Dovolenka v okrese Veľký Krtíš

Okres Veľký Krtíš má tak trochu smolu. Je akoby niekde v kúte a keď sa o ňom hovorí, tak zväčša len v súvislosti s baníctvom.
Najskôr o tom, ako baníci robili rekordy, teraz o tom, dokedy baňa ešte vydrží. Občas sa ešte spomenú jedlé gaštany z Modrého Kameňa, termálne kúpalisko v Dolnej Strehovej a slávnosti v Hrušove. To je takmer všetko.

Je to však naozaj pravda? Predstavme si dovolenku v tomto regióne. Dovolím si tvrdiť, že zaujímavého programu bude dosť. Ak sa s niečím môžu vyskytnúť problémy, tak to bude asi najskôr ubytovanie. Ubytovacích a stravovacích služieb je tu naozaj pomerne málo. No, vzhľadom na počty návštevníkov, je to stav postačujúci. Na druhej strane, ako ich má pribúdať, ak sa nemajú kde ubytovať a najesť. Na internete informácie možno nájsť, ochotne poradia aj vo veľkokrtíšskom TIK-u, ba doknca aj v mnohých obecných úradoch. Niektoré skutočne fungujú ako informačné kancelárie a začínajú sa stávať akýmsi organizátorom cestovného ruchu.
Aj počas mojej návštevy neraz platilo, že ak som chcel niečo vidieť a dozvedieť sa, musel som ísť do obecného úradu. Vďaka ochote to funguje.

No a čo som sa podozvedal? Môžem načrtnúť program týždňovej dovolenky? Ukazuje sa, že áno.

Vinárstvo

Že teraz začínam od konca, že by som mal najskôr písať o niečom závažnejšom? To je vec názoru. Mňa očarili staré pivnice v Selešťanoch. Smerom k štátnej hranici, ktorú zväčša tvorí Ipeľ, som objavil prekrásne pivnice. Iste, chýbajú informačné tabule o tom, čo kde nájdeme a kde sa už v rámci vínnej cesty možno občerstviť. (Šoféri si vezmú víno domov). Tento nedostatok v informáciách som postrehol aj v Opatovskej Novej Vsi, Neninciach a Čebovciach. Keď som šiel cestou na Zvolen. Pritom viem, že vinári sa už organizujú, kvalitné vína z tejto oblasti opäť získavajú dobré meno. Bol som však už v časovom strese a nemohol som chodiť od jedného obecného úradu k druhému.
Som presvedčený, že ide o dočasný jav a že vinári už čoskoro prídu na to, aké dôležité je usmerniť hostí, ukázať šípkou smer. No, dovolenkár môže mať viac času a len vinárstvu sa môže venovať celý deň. Takže, za jazykom sa určite niekde dostane.

Voda ako lákadlo leta

Opäť trošku prekvapím. Je tu pekné termálne kúpalisko. V Dolnej Strehovej. Tam väčšina dovolenkárov začína i končí. Ja sa tam pristavím s odporúčacou fotografiou len na okamih. Skôr upozorním, že v tejto dedine je malé múzeum Maďarov žijúcich na Slovensku. Oplatí sa ho vidieť. No a ako je to s tou vodou? Neuspokojíme sa iba s jedným kúpaliskom. Bazén je aj v Koprovnici, kedysi chýrnom baníckom letovisku. No ja neustále myslím najmä na Ipeľ. Pomalú rieku, ktorá sa vie v časoch veľkých dažďov rozbúriť ako horská bystrina. Zákutia Ipľa sú nesmierne čarovné. Kedysi, keď som ešte chytal ryby, viem, že týmto smerom ma často ťahalo srdce. Aj kvôli úlovkom sumcov, kaprov, šťúk, alebo aspoň podustiev. Je to tajomná rieka. Neviete, čo na dážďovku zaberie. A keď sa zamyslíte, vyľaká vás kŕdeľ divých kačíc. Brehy sú niekde strmé, podmyté, inde je voda plytká, možno sa v nej brodiť.

Aj to je jeden z mojich tipov na výlet. V tejto chvíli ich máme už štyri. Vinárstvo, kúpalisko, Múzeum Imre Madácha, Ipeľ. Hľa a už ste v polovici dovolenky.

Rýchlo do Príbeliec

Nájdete tu paniu, ktorá vyrába pekné dekorácie z pečeného cesta, no v obecnom úrade dostanete najmä mapu podľa ktorej môžete vidieť pár skutočných zaujímavostí. Prírodnú pamiatku kamenná žena, kaštieľ rodu Laskáriovcov, kamenné pivnice, no najmä pieskovňu obrovských rozmerov, kam smerujú vari všetci návštevníci tohto regiónu. Pieskovňa bola kedysi morským dnom a dodnes sa tu nachádzajú úlomky mušlí, no najmä žraločie zuby.
Na celej trase náučného chodníka je dosť informačných tabúľ. Škoda, že značenie, aspoň taký som mal pocit v náhlivosti služobnej cesty, je dosť neprehľadné a návštevník musí byť veľmi všímavý.

Hrad Modrý Kameň

Nielenže uvidíte hrad ako taký, ale v ňom aj bábkarske múzeum a múzeum hračiek. Je to nádherný svet hodný povšimnutia. Táto turistická atrakcia má rozhodne nadregionálny charakter a obísť múzeum počas návštevy okresu, je skoro trestuhodné. Okrem starých marionet tu nájdeme dokonca aj bábky mladosti dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov, napríklad Drobčeka z Matelka.
Je fajn, že práve tu má Slovenské národné múzeum takúto expozíciu. Ozaj a viete, že pekná etnografická axpozícia je aj v Stredných Plachtinciach? Na cirkevenej pôde, ale návštevníkov tu radi privítajú. A ešte čosi. Viete o tom, že plachtinský kroj, dodnes hrdo nosený, zaviedol minisukne už poriadne dávno? Plachtinske ženy si neschovávajú kolená.

Vráťme sa však späť, pretože Modrý Kamň je známy aj jedlými gaštanmi. Priviezli ich sem Turci, potom odišli a gaštany ostali. Okrem iného aj v podobe gaštanovej aleje, kde sa možno príjemne poprechádzať. Už len jedno dôležité chýba mestečku. Super cukráreň, ktorá by ponúkala špeciality z gaštanového pyré. Pestovateľov v okolí pomaly pribúda. Žiaľ, gaštanové pyré dostaneme v obchodoch len z Maďarska a ani na mieste pestovania ho nevieme predať.

Nelamentujme však. Aj gaštanové dni povedú postupne k uvedomeniu si vlastných možností.

Teraz by som určite mal písať napríklad o Hrušove, ktorý vytvoril tradíciu slávností, aké sa inde nevidia. Postupne si uvedomujem rôzne významy hrušovských slávností. Vedú k rozvoju vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, no prinášajú aj nárast hrdosti v iných dedinách regiónu. A k ich uvedomeniu si, aké majú možnosti.

Hrušovu venujeme samostatnú stranu ešte aj v rámci tipov Rádiovíkendu.

Navštívme ešte Sucháň

Je to dedina, ktorá akoby už časy slávy mala za sebou. Zo 600 obyvateľov počet klesol na 260. Družstvo sa ešte ako-tak zachovalo, no veľa pracovných príležitostí nie je. A predsa tu žijú krásni ľudia. A predsa sa obecný úrad snaží urobiť veľký kus práce. Ponúka dokonca aj lacné ubytovanie. Ponúka krásne zariadenú sedliacku chalupu minulosti. Čipkársku školu i festivaly čipiek z Hontu. Tie pravda bývajú aj v okolitých dedinách, kde to vďaka sebauvedomovaniu si krásy minulosti tiež ožíva.
Ján Miháľkin, môj sprievodca k trúbiacemu kameňu, mi s uspokojením hovoril, že ku kameňu šiel tohto roku už aspoň 30-krát. S rôznymi skupinkami záujemcov. Cestou sme hovorili o mede, ktorý sa dá v dedine kúpiť, o tvarohu, masle, domácich vajíčkach... Nech si ľudia pomôžu, práce tu nie je veľa. Alebo, presnejšie povedané, práce by aj bolo, peňazí je málo.
Pochvaľujem si značenie, také dobré som v tomto okrese ešte nevidel, pochvaľujem si informačné tabule a nakoniec zadychčaný aj ja skúšam trúbiť na kameň s dvoma dierkami. Pán Miháľkin kameň rozozvučal tak, že stovky metrov sa rozliehalo mohutné trúbenie. Skalu takto využívali vraj už v časoch tureckých nájazdov. Na moju veľkú radosť, skalu som rozozvučal aj ja. Vraj sa to podarí len málokomu. Takže, musím sem priviesť aj vnúčence, nech sa pred nimi pochválim.

Milí čitatelia. Načrtol som obraz peknej, letnej či jesennej dovolenky. Nie sú tu vysoké štíty, ani more, ale uznajte, že tipov som ponúkol už viac ako dosť. Skoro ani na leňošenie neostane čas. A viem, že aj mnohí domáci budú prekvapení, čo všetko tu majú. Ešte to ubytovanie, nejaké tie pivnice s vínom a husacinou, ešte lepšie využiť vlastné možnosti. A aj Veľký Krtíš môže profitovať z ekonomického odvetvia, ktorému hovoríme cestovný ruch.
No a znalcov regiónu ešte prosím o prepáčenie, že som určite nevymenoval ani polovicu z toho, čo tu možno vidieť. To už treba len prísť a objavovať.

ĽUBOMÍR MOTYČKA

• < Predch.
• Nasl. >