Inovec na bežkách

Čaká nás mierne náročná lyžiarska túra cez Pohronský Inovec, treba však počítať s celodenným pobytom na bežkách. Napriek vzdialenosti 21 km možno túru podstatne skrátiť návratom z turistickej chaty Inovec späť do východzieho bodu po Rudnej magistrále. Takto sa z dlhej túry stáva približne 6 km nenáročný bežkársky výlet.

Trasa

Nová Baňa (časť Bukovina, bus) – Loksova lúka – Veľký Inovec – turistická chata Inovec – sedlo Inovca – štál Inovec – rázcestie Štambrk – štál Vojšín – vrch Vojšín – Jazarec – štál Čierne blato – Píla (družstvo, bus)

Loksova lúka

Na trasu nastupujeme vo vysokopoloženej novobanskej osade Bukovina. Spolu s Rudnou magistrálou naberáme rýchlo výšku. Mierne stúpajúca lesná cesta traverzuje vrch Lachtrova skala. Onedlho vychádzame z bukovej hory na JV cípe Loksovej lúky. Prejdeme celou lúkou až k turistickému rázcestníku s rovnakým menom.

Veľký Inovec

Sledujúc červenú značku, míňame tabuľu prírodnej pamiatky Veľký Inovec. Zakrátko prichádzame na vrcholovú čistinu Inovca. Sme na najvyššom bode Pohronského Inovca – Veľký Inovec (900,6 m). Snehu je toľko, že štátny znak SR, namaľovaný na vrcholovom andezitovom brale, takmer nevidieť. V skalnej štrbine prístupového chodníka je osadená mramorová doska s dvojramenným krížom. Na kovovom rázcestníku vlaje slovenská trikolóra. Lesný porast okolo vrcholu dosť obmedzuje rozhľad na okolitú krajinu. Výhľady sú len na oblasť Pohronia a Požitavia a náprotivné Štiavnické vrchy. Krátky zjazd a sme pri dôležitej križovatke turistických chodníkov, tesne nad turistickou chatou Inovec.

Chata Inovec

Pri kovovom stožiari zatáčame k červenej streche chaty. Turistická chata Inovec je v celoročnej prevádzke len počas víkendov a sviatkov. Ponúka ubytovanie na 30 lôžkach a občerstvenie v útulnej jedálni na prízemí. Chatu prevádzkuje KST Zlaté Moravce od roku 1947. Po občerstvení sa vraciame späť k ústrednej veľkoinoveckej orientácií pod stožiarom, kde môžeme dnešnú túru skrátiť návratom po vlastným stopách. No my sa ďalej púšťame lúkou k susednému turistickému rázcestníku – sedlo Inovca. Opúšťame červené značenie Rudnej magistrály a vítame „modrú sprievodkyňu“, ktorej budeme verní po zvyšok dnešného putovania. Miernym zjazdom prichádzame k ďalšiemu rázcestiu. Od neho stále bukovo-smrekovou horou po zvážnici v traverze masívu Veľkého Inovca. Na otvorených pláňach býva upravený bežecký okruh z lyžiarskeho strediska Drozdovo nad osadou Stará Huta (časť Novej Bane).

Štále (samoty)

V mieste, kde ratrakovaná trať prudko zatáča vpravo, opúšťame jej pohodlie a pokračujeme po modrej značke smer štál Inovec. Pri ďalšom postupe je potrebné sledovať plochý chrbát pohoria. Napojením na asfaltovú cestu kopírujeme jej priebeh. Križujeme množstvo vedľajších ciest, ktoré vedú k okolitým roztrateným obydliam – štálom či samotám. Rozprestierajú sa po celej Lehotskej planine aj na Vojšínskom chrbáte, kam smerujeme. Križujeme štátnu cestu medzi Starou Hutou a Veľkou Lehotou. Mierne zvlnené lúčne priestranstvo lehotského chotára je ideálnym lyžiarskym terénom, ale aj orientačne náročným úsekom. Neopúšťame plochý chrbát. Ústrednou orientáciou je nápadný vrchu Vojšín, najvyšší bod v smere postupu.

Vojšín

Prichádzame k rázcestiu štál Vojšín. Mierne stúpame k vrchu Kuchyňa, ktorý možno aj traverzovať západne mimo značky. Na opačnej strane vrchu stojí chata Vojšín s lyžiarskym vlekom. Zakrátko prichádza sprava aj Náučný chodník Vojšín s dĺžkou 10,5 km. Zelená tabuľa označuje prírodnú rezerváciu Bujakov vrch, ktorú obchádzame traverzom jeho východnej stráne. Striedavo lúkami a lesom prichádzame do širokého sedla priamo pod vrch Vojšín (818,9 m). Priamo nad nami je posledné dnešné stúpanie s prevýšením 100 m. Modrá značka nesmeruje na vrchol Vojšína, zato NCH nevynecháva panoramatický výhľad na prejdenú trasu pohorím, na susedný Tribeč so Zoborom a Štiavnické vrchy so Sitnom.

Zostup

Z vrcholu pokračujeme kolmo na západ od vrcholovej tyče k vysielaču a k hornej stanici lyžiarskeho vleku z Hubačovho štálu (po trase NCH), kde sa opäť napojíme na modrú značku. Postupujeme cez vrch Jazerec; treba pozorne sledovať slabé značenie v mladom poraste. Značka nás vedie ostrým zalesneným hrebeňom cez kótu 641,9 m. Napokon odlesneným chrbátom ponad Búriov štál k neobývanému štálu Čierne blato. Od chalupy sa otvára výhľad do Župkovskej brázdy. Ostáva už len krátky zjazd okolo kríža, postaveného na pamiatku zakladateľom štála. Značka sa stáča prudko z hrebienka doľava do doliny. Napájame sa na spevnenú cestu medzi Malou Lehotou a Pílou. Dnešná túra sa končí pri plechovej zastávke – Píla, U Šarhanov vedľa družstva na štátnej ceste č. 512 medzi Žarnovicou a Partizánskym.


TOMÁŠ TRSTENSKÝ

• < Predch.
• Nasl. >