Na veľkofatranský Drienok

Stredne náročná túra na vyhliadkový vrchol v Národnom parku Veľká Fatra. Záverečný výstup na samotný vrchol Drienka je najnáročnejšou časťou túry. Zvyšok trasy vedie nenáročným terénom typickou veľkofatranskou dolinou, ktorú obklopujú vápencové bralá. Celá túra vedie v sprievode modrej značky. Najvhodnejším obdobím na návštevu vrchu, zakvitnutého vápnomilnou kvetenou, je obdobie máj - jún.

Trasa

Turčianske Teplice (vlak, bus) – Diviaky (vlak) – Turčiansky Michal - Rakša (bus) – dolina Mača – dolina Do Lúčok – sedlo pod Drienkom – Drienok – sedlo pod Drienkom a späť

Turčianske Teplice

Dopravným uzlom dnešnej túry je malé okresné mesto preslávené kúpeľníctvom. Turčianske Teplice. Dobre dostupné vlakovými spojmi od Vrútok a autobusmi z Martina. Naša modrá turistická značka sa začína na železničnej stanici v miestnej časti Diviaky, ktoré sú súčasťou Turčianskych Teplíc od roku 1971. Cestou od stanice obdivujeme dva miestne kaštiele a klasicistickú zvonicu z roku 1833. Onedlho prechádzame ďalšou časťou mesta s menom Turčiansky Michal. Názov sídla je odvodený od goticko-barokového kostola, zasväteného sv. Michalovi. Zdĺhavý pochod z Turčianskych Teplíc do obce Rakša po asfaltovej komunikácií si možno skrátiť prímestským autobusom. Dedina je rodiskom známeho štúrovca Michala Miloslava Hodžu. V svahu nad rakšianskymi domami nás zaujme technické dielo. Je to niekdajší vodný jarok k náhonu mlynského kolesa. K stavebným pamiatkam patrí ešte zvonica z roku 1820. Turistom s vlastným autom odporúčam automobil zaparkovať povyše dediny a odtiaľ nastúpiť na túru.

Rašelinisko

Prašná cesta s nepatrným stúpaním nás vedie lúčnou nivou doliny Mača okolo Rakšianskeho rašeliniska. Národná prírodná rezervácia ochraňuje vlhkomilné a slatinné spoločenstvá. Na viac ako 5 - hektárovom rašelinisku sa vyskytujú ojedinelé a chránené druhy rastlín. Unikátom je mäsožravá rosička anglická. Na okolitých pahorkoch boli lokalizované viaceré hradiská z rôznych období. Blízke lúky sú zas obľúbeným vychádzkovým miestom Turčianskotepličanov, ktorých tu často stretnete aj na pikniku.

Alpský senník

Po trase míňame rázcestie, kde sa pripája žltá značka z obce Mošovce od kempingu Drienok. Na vetvení doliny kráčame ľavou vetvou, ktorá nesie meno Do Lúčok. Pravá vetva sa nazýva veľmi prozaicky – Hore vodou. Na začiatku našej doliny stojí netradične riešený drevený senník. Ten akoby bol prevezený zo švajčiarskych Álp. Drevené senníky zo švajčiarskych hôr sú postavené na koloch nad úrovňou okolitého terénu, presne ako tento veľkofatranský. Údolnú asfaltku strieda lesná cesta. Všade okolo nás sa však vypínajú vápencové bralá. Míňame jediný prameň v doline. Nespoliehajte sa na jeho slabú výdatnosť. V suchom období zvykne úplne vyschnúť. Naša spotreba vody sa začína stupňovať, lebo kamenistá cesta čoraz viac stúpa do záveru doliny. Za drevenou chatkou treba pozorne sledovať turistické značky, aby sme náhodou neminuli vychodenú odbočku, vedúcu vľavo do lesa. Strmým kamenistým chodníkom vystupujeme do Sedla pod Drienkom. V sedle si doprajeme oddych pred náročným výstupom na najvyšší bod dnešnej túry. Sedlo poskytuje obmedzené výhľady pomedzi stromy na opačnú stranu Blatnickej doliny. Od turistickej smerovky pokračujeme podľa modrej významovej značky „vrchol Drienok“.

Fatranský brat

Už prvé metre chodníka dávajú tušiť, čo nás čaká. Chodník sa stáva čoraz strmším. V najstrmšej časti výstupu upúta a každého očarí neskutočne pokrútený strom. Tvarom jedinečný vyschnutý strom sa stal nepísaným symbolom vrchu Drienok. Jeho poskrúcané konáre vytvárajú neuveriteľné tvary a obrazce. Avšak osud tohto suchára je už dávno spečatený. Je len otázkou času, kedy ho postihne podobný osud ako borovicu na Tomášovskom výhľade. Preto treba zájsť na Drienok a uvidieť toto neopakovateľné dielo prírody. Kulisu tohto jedinečného miesta dotvárajú skaly so vzácnou vápnomilnou vegetáciou. Sýte žlté farby prvosienok silno kontrastujú s atramentovou modrou horcov. Vrcholový masív otvára diaľkové pohľady na Turčiansku kotlinu, ohraničenú pohoriami Malá Fatra, Žiar a Kremnické vrchy. Z Veľkej Fatry sa výhľady otvárajú hlavne na časť zvanú Bralná Fatra, ale aj najznámejší podcelok pohoria Hôľna Fatra, s hlavným hrebeňom horstva. Mnoho turistov pozná susedné vrchy Tlstá a Ostrá. Zato Drienok je menej frekventovaným cieľom návštevníkov. A pritom je ich rovnocenným veľkofatranským bratom. Veru pekných potomkov majú „tato“ Ostredok a „mama“ Krížna.



text a foto: TOMÁŠ TRSTENSKÝ

• < Predch.
• Nasl. >