Skalným amfiteátrom Martalúzka

Krajinársky hodnotná túra vedie najvýchodnejšou časťou Národného parku Nízke Tatry. Kondične stredne náročná turistická trasa nás dovedie na najvyšší bod Kráľovohoľských Tatier, na legendami opradenú Kráľovu hoľu.
Túra vedie pramennou oblasťou rieky Hnilec cez prírodnú rezerváciu Martalúzka.

Trasa

Pusté pole (horský hotel, bus, vlaková stanica Vernár) - Zadná dolina - rázcestie pod Košariskom - skalný amfiteáter Martalúzka (prírodná rezervácia) - rázcestie Tri studne - Kráľova hoľa

Pusté pole

Dnešná trasa sa začína v cestnom priesmyku Pusté pole na rozhraní Slovenského raja a Nízkych Tatier. Tunajšia železničná zastávka Vernár zíva prázdnotou. Nečudo, veď je 4,5 km vzdušnou čiarou vzdialená od najbližšej obce - Vernár, podľa ktorej dostala označenie. Z tohto dôvodu drží prvenstvo ako najvzdialenejšia slovenská železničná zastávka od dediny. Obďaleč cestnej križovatky medzi Spišom, Horehroním a Gemerom stojí štýlové zariadenie Štátnych lesov - horský hotel Pusté pole. Udržiavané okolie potvrdzuje malebnosť okolitej prírody.

Zadná dolina

Kráčame novým asfaltovým kobercom Zadnej doliny. V prítmí smrekovej hory pokojne tečie nenápadný potôčik menom Hnilec. Na vetvení doliny opúšťame asfaltku a pokračujeme zeleno-žltým značením tvrdou lesnou cestou. V závere doliny na rázcestí pod Košariskom sa značky rozdeľujú. Hneď za lesným zrubom mierime doľava na novšiu zvážnicu. Zablatenú cestu neskôr strieda prudké stúpanie.

Martalúzka

Nasleduje príjemný úsek tiahlych serpentín, až kým sa nepriblížime opäť k Hnilcu. Kráčame starou horou s príchuťou karpatského pralesa. Jedinečnosť územia ochraňuje prírodná rezervácia Martalúzka, ktorá nám čoskoro odhalí svoj najväčší klenot. Stojíme na okraji horskej poľany. Nevieme sa nabažiť nádhernej horskej scenérie. Svieža zelená lúka obohnaná horou. Poľanou sa vlní úzka stužka vody. Budúca rieka Hnilec. Po stranách potoka rastie záružlie, vyzerajúce ako vysadené záhony. Priezračná voda sa kľukatí pomedzi balvany. Celú túto nádheru chráni dookola amfiteáter brál. Duša každého, kto sem zavíta, určite zaplesá nad celou touto krásou. Tesne pod kolmými stenami naberá Martalúzka dramatickejší ráz. Svah je posiaty kamenným morom s bludiskom kosodreviny. Doteraz pokojný Hnilec tu vytvára sústavu vodných kaskád. Zurčiaca voda tvorí niekoľko malých vodopádov. Úzky chodník sa strmo prediera pomedzi skaly. Prudkým výšvihom sa dostávame zo zovretia skál na hrebeňovú lúčinu. Neďaleko rázcestia Tri studne vytŕčajú vrcholové bralá Martalúzky. Sú síce opačným smerom ako Kráľova hoľa, ale tých niekoľko desiatok metrov zachádzky sa oplatí. Stojíme na okraji 250-metrovej priepasti. Priamo pod nohami máme kolmé steny skalného amfiteátra. Vychutnávame hĺbkový pohľad do útrob tohto prírodného divadla, z ktorého sme len pred chvíľou hľadeli dohora.

Kráľova hoľa

Od rázcestia Tri studne (Martalúzka) smerujeme po modrej značke k národnému vrchu Slovákov, ktorý sme si sami zhyzdili budovou televízneho vysielača. Hora ovenčená legendami, povesťami, básňami a piesňami. Hoľa kráľa Mateja Korvína, ktorý jej nechtiac dal meno. Po výstupe mäkkým trávnatým chodníkom posiatym subalpínskou kvetenou stojíme pri vrcholovom pylóne. Nachádzame sa na konci najvyššie položenej asfaltovej cesty SR a zároveň na tzv. hydrologickej streche Slovenska. Na vrchole sa stretajú hranice rozvodia Váhu, Hrona a Hnilca. Pri nepohode počasia možno využiť posedenie vo vstupnej chodbe vysielača. Na škodu početných návštevníkov vrcholu je, že sa v budove nenachádza aspoň bufet, kde by sa dalo občerstviť. Turisti tu nájdu vykúrené prístrešie s lavičkami a kanvou vody. V prípade núdze možno zavolať pomoc prostredníctvom zamestnancov najvyššie položeného pracoviska v Kráľovohoľských Tatrách. Na zostup z vrcholu sa ponúkajú viaceré turistické trasy. Modro vyznačený chodník do Šumiaca. Červená alebo aj zelená značka do Telgártu. Západným smerom možno pokračovať po hlavnom hrebeni k vynovenej útulni Andrejcová. Modrú a zelenú trasu idúcu na sever neodporúčam, lebo sú dĺžkou i časovo náročné.


Text a foto: TOMÁŠ TRSTENSKÝ

• < Predch.
• Nasl. >