Skalným mestom Sivého vrchu

Celodenná túra najzápadnejšou časťou Tatier vedie prevažne hrebeňmi hôr so stálymi výhľadmi. Prvá tretina trasy vedie začiatkom hlavného tatranského hrebeňa.
Dokonca na dvoch krátkych úsekoch skalného mesta je chodník zabezpečený reťazou. Stredná časť južnou rázsochou Sivého vrchu a záver túry vedie podhorím Tatier. Stredne náročná trasa s dĺžkou 17 km potrvá 7 – 8 hodín chôdze.

Trasa

Huty (horáreň pod Bielou skalou) – Biela skala – Radové skaly – Sivý vrch – Ostrô – sedlo Predovratie – Chata pod Náružím – vyhliadka Sokol – Bobrovecká Vápenica.

Bizarné skaly

Štartovacím bodom je východný okraj obce Huty na pomedzi Liptova a Oravy, kam premáva autobusová linka z Liptovského Mikuláša. Na trasu nastupujeme v cestnom priesmyku s názvom rázcestia Horáreň pod Bielou skalou. Nástup na červenú hrebeňovú značku je pri informačných paneloch TANAP-u. Podľa tabuľky smerovníka máme na výstup k vrcholu Sivého vrchu 3 hodiny, vrátane krátkych oddychov. Prichádzame na prvý vrchol hlavného hrebeňa Tatier od západu. Biela skala, povesťami zahalený vrch. V bralách sú jaskynné priestory nazývané Baňáryho štôlňa, kde sú vraj zabudnuté Jánošíkove poklady. Hrebeňová vápencovo-dolomitová skala je 2 km dlhá s bohatou a vzácnou kvetenou. Môžete tu vidieť horec Clusiov, plesnivec alpínsky, prvosienku holú, astru alpínsku, poniklec biely a ďalších kvetín. Stačí len pozorne sledovať okolie. Druhým vrcholom sú Radové skaly. Skalný rad veží z dolomitu, ktoré pripomínajú krojované postavy. Celé územie až po vrchol Sivého vrchu tvorí bizarné skalné mesto. V jeho útrobách je niekoľko puklinových priepastí, ktoré dosahujú hĺbku 88 až 93 metrov. Ďalšie tri menšie sú aj priamo vedľa chodníka. Najexponovanejšie miesta turistickej trasy v skalnom meste zabezpečujú dve reťaze.

Sivý vrch

Prichádzame na Sivý vrch, ktorý s výškou 1804 m tvorí najvyšší bod dnešnej trasy. Je prezývaný mozgom Západných Tatier, pretože pripomína svojimi zbrázdenými vápencovými bralami i farbou vrcholu ľudský mozog. Je najvyšším bodom krasového územia, ktoré je prechodom medzi žulou (Tatry) a vápencom (Chočské vrchy). Severná časť masívu je Národná prírodná rezervácia Sivý vrch. Ochraňuje vysokohorský kras a pestrú flóru. Masív vrchu poskytuje krásny kruhový rozhľad na krajinu Liptova na juhu, Oravy na severe a časti Západných Tatier na východe. Za priaznivých podmienok vidieť Malú Fatru s ľahko rozpoznateľnými rozoklanými vrcholmi Rozsutcov na západe, Veľkú Fatru na juhozápade, Oravské Beskydy (Babia hora a Pilsko) s Oravskou priehradou na severe, a na juhu Nízke Tatry a vodnú nádrž Liptovská Mara. Na juhozápade vidíme pod nami hlbokú a divokú Suchú dolinu. Je najzápadnejšou dolinou Tatier s jaskyňami a vodopádmi. Na juhu je kosodrevinou zarastený vrch Ostrô, cez ktorý vedie zelená značka.

K Chate pod Náružím

V túre pokračujeme zostupom na juh po zelenej značke k vrchu Ostrô. Prudkým zostupom z vrcholu za 10 minút vidíme po ľavej ruke na úpätí brala kamennú tvár spiaceho obra hôr - je to kamenný strážca Sivého vrchu. Po klesaní sa nachádzame v sedle Priehyba. Sprava traverzujeme Malé Ostrô. Nachádzame sa v trávnatom sedle Príslop, kde ide vľavo neznačený chodník. Zelenou značkou pokračujeme hrebeňom na vrchol Ostrô. Z jeho hrotitého končiara je krásny kruhový rozhľad na Liptov (východ - západ), na juhu sú Nízke Tatry (v popredí je vrch Babky), Západné Tatry (východ) a Chočské vrchy s Veľkým Chočom (západ). Nasleduje prudký zostup k Veľkej Kope, kde sa spája zelená značka s neznačeným traverzom. Odtiaľ po zelenej prichádzame do širokého trávnatého sedla pod Kopou - sedlo Predovratie (v mapách nesprávne označené ako Predúvratie). Pri typickom turistickom rázcestníku s červenou strieškou sa "lúčime" so zelenou a "vítame" modrú značku. Chodníkom traverzujeme zľava vrch Malá Kopa. Ideme lúkami pomedzi smrečiny k bielej meteorologickej búdke s výhľadom na skalnú ihlu Mnícha, ľudovo je nazývaná Skamenená Mara. Ďalej prudšie klesáme chodníkom až na záver k prieseku v lese. Na konci lesného prieseku stojíme na okraji poľany Červenec v zákrute štrkovej cesty. Nachádzame sa presne v polovici túry, preto si oddýchneme vo vynovenom turistickom objekte. Chata pod Náružím prešla modernizáciou v roku 2001. Meno má podľa stráne Náružie, pod ktorou sa nachádza. Chatu postavili turisti, lyžiari a horolezci z blízkej liptovskej obce Bobrovec v roku 1970. Objekt poskytuje základné občerstvenie v turistickom bufete, celoročné ubytovanie pre 30 ľudí a suveníry chaty.

Zostup do podhoria

Po občerstvení a oddychu pokračujeme po modrej značke okolo pitného prameňa popod poľovnícku chatu s názvom Kolibka na Červenci. Vľavo sa nachádza ďalšia poľovnícka chata a hranica NPR Mních (informačná tabuľa). Podľa zimného tyčového značenia prechádzame poľanou Červenec. Klesáme škrapovým poľom (typ skalného útvaru v krasovom území) do smrečiny a pripájame sa na štrkovú cestu, ktorá vedie sprava od chaty. Popri hranici NPR Mních (tabuľka) prechádzame koryto potôčika. Ten preťal skalné steny Mnícha a Sokola a vytvoril tiesňavu Hrtany. Cesta pokračuje lesom a na jednej pravotočivej zákrute je okraj skalnej terasy s vyhliadkou Sokol. Prechádzame okolo rázcestia pod Babkami s dreveným prístreškom, kde sa stretáva modrá a zelená značka. Zostupujeme zelenou cez malú poľanu s krmelcom a klesáme k odbočke modrej značky (rázcestník a lavička). Podľa turistickej smerovky odbočíme doprava na modrú značku smerom na Bobroveckú Vápenicu. Na konci lesa pod starým kameňolomom míňame súkromné chaty. Rekreačná oblasť na rozhraní Tatier a Liptovskej kotliny nesie meno Bobrovecká Vápenica. Okrem neplateného záchytného parkoviska, konca modrej značky a Bobroveckej kalvárie, tu stojí nový hotel Mních s reštauráciou. Vo vzorne udržiavanom areáli hotela sa nachádza niekoľko veľkých kamenných sôch mníchov, jazierko s rybami, drevená zvonica a netradičná kamenná lavička. Okolo hotela prechádza žltá značka, ktorá nás za polhodinu dovedie do prvej dediny – Jalovec s autobusovým spojením do Liptovského Mikuláša. Zastávka autobusu sa nachádza v strede obce pri drevenej zvonici.


Text a foto: TOMÁŠ TRSTENSKÝ

• < Predch.
• Nasl. >