Zaujímavosti Hajnáčky

V začínajúcej sa turistickej sezóne je vhodnou voľbou pre prvé jarné túry pohorie Cerová vrchovina. Mierne zvlnená krajina so sopečným reliéfom je ako stvorená pre nenáročnú poldennú túru. Dnes zájdeme do srdca Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. Do vzorne upravenej obce Hajnáčka a jej najbližšieho okolia.

Prečo Cerová?

Cerová vrchovina je severným výbežkom vulkanického pohoria Cserhát, ktoré sa rozprestiera na území Maďarska. Pohorie a CHKO dostali meno podľa charakteristického výskytu dubových porastov s hojným zastúpením cera. Zo severu obklopuje nevysoké vŕšky, porastené cerovými dubinami, Juhoslovenská kotlina.

Darmskő

Cestujeme Šurickou brázdou od mesta Fiľakovo údolím Čamovského potoka k obci Hajnáčka. Dokonale upravená obec v strede Cerovej vrchoviny leží v údolí riečky Gortva, obklopená sýtozelenými listnatými lesmi. Vystupujeme na pekne upravenom námestí s dvojvežovým kostolom. Priamo nad našimi hlavami sa týči impozantný hradný kopec, ktorý prevyšuje okolie o 130 m. Vrch Darmskő so zvyškami stredovekého Hajnáčskeho hradu akoby vyrastal z obkolesenia okolitých obydlí. Od kovového turistického rázcestníka kráčame ulicou na východ popri klasicistickom kaštieli. Pozorne sledujeme zelené značenie, aby sme neminuli významovú odbočku „hrad“. Zatáčame do bočnej uličky k zvonici. Miernym stúpaním prichádzame k štýlovej drevenej bráne, ktorá tvorí vstup do niekdajšieho hradného areálu.

Geológia

Dlažobnými kockami vykladaný chodník nás popri záhradke dovedie do chráneného územia Hajnáčsky hradný vrch. Prírodná rezervácia ochraňuje vypreparovaný prívod k povrchovému kráteru sopky. Výplň krátera tvoria bazaltové tufy a čadičové žily. Sopečný vrchol tvorí prírodnú dominantu obce Hajnáčka.

História

Starým hradným schodišťom, vysekaným priamo do čadičového podložia, sa ocitáme uprostred nepatrných zvyškov niekdajšieho kráľovského hradu Hajnáčka. Pevnosť vznikla počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. V polovici 15. storočia bol hrad rozšírený. V roku 1545 ho dobyli Turci a jeden rok ho okupovali. Na prelome 16. a 17. stor. bol znovu opevnený ako dôležitá protiturecká pevnosť. Napriek tomu ho Turci zas nakrátko obsadili v roku 1645 a po ich odchode bol nanovo opevnený. V roku 1703 Hajnáčsky hrad vyhorel a odvtedy schátral do súčasného stavu. Dnes je možno rozpoznať len ťažko prístupnú najvyššiu časť s palácom a baštou. Zvyšné časti ruiny dokonale splývajú s čadičovým bralom.

Výhľadový bod

Z hradnej skaly máme nádherný, takmer kruhový výhľad na okolitú krajinu Cerovej vrchoviny i blízke Maďarsko, kde na horizonte vidíme pohorie Cserhát a Mátru s najvyšším maďarským vrcholom Kékes (1015 m). Na východ od obce vidíme masív Ragáč. Medzi významné prírodné hodnoty Ragáča patria aj malé sopečné jaskyne. Územie je vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu pre ochranu súboru geologických javov, dokumentujúcich záverečnú sopečnú činnosť a pre prirodzené lesné spoločenstvá Cerovej vrchoviny. Juhozápadne od Ragáča sa rozprestiera národná prírodná pamiatka Kostná dolina, kde výmoľová roklina odkryla bohaté nálezy kostí treťohorných cicavcov.

Pohanský hrad

Panoramatický výhľad z ruín hradu uzatvára masív vrchu Pohanský hrad na juhozápade. Ako zachovaná náhorná plošina bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu s vysokou krajinárskou hodnotou a súčasne jeden z najrozsiahlejších súvislých lesných komplexov v CHKO Cerová vrchovina. Na okrajoch plošiny sa nachádzajú bralá, zosunuté bloky hornín, kamenná ulica, rozsadliny a kamenné moria. Je tu 31 bazaltových jaskýň, z ktorých najdlhšie sú Stĺpová a Labyrintová jaskyňa. Na okrajoch plošiny Pohanského vrchu nájdeme pozostatky kamenného valu z doby Keltov, so zvyškami slovanského hradiska.

Prídavok

Zostupová trasa z ruín hradu Hajnáčka vedie po totožnej trase ako výstup. A komu nestačila krátka vychádzka na vrch Darmskő, nech zájde na niektorý z opisovaných vrchov v okolí. Priamo zo stredu Hajnáčky sa dostanete na Ragáč po zelenej značke za 1.15 h. Opačným smerom zájdete na Pohanský hrad taktiež po zelenej za 1.20 h. Žltá značka vás zas dovedie za hodinu na vrchol kopca Zaboda, kde sa napojíte na zelenú, vedúcu na Ragáč.

Text vznikol s použitím Geologicko-náučnej mapy Slovenska - Cerová vrchovina a Turistického lexikónu - Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku.

TOMÁŠ TRSTENSKÝ

• < Predch.
• Nasl. >