sa tvorila slávna banícka história. Prechádzka podzemím ponúka možnosť zažiť atmosféru starých banských diel. Návštevník sa tu počas prehliadky oboznamuje s prácou baníkov v čase razenia Andrej štôlne a postupne prechádza pracoviskami z rôznych období, až sa ocitne v 16. storočí. Pohľad na ligotavé zlatinky v kremennej žilke a dojem „absolútnej tmy“ umocňuje tento nezvyčajný zážitok v kremnickom podzemí.

Zdar Boh!

Kremnická mincovňa

www.mint.sk

Už takmer sedem storočí nepretržite vyrába minciarske produkty, ktoré patria medzi svetovú špičku. Expozícia ponúka možnosť prezrieť si nielen zaujímavé exponáty v novozrekonštruovaných priestoroch historickej budovy, ale tiež jedinečnú prehliadku starej raziarne mincí. Zachovaný súbor historických raziacich strojov značky Vulkan tvorí technickú pamiatku nadnárodnej kategórie. Návštevníci majú možnosť okrem prehliadky starej raziarne a ukážky razby žetónov prezrieť si výrobky od medailí z rôznych kovov, cez obehové mince krajín viacerých kontinentov, až po vzácne pamätné mince z drahých kovov. Súčasťou prehliadky sú aj krátke filmy o histórii mincovne.

Múzeum Gýča

www.gyc.sk

Múzeum Gýča sídliace v Bellovom dome je jedinou expozíciou tohto druhu v Európe a vlastní zbierku viac ako 700 exponátov. Prevádzkovateľom je Občianske združenie Múzea Gýča (OZ MG). Exponáty sú rozdelené do špecializovaných sekcií (sekcia hodín, poľovníctva, textilu, maliarstva, hudby, náboženstva, trpaslíkov, erotiky, ...). Expozícia je ozvučená komentárom vo viacerých jazykoch. Môžete si tu zakúpiť rôzne štýlové (gýčové) pamiatkové predmety. Múzeum Gýča v Kremnici je držiteľom slovenského rekordu v počte gýčov na jednom mieste.

Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí Kremnica

www.muzeumkremnica.sk Numizmaticko-historická expozícia Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska je inštalovaná na 5 podlažiach neskorogotického meštianskeho domu. V úvode sa návštevník zoznamuje s históriou mesta, dozvedá sa o založení mincovne kráľom Karolom Róbertom z Anjou, o najdôležitejších remeslách a cechoch, ale aj o každodennom živote mešťanov. Dve podzemné podlažia expozície sú zamerané na dejiny baníctva a hutníctva v Kremnici. Autentickú atmosféru banského diela, reprezentovaného rôznymi typmi historických štôlní dopĺňajú exponáty súvisiace s prácou baníkov a hutníkov.

Najrozsiahlejšia časť expozície je venovaná dejinám peňazí na Slovensku. Možno tu spoznať rôzne typy platidiel používaných na našom území – od predmincových, keltských, rímskych alebo veľkomoravských, cez razby kremnickej mincovne až po súčasné bankovky a mince. V podkroví sú prezentované dejiny medailí na Slovensku. V expozícii sú zastúpené kremnické medaily od renesancie až po súčasnosť.

Mestský hrad

– komplex stredovekých stavieb zo 14. – 15. stor., chránených dvojitým opevnením. Dominantou areálu je neskorogotický Kostol sv. Kataríny, patrónky mesta, známy aj vďaka slávnym organovým koncertom. Veža kostola ponúka veľkolepú vyhliadku na panorámu starobylého mesta a jeho okolia. Najstaršou architektonickou pamiatkou areálu aj mesta je karner zo začiatku 14. stor. s osáriom (kostnicou). Múzeum návštevníkovi Mestského hradu ponúka aj umelecko-historické expozície: Barokové plastiky v priestoroch Radnice Mestského hradu, v Severnej veži výstavy Z archeologického výskumu hradu a Obrana mesta, v Malej hodinovej veži zas Kremnické zvony a zvonolejári.

Neskorogotický meštiansky dom na námestí je miestom prezentácie bohatého zbierkového fondu múzea prostredníctvom dlhodobých výstav rôzneho zamerania. Pozoruhodný je aj samotný dom, postavený na úzkej stredovekej parcele, ktorá predurčila jeho nezvyčajné proporcie. Interiéry predstavujú neskororenesančnú meštiansku architektúru.

Galéria

V susednom meštianskom dome na Štefánikovom námestí v galerijných priestoroch NBS-MMM sa konajú príležitostné výstavy výtvarného umenia. Svoju tvorbu tu prezentujú nielen kremnickí výtvarníci, resp. umelci viac či menej spätí s mestom, ale aj autori z celého Slovenska a zahraničia. Pozoruhodná je tiež prehliadka samotného domu, najmä tzv. zelenej izby s nástennými maľbami zo 16. stor.

Ďalšie zaujímavé múzeá Banskobystrického kraja

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na Slovensku. Vzniklo v roku 1882. Dokumentuje prírodu a spoločnosť regiónu Gemer a Malohont. Špecializuje sa na dokumentovanie hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne. Múzeum každoročne organizuje nové výstavy s pestrou tématikou a kultúrne podujatia, odborné semináre a besedy. Priestor dáva profesionálnym i neprofesionálnym umelcom. V mesiaci december sa tu koná podujatie Advent v múzeu a tiež prezentácia drevených medovníkových foriem.

Horehronské múzeum v Brezne patrí medzi mladšie múzeá, no pýši sa množstvom hmotných, písomných a obrazových dokumentov – etnografických, historických a literárnych – charakterizujúcich dejiny a kultúru na hornom toku Hrona, od Telgártu po Banskú Bystricu, s presahom do susediacich regiónov. V 70. rokoch 20. storočia sa začala systematická tvorba zbierok národopisného a historického fondu. Dnes zbierka obsahuje viac ako 30 000 predmetov a množstvo dokumentácie.

Etnografická expozícia v historickej radnici na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 55 ponúka obraz tradičnej materiálnej kultúry – ľudový odev, pastierstvo, poľnohospodárstvo, drevorubačstvo a výrobu z dreva, tradičnú výrobu textilu, spracovanie koží a ľudovú architektúru. V starobylom meštianskom dome zo 16. storočia na Námestí gen. M. R. Štefánika č. 13 približuje návštevníkom dejiny mesta Brezno a venuje sa aj významným breznianskym osobnostiam. Zaujímavá je historická usadlosť breznianskeho roľníka a remeselníka – farbiara modrotlače na Ulici M. Rázusa č. 20, so vzácnou technickou pamiatkou, umiestnenou na pôvodnom mieste, drevenou ľudovou mangľovňou – zariadením na úpravu textilu na konský pohon z 1. polovice 19. storočia.

V Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci je inštalovaná stála expozícia „Poklady minulosti“. Okrem iných sa tu nachádzajú poklady z doby bronzovej, strieborný poklad mincí zo Šuríc, kópie zlatého pokladu z kalvínskeho kostola v Lučenci a nálezy z archeologických lokalít Radzovce a Fiľakovo. V expozícii sa nachádzajú výrobky z produkcie sklární a smaltové predmety z už zaniknutých smaltovní v Lučenci a Fiľakove. Tradíciu hrnčiarskeho remesla prezentuje ľudová hrnčina z Haliče. V múzeu sa nachádzajú aj župné kreslá a nábytok z interéru Haličského zámku a tiež historické knihy, ukážky najstarších a najvzácnejších exemplárov, v pergamene alebo koži viazané knihy.

Expozícia keramickej tvorby v átriu Mestského úradu v Lučenci je výberom z kolekcie súčasného keramického umenia. Surovinová základňa, žiaruvzdorné keramické materiály a stáročná tradícia ľudovej i priemyselnej keramickej výroby v Novohrade sú myšlienkovým i materiálnym základom. Múzeum usporadúva aj rôzne krátkodobé výstavy a pravidelne organizuje súťaž Trienále akvarelu, Medzinárodné sympózium.

Pohronské múzeum sídli v Novej Bani, v budove bývalej radnice postavenej niekedy po roku 1353, je vedená v zozname kultúrnych pamiatok. Tunajšia expozícia pravekého osídlenia predstavuje artefakty z archeologických výskumov a prieskumov, ktoré poskytujú obraz vývoja materiálnej kultúry od paleolitu až po koniec stredoveku. Expozícia histórie prezentuje vznik a počiatky mesta, dejiny jeho správy, baníctva, remesiel a sklárstva. Expozícia národopisu ponúka prehľad ľudovej tvorivosti, estetického cítenia, zvykov a obyčajov ľudu novobanského regiónu v minulosti, vybavenie domácnosti z prvej polovice 20. storočia, domácku výrobu textílií, ľudový odev regiónu, pracovné náradie z vidieckych činností, predovšetkým náradie poľnohospodárske.

Literárne a hudobné múzeum je súčasťou Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Dokumentuje kultúrne dejiny regiónu, najmä v oblasti literatúry, hudby, divadla, záujmovej umeleckej činnosti a pod. Múzeum získalo do zbierkového fondu približne 50 tisíc kusov predmetov (reálií, písomností, kníh, drobných tlačí, výtvarných diel, scénografík, zvukových a obrazových nosičov, fotografií). Múzeum vyvíja kultúrno-výchovnú činnosť formou špecializovaných vyučovacích hodín, besied, vlastivedných prechádzok, odborných podujatí, putovných výstav a iné. Odborne spravuje Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove, Pamätnú izbu Sama Chalupku v Hornej Lehote (pri Podbrezovej) a Pamätnú izbu Pavla Tonkoviča v Podkoniciach. 

Stále expozície sú umiestnené v sídle Štátnej vedeckej knižnice, Lazovná 9. Poštové múzeum v Banskej Bystrici dokumentuje históriu vývoja poštovníctva, dopravy správ a s nimi spojených odborov. Korene poštového múzejníctva siahajú až do čias miléniovej výstavy, ktorá bola otvorená 2. mája 1896 v Budapešti. Tam vystavované predmety z poštovej histórie Uhorska tvorili základ zbierok Poštového múzea, zriadeného po výstave v Budapešti. Založenie poštového múzea je späté i so vznikom Československa a s vydaním prvej poštovej známky v novej republike 18. decembra 1918. Bolo zriadené v Prahe s cieľom uchovávania a dokumentovania vývoja pôšt, telekomunikácií, rádiokomunikácií a známkovej tvorby.

Expozícia dejín lyžovania na Slovensku patriaca Múzeu telesnej kultúry je situovaná v kultúrno-informačnom centre v meste Kremnica. Okrem histórie tohto športu na našom území expozícia oboznamuje návštevníkov s novými prírastkami z akvizičnej činnosti. K najvýznamnejším patria predmety olympionikov Daniela Šlachtu, Štefana Harvana, Rudolfa Čillíka, Anny Pasiarovej, Radoslava Žideka, či slovenského reprezentanta v behu na lyžiach Martina Bajčičáka.

Zvolenský zámok, národná kultúrna pamiatka, stojí na miernom návrší v meste Zvolen. Bol vybudovaný ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 - 1382 a dnes je vďaka dochovaným fragmentom stredovekých nástenných malieb a architektonickým priestorovým hodnotám pôsobivým prostredím pre expozície Slovenskej národnej galérie, ktorá tu organizuje aj prednášky o výtvarnom umení, poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc, tiež usporadúva výstavy a reinštalácie starého i súčasného umenia a designu.

Tunajšia expozícia Lesníckeho a drevárskeho múzea,Z histórie mesta Zvolen približuje dejiny mesta od praveku do konca 19. storočia s dôrazom na význam regiónu v bronzovej dobe, ako aj na rozvoj remesiel a obchodu, kultúrny, cirkevný a vojenský život. Osobitnú pozornosť si zasluhujú predmety zo štyroch bronzových pokladov pochádzajúcich z okolia Zvolena a výber nádob a pečatidiel zvolenských cechov z 18. storočia. Zvolenský zámok býva aj dejiskom rôznych kultúrnych podujatí. Snáď najznámejšie sú "Zvolenské hry zámocké", ktoré sú spojené s inštaláciou výstav scénografie na druhom poschodí zámku.

Slovenské lyžiarske múzeum v Podkoniciach bolo otvorené v roku 2007. Prezentuje lyžiarsku históriu za posledných 130 rokov. Obsahuje 650 exponátov lyží, lyžiarskych palíc a tiež 85 kusov lyžiarskych topánok. Nachádza sa tu aj fotogaléria  a textová dokumentácia z histórie slovenského lyžovania a z významných lyžiarskych podujatí, ďalej významné trofeje a poháre z lyžiarskych podujatí. V exteriéri  je  vytvorený skanzen lanoviek a vlekov. Nachádzajú sa tu významné exponáty, ktoré pred niekoľkými rokmi prevážali lyžiarov, turistov vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Malej Fatre, v Slovenskom Rudohorí.

Výraznou dominantou mesta Fiľakovo je zrúcanina Fiľakovského hradu, ktorý sa prvý raz spomína v polovici 13. storočia. V prvej polovici 15. storočia ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Mohutná pentagonálna Bebekova bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. V jej obvodovom murive možno vidieť do polovice zarytú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682. V bašte zriadilo Hradné múzeum Fiľakovo expozíciu Stáročia Fiľakovského hradu. Oboznamuje s históriou mesta a hradu od prvej písomnej zmienky po zničenie hradu v roku 1682. Vystavené sú vzácne stredoveké a včasnonovoveké hradné nálezy zo Slovenského národného múzea (kachlice s vyobrazeniami stredovekých uhorských kráľov a svätcov), ako aj pôvodné kľúče hradu a predmety pochádzajúce z obdobia 39-ročnej tureckej okupácie Fiľakova

Hutnícke múzeum Železiarní Podbrezová mapuje históriu hutníctva v regióne, vznik podbrezovských železiarní a ich vplyv na rozvoj regiónu.

Mestské múzeum v Poltári sídli v pôvodnom dome zemepána Gabriela Geciho z r. 1778. Táto budova je podľa historických prameňov najstarším domom z pevného materiálu. Cieľom mestského múzea je poskytovať obraz o histórii, kultúre a spôsobe života, nadobúdať, odborne evidovať a ochraňovať predmety múzejnej hodnoty, ale aj upozorniť na zaujímavosti a atrakcie v Poltári a okolí. Stálu expozíciu tvoria najmä archeologické nálezy a listinné dokumenty.

Múzeum nepracuje ako stála prevádzka. Návštevy je potrebné nahlasovať vopred telefonicky. Hlavným poslaním Podpolianskeho múzea v Detve je zhromažďovanie, dokumentácia, odborné spracovanie, ochrana a sprístupňovanie hmotných a duchovných artefaktov Podpoľania. Základy jeho zbierkového fondu vytvorila etnografická zbierka viacerých zamestnancov, ktorí zbierali predmety ľudovej kultúry z celej oblasti Podpoľania. I dnes prevažnú časť zbierok múzea tvorí etnografický materiál tohto regiónu. Nachádzajú sa tu výstavy Detva v prameňoch a Fotoaparátom Jána Lassovszkého (obrázky z Detvy v prvej polovici 20. storočia), expozícia Ovce moje, ovce... (Valaská kultúra na Podpoľaní), ktorá uzatvorila cyklus výstav o ovčiarstve, bryndziarstve a pastierskej ľudovej kultúre na Podpoľaní (2006-2009). Mimo budovy múzea je na Partizánskej ulici č. 75 zriadená malá vysunutá trvalá expozícia s propagačným charakterom - Z klenotnice Veroniky Golianovej.

Obec Dolná Strehová je známa rokokovo-klasicistickým kaštieľom z 18. storočia, ktorý obklopuje rozsiahly anglický park. Na mieste niekdajšieho kaštieľa tu stojí rokokovo-klasicistická budova. V nej žil a tvoril maďarský spisovateľ a dramatik Imre Madách, autor Tragédie človeka. Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku tu zriadilo expozíciu spisovateľa a dramatika Imreho Madácha a spisovateľov, ktorí sa narodili, žili a tvorili v tomto regióne. Kaštieľ je zariadený pôvodným nábytkom a predmetmi osobnej potreby dokumentujúcimi život a dielo spisovateľa. Pri kaštieli v parku je hrobka spisovateľa I. Madácha, ktorý sa narodil v Dolnej Strehovej 21.1.1823. Kaštieľ je v rekonštrukcii. Výstavu Život a dielo Imre Madácha si návštevníci môžu pozrieť na fare evanjelického kostola.

 CESTOVATEL 12/2011

• < Predch.
• Nasl. >