Malofatranské dotyky

Stojíme pod impozantným vodopádom a hľadíme do výšky, do „parôžkov“ zo skál, pomedzi ktoré sa valí spenená voda 38–metrovej hĺbky. Tam víri, syčí, ešte neskrotená v brehoch potoka, a chladí vodnou hmlou.
Stojíme pod Šútovským vodopádom v Národnej prírodnej rezervácii Šútovská dolina, ktorá sa rozprestiera na výmere 527 hektárov.
Šútovský vodopád, najvyšší v Malej Fatre, aj so žulovo-vápencovo-kremencovým podložím tiesňavy Tesnô (niekde aj Tesné) sme si „vyslúžili“ cestou Šútovskou dolinou, keď sme do nej odbočili za Kraľovanmi, tesne pred obcou Šútovo; spojené sú žltou značkou, ktorá na tomto úseku „trvá“ asi 10 minút. Dolina vedie k vodopádu modrou značkou, alejami bukov a smrekov, ale i jedlí a kaskád či skalných útvarov, oproti Šútovskému potoku, ktorý treba kde-tu i preskočiť. Na konci prvej tretiny túry – malá rarita: cez potok na druhú stranu k Chate Vodopád, kde ponúkajú občerstvenie, vedie originálny lanový most, niečo ako „malé Himaláje“, slúžiaci tam na každom kroku Šerpom, trekárom či horolezcom. Na tomto moste však veľa adrenalínu nehrozí, ale aj tak sa viacerí z našej skupiny išli pokolísať, vyskúšať si zmysel pre rovnováhu.
Stojíme teda pred majestátom vodopádu, fotografujeme, a potom pokračujeme ďalej, do dnešného cieľa, na 1646-metrový Chleb. To však chce najprv niečo pre to urobiť. Od vodopádu kráčať 45 minút k takzvaným Mojžišovým prameňom – ale väčšinou chodníkom v traverze takom strmom, že človek priam cíti vôňu lesnej zeme, po ktorej kráča. A počúva tlkot srdca pumpujúceho na plné obrátky. Až potom sa v závere tej necelej hodiny, otvorí sa pred očami veľký kuloár lúk na jednej strane, na druhej zasa lesov, a blízko je už aj kosodrevina.
Pri Mojžišových prameňoch vo výške 1140 metrov pijeme kadečo. Niekto vodu, ktorá vyteká z viacerých skalných zlomov v bohatých prameňoch, ale aj kofolu, kokakolu, čiernu kávu, čaj a…aha tam…vyťahujú turisti i pivo. A tak tu chvíľu oddychujeme na juhozápadnom svahu vrchu Hronové, a človek by neveril, že táto voda napája Šútovský vodopád i rovnomenný potok. Tu akoby naozaj bolo treba silu Mojžišovej osobnosti, aby voda začala vytekať zo skaly. Počasie je nevalné, ale milosrdné. Pokiaľ však všade naokolo – tam dolu, prší, a okolo nás cválajú tmavé oblaky a špinavé periny hmly, zostávame suchí. O turistoch z banskobystrickej Kremničky sa už masívne hovorí, že sa účinne modlia a zhora je im priané. Dokonca sa sem-tam vynorí aj hôľny vrchol 1607-metrového Stohu v hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry, ktorý nám tak trochu pripomína Krížnu vo Veľkej Fatre. A čo nevidieť, na druhej strane vidno v hĺbke krpeliansku vodnú nádrž.
Okolo Chaty pod Chlebom, lebo tam sme za ďalšiu 1 hod. A 20. minút prišli veľmi pôsobivým terénom už aj v pásme kosodreviny, je len niekoľko turistov. Dvaja hľadajú dvoch stratených, vraj veľmi cenných psov; vylepujú na dvere oznam, že kto ich nájde, bude odmenený. Zato dnu, v teple chaty, vonia guláš a pení sa žltkastá „desina“. Ktože by odolal, no nie? Treba nám však pokračovať, lebo z vývoja počasia už malomyselnieme aj my. A tak teda – rýchlo na vrchol Chlebu! O Chate pod Chlebom si však ešte zopakujeme, čo vieme: Stojí vo výške 1415 m n. m., ako najvyššie položená v Malej Fatre, keď tá súčasná vznikla z hospodárskej budovy bývalej chaty, čo v roku 1982 vyhorela. Bez problémov sem možno prísť od vrcholovej stanice sedačkovej lanovky z Vrátnej doliny, a od chaty sa možno vybrať na viacero túr, nehovoriac už o pôsobivých výhľadoch na viaceré horstvá Slovenska.
Dívame sa na turistický smerovník. Do Snilovského sedla je to po zelenej značke 35 minút, k výťahu Vrátna 1, 30 hod. po žltej , Kopiská 10 minút, hrebeň za Hromovým 40 minút a Chleb 1 hodina. A tak sme sa rozhodli urobiť okruh Snilovské sedlo – Chleb (po červenej) a odtiaľ žltou späť do chaty. Milosrdná hmla… Zahaľuje po našej ľavej strane strmé kotle, ktoré kedysi vznikli ľadovcovým vrásnením, nad ktorými trónia strminy Veľkého Kriváňa (1709 m). A keď sa naraz ocitáme na lúke plnej kvetov, víta nás bizarný obrázok: nadšený otecko ťahá na špagáte svojho asi päťročného syna „motoristu“, uvelebeného v drevenom autíčku…
…No a sme na vrchole Chlebu, kde sa odohráva malé interview Cestovateľa. Respondenti sú dvaja: Ivan Šebo a Vlado Potocký, predseda KST v Pršanoch. Otázka jedna pre oboch: „Práve teraz ste zastali na vrchole tretieho najvyššieho vrchu Malej Fatry po Veľkom a Malom Kriváni. Čo prvé vám pritom napadlo?“ Odpoveď prvého: „ Je to tu veľmi pekné, krásna príroda…“ A druhý?- „Cítim sa ako v prekrásnom chráme, je mi fajn… A aby som nezabudol, idem otvoriť fľaštičku na malú oslavu, každému vyjde po štamperlíku… Každý si ho zaslúži, sem treba s námahou vyšliapať“.

***

Dolu z Chlebu možno ísť všetkými svetovými stranami, rôznymi turistickými značkami mnohorakým horským terénom. My sme šli kosodrevinou, „morom“ čučoriedok, strminami i pohodovejšími chodníkmi dolu, priamo do obce Šútovo. A na tej ceste, na mohutnej borovici, so zelenou turistickou značkou, sme si pri skromnom krížiku prečítali nápis v poľštine: „Tu umarel 4 vřešnia 2001 poľski turista z Ciezsyna. Kochal gory…“ Pretože aj my, ako ďalšie státisíce turistov, tie hory milujeme, o to viac sme ten strohý oznam precítili. V duchu sme sňali z hláv imaginárne čiapky. A potom sme začali debatovať o múdrosti našich predkov, ktorí podľa prírody, jej úkazov a tvarov, pomenovávali naše hory. Veď len posúďte v Malej Fatre: Hromové, Chleb, Veľký či Malý Kriváň, Veľký a Malý Rozsutec, Uplaz, Tesné, Suchý, Žobrák…
Zo Šútova po žltej to už bolo na začiatok Šútovskej doliny k autám len neďaleko. A hoci v tejto obci bola pred naším zostupom dažďová prietrž – my sme v ten deň zostali suchí. Až na trochu potu, za nejakých päť a pol hodiny „čistej“ chôdze.
A tak sme si opäť raz vychutnali Malú Fatru, jeden z najcennejších krajinných celkov Slovenska. Od roku 1988 národný park s rozlohou 22 630 ha, ktorý je najzápadnejším NP v rámci celého karpatského oblúka. Čo ho charakterizuje azda najviac? Tiesňavy, rozličné skalné útvary, bralné hrebene, ale aj hlboké doliny, skalné steny a previsy. Ale i vyvieračky a vodopády. Takmer 160 km turistických chodníkov a v zime vynikajúce podmienky pre lyžiarov. Predovšetkým v katastroch Terchovej a Zázrivej, pokiaľ máme na mysli krivánsku časť tohto horstva.
Dotyky s Malou Fatrou boli príjemné. Ako keď sa stretneš s dôverne známou osobnosťou…

ĽUBOMÍR HOMOLKA

• < Predch.
• Nasl. >