Mestské práva „ho zdobia“ od roku 1299 Bude Prešov medzi celebritami Európy?

Mesto Prešov je významným kultúrnym, hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústreďovali riadiace činnosti, ktoré mali dosah spočiatku len na okolité mesta a obce, neskôr na celý región. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných obchodných ciest.

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou. Prešov má rozsiahlu a jednu z najstarších pamiatkových rezervácií na Slovensku a 325 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok na území mesta zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Prešov je významným cirkevným a administratívnym centrom. Sídli tu jedna z 15 autokefálnych pravoslávnych cirkví na svete s pôsobnosťou pre Slovensko a Českú republiku. Je hlavným centrom gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a spravuje všetky farnosti s výnimkou Košického kraja. Zároveň je sídlom Dištriktuálneho biskupského úradu pre východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku s pôsobnosťou pre východné a severné Slovensko.
S počtom obyvateľov 97 600, je Prešov tretím najväčším mestom Slovenska. Sídlia v ňom viaceré krajské orgány a zároveň je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je najväčší na Slovensku (približne 795 000 obyvateľov). Cez územie mesta vedú významné medzinárodné cestné a železničné trate smerom do Poľska a na Ukrajinu.
Prešov sa ako jediné slovenské mesto môže pochváliť tým, že cez jeho historické centrum prechádza 49? rovnobežka. Ak by sme chceli po 49? rovnobežke obísť našu planétu, museli by sme prejsť 26 263 km. Navštívili by sme štyri mestá, ktoré veľkosťou predstihli Prešov – České Budějovice, Regensburg, Karlsruhe a Severodoneck. Prešli by sme tri svetadiely – Európu, Ameriku a Áziu, plavili sa po Atlantickom a Tichom oceáne a dostali sa na územie jedenástich štátov.

Historické mesto

Predchodcami súčasného mesta boli slovanské osady na terasách Torysy, na terajšom Sídlisku II, Sídlisku III, Pavlovičovom námestí a Pod kalváriou. V období po tatárskom vpáde prichádzajú do Prešova nemeckí hostia, ktorí sa usádzajú už na ploche súčasného centra mesta. Prvá písomná zmienka o rozvíjajúcom sa meste je v kráľovskej listine zo 7. novembra 1247. Na základe žiadostí nemeckých prisťahovalcov udelil kráľ Ondrej III. v roku 1299 Prešovu mestské práva. V roku 1347 dostal Prešov výsady slobodného kráľovského mesta. Stredoveký rozvoj Prešova úzko súvisí s cechovou výrobou a obchodom. Mesto bolo obohnané hradbami, na námestí vyrástli honosné domy a paláce jeho zámožných obyvateľov. Historické jadro mesta Prešova s typickým šošovkovitým pôdorysom bolo už v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Historické pamiatky

Kostol sv. Mikuláša – dejiny rímskokatolického farského kostola siahajú do prvej polovice 14. storočia a v nasledujúcich obdobiach odrážali všetko to, čím prešiel aj Prešov a jeho obyvatelia. Jeho dnešná podoba (s istými novšími dostavbami z 19.–20. storočia, kedy pristavali vežu v jej terajšej podobe) je z prvej štvrtiny 16. storočia. Monumentálny neskorogotický zovňajšok chrámu je rovnako zaujímavý ako jeho interiér, kde dominujú plastiky, ktoré pochádzajú z autorskej dielne Majstra Pavla z Levoče.

Chrám sv. Jána Krstiteľa – na južnom konci Hlavnej ulice sa vyníma gréckokatlický kostol s architektúrou biskupského paláca. Na jeho mieste bola od prvej tretiny 15. storočia kaplnka postavená pri špitáli v susedstve mestských hradieb.

Ortodoxná synagóga – pozoruhodná pamiatka mesta postavená v roku 1898, skrýva pomerne strohé neorománsko-maurské fasády. Bohato zdobené interiéry s plne zachovaným inventárom patria k najatraktívnejším pamiatkam židovskej kultúry na Slovensku. Stavba sa dodnes používa ako modlitebňa.

Kalvária – stojí na kopci západne od Prešova. Stavba bola postavená v polovici 18. storočia. Celý komplex pozostáva z Kostola sv. Kríža, štrnástich kaplniek, katakomb a cintorína.

Bosákov dom (banka) – táto secesná budova, pôvodne určená na účely finančného ústavu, bola postavená v rokoch 1923 – 1924. Pomenovanie dostala po Michalovi Bosákovi (1869 – 1937), slovenskom vysťahovalcovi z Okrúhleho, ktorý sa za krátky čas vypracoval na jedného z popredných amerických bankárov. Jeho podpis je aj na americkej desaťdolárovke, ktorú jeho banke dovolila vydať americká vláda.

Neptúnová fontána – je jedinou zachovanou z desiatich mestských cisterien, ktoré zásobovali Prešovčanov vodou pred postavením vodovodu. Súsošie Neptúna dal postaviť na začiatku 19. storočia vplyvný židovský obchodník Marek Hollländer ako vďaku za to, že mu mesto dovolilo usadiť sa a podnikať v Prešove.
Carrafova väznica – bola postavená ako zadný trakt budovy radnice, vtedy mestskej vinárne, v rokoch 1504 – 1509. Slúžila ako sklad, neskôr na úschovu kontrolných mestských mier a váh; spomína sa aj ako väzenie. Názov dostala zrejme neskôr, lebo podľa historických dokumentov v nej Caraffove obete väznené neboli. Budova s opornými múrmi je typickou ukážkou neskorogotickej architektúry.

Významné osobnosti spojené s Prešovom

V Prešove študovali a pôsobili Štefan Daxner, P. O. Hviezdoslav, Janko Jesenský, Jonáš Záborský, J. G. Tajovský, Eugen Bárkány.

V roku 1801 bol v Prešove J. S.Gertingerom po prvýkrát v strednej Európe vyrobený repný cukor. V roku 1878 Karol Divald (priekopník fotografie) založil v Prešove prvú svetlotlačiareň v Uhorsku. V 70. rokoch 18. storočia žil v Prešove Kristián Kern, ktorý vynašiel liek proti dobytčiemu moru. Zásluhou Jána Adama Raymana patrí Prešovu európsky primát v oblasti očkovania proti kiahňam. J. A. Rayman uskutočnil aj prvé meteorologické pozorovania a merania na Slovensku.

Michal Bosák podpísal 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu, podľa ktorej malo mať Slovensko v budúcom česko-slovenskom štáte autonómne postavenie. V roku 1920 založil Americko-slovenskú banku v Bratislave, ktorá mala 9 filiálok. Jedna z nich bola aj v Prešove.

Zo súčasných osobností sú s Prešovom spojení Peter Lipa (jazzový spevák), Peter Nagy (spevák), Fero Fenič (filmový a televízny režisér, scénarista, producent), Juraj Kukura (herec), Sergej Kopčák (stály člen Metropolitnej opery v New Yorku), Milka Zimková (spisovateľka, herečka, režisérka a autorka monodrám), Pavol Mikulík (herec), Ivana Christová (prvá Miss Československej republiky), Katka Koščová (prvá slovenská Superstar) a mnohí ďalší.

Kultúra a šport

Sféru kultúry reprezentujú múzea, divadlá, hvezdáreň a planetárium, galérie, archívy a knižnice. Osobitný význam má Divadlo Alexandra Duchnoviča, ktoré ako jediné profesionálne divadlo na svete uvádza hry v rusínskom jazyku. Unikátna je expozícia judaík v ortodoxnej židovskej synagóge. Turistov priťahujú národné kultúrne pamiatky – evanjelické kolégium s unikátnou knižnicou uloženou v slávnej dvorane a súbor technických pamiatok na ťažbu a spracovanie soli v Solivare. V gréckokatolíckom katedrálnom chráme je uložená druhá autentická kópia Turínskeho plátna na svete. Veriacich do katedrály priťahujú aj relikvie prešovského biskupa, mučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM a biskupa - mučeníka Vasiľa Hopka.

V propagácii mesta nezaostávajú športovci, v ostatných rokoch sú úspešní najmä hádzanári Tatrana Prešov, ktorí získali tituly majstrov Slovenska a účinkovali v prestížnej európskej lige majstrov.

• < Predch.
• Nasl. >