Nevšedný zážitok v podzemnom svete

Návšteva turisticky sprístupnenej Krásnohorskej jaskyne je nevšedným zážitkom. Nedá sa porovnať s klasicky sprístupnenou jaskyňou, kde stačí prísť, kúpiť si lístok a vojsť.
Celé to skôr vyzerá ako skutočná jaskyniarska akcia. Najskôr sa treba patrične vystrojiť. Bez kompletného jaskyniarskeho výstroja sa prehliadka jaskyne nedá uskutočniť. Preto ani návštevníci neprichádzajú priamo k jaskyni, ale najskôr musia zájsť do areálu penziónu Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde v sklade skúsení vodcovia každému návštevníkovi prispôsobia výstroj.
Speleologická kombinéza chráni pred vlhkom a zimou, ale hlavne pred blatom, ktorému sa na mnohých miestach v jaskyni nevyhnete. Bez spoľahlivej prilby by to asi nedopadlo dobre. Stropy sú na mnohých miestach znížené a prilba vás zachráni pred prípadnou zrážkou s nimi. Zároveň je aj držiakom pre osobné svetlo. Jaskyňa nie je osvetlená, každý si svieti sám nielen pod nohy, ale aj na okolité krásy. Ruky musia pritom zostať voľné, aby bolo možné sa bezpečne pohybovať v členitom teréne, po rebríkoch a lanách. Posledná súčasť výstroja je pevná obuv. V lodičkách sa do jaskyne ísť nedá. Aj tenisky by mohli robiť problém, hlavne pri následnom čistení. Najlepšie sú vibramy alebo gumené čižmy. Kto ich nemá, zaručene nájde v sklade svoje číslo. Nakoniec všetko zbaliť do speleovakov a môžeme vyraziť k jaskyni.
JASKYŇA JE OD penziónu Jozefína vzdialená asi 800 m. Nie je to však nuda. Chodník k jaskyni vedie krásnym lesom v severnom svahu Silickej planiny okolo rôznych kultúrnych aj prírodných pozoruhodností. Za riečkou Čremošnou narazíme na zaujímavý vodný mlyn, ktorý bol vďaka teplej vode z jaskyne schopný prevádzky aj v najväčších mrazoch. Zakrátko dorazíme k areálu kaplnky Svätej Panny Márie – majstrovskému dielu miestnych rezbárov. Prejdeme cez areál a sme pri majstrovskom výtvore prírody – penovcových jazierkach, ktoré sú posledné zachované na území Slovenského krasu. Prebrodíme potok vyvieračky Buzgó a zabočíme ku vchodu do jaskyne. Okolie je poznamenané ničivou silou vody, ktorá počas povodní znemožňuje vstup do jaskyne. Tu, priamo v teréne, sa treba obliecť do kombinéz, nasadiť prilbu so svetlom a vstúpiť do iného sveta.

Chvíľu sa potácame vstupnou úpadnicou, ktorá vyústi priamo k podzemnej riečke Buzgó. Tu sa návštevníci oboznámia s podmienkami návštevy, hlavne s prísnou ochranou. Jaskyňa musí ostať rovnaká, ako bola pred návštevou. Najlepším argumentom pre rešpektovanie jej prírodných hodnôt je, že aj sprístupnenie ich rešpektuje. Žiadny betón, prerážky, všetko je na svojom mieste a nech to tam aj ostane. Spočiatku trošku balancujeme na úzkych drevených lavičkách, ale po chvíli si zvykneme aj na horšie. Ešteže je dosť času na oddych, na všetkých zaujímavých miestach sa robí odborný výklad, aby nič podstatného počas prehliadky neušlo pozornosti návštevníkov.
Žblnkot podzemného potoka sa postupne mení na hukot, v ktorom nepočuť vlastného slova. V Perejovom dóme potok tvorí kaskády, ktoré pri vyššom stave vody znemožňujú výklad. Radšej poďme ďalej. Popri kaskádach sa ide pomerne ťažko. Chodník je plný balvanov, na pomoc musia prísť ruky. Prvý kontakt s blatom, ktoré je zbytočné utierať do kombinéz. O chvíľu budú aj tak znovu od blata.
Chodbu prehradila v celej šírke voda. Sme pri Prvom jazere, ktoré objavitelia prekonali pomocou člna. Kyvadlová doprava v úzkom priestore mohla byť celkom zaujímavá, návštevníkov tu však čaká niečo ešte zaujímavejšie. Ďalej pokračuje iba dvojica oceľových lán miznúca kdesi v tme, kam čelové svetlá nedosvietia. Nejeden návštevník tu zvažuje či má pokračovať alebo sa radšej vrátiť. Obavy sú však zbytočné. Prechod po lanovom premostení je ľahký a bezpečný, iba trochu nezvyklý. Až na výnimky ho zatiaľ zvládli všetci.

ZA JAZEROM sa začína impozantná tektonická chodba – Veľký kaňon. Vďaka jej atypickému smeru a dĺžke viac ako 200 m sa ocitneme v zadnej časti jaskyne pod krasovým reliéfom Silickej planiny a zároveň akoby v úplne inej jaskyni. Veľký kaňon je široký v priemere 2 m a vysoký 12 m, ale tiež to nie je prechádzka. Po 30 m chodbu prehradil zával Veľký vrch, na ktorý sa musíme vyškriabať a následne z neho zliezť pomocou rebríka. Na jeho vrchole je úžina, ktorá preverí nielen telesné dispozície, ale aj psychiku každého návštevníka. Tí subtílnejší prejdú bez problémov, silnejší musia trochu zabojovať. Úžinou však prešiel aj návštevník s váhou 150 kg.
Veľký kaňon vyústi do prvého obrovského priestoru jaskyne – Abonyiho dómu. Opäť sme akoby v inej jaskyni. Strop je v nedohľadne a podlaha sa rozbieha rôznymi smermi do ramien tohto členitého priestoru. Výzdoba je bohatá a vďaka prítomnosti mangánových minerálov formovaná do bizarných prírodných kreácií. Karfiolovité korality sa v takýchto formách nevyskytujú v žiadnej inej jaskyni. Ďalšia cesta je na prvý pohľad nejasná. Sprievodca zabočí do úzkeho komína a zmizne kdesi pod závalom. Náročný zostup uľahčuje reťaz, aj tak si tu však otestujete svoje lezecké schopnosti. Popod sprchu z vyše 40 m výšky sa dostaneme na dno Abonyiho dómu s nádherným modrozeleným jazerom na dne. Drevená lavička akosi nelogicky zabočí priamo do ľavej steny. Odtiaľ však logicky pokračuje druhý lanový traverz, pomocou ktorého zdoláme Druhé jazero.

STRMO STÚPAJÚCU chodbu zvládneme pomocou dvoch rebríkov a ocitneme sa na začiatku najväčšieho priestoru jaskyne – Siene obrov. Svoj názov dostala podľa sintrových obrov, ktoré sa v tejto sieni tvoria a zanikajú. Súčasný gigant – Kvapeľ rožňavských jaskyniarov je monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá obdobu v žiadnej jaskyni mierneho klimatického pásma. Väčšie kvaple sa vytvárajú iba v trópoch, kde sú na to neporovnateľne lepšie podmienky, ako u nás. Jeho výška je 32,6 m a s touto výškou je zapísaný aj v Guinnessovej knihe rekordov, ako najväčší kvapeľ sveta. Dnes to už nie je pravda, nič to však nemení na jeho nádhere. Napriek svojim gigantickým rozmerom je to úplný mladík. Jeho vek sa podarilo datovať vďaka zrútenému predchodcovi, ktorý leží na jeho úpätí, na 13 000 rokov. Tento mŕtvy obor bol podstatne starší. Určite rástol viac ako 26 000 rokov.
Tu sa prehliadka končí a treba sa vrátiť z podzemného kráľovstva späť do bežného života. Sme však bohatší o jedinečné zážitky a môžeme byť pyšní na seba, že sme zvládli takúto náročnú trasu.
JASKYNE MAJÚ pre človeka zvláštne čaro a nepopierateľnú estetickú a vedeckú hodnotu. Predstavujú kultúrny odkaz, ktorý vznikol v priebehu ich skúmania rôznymi nadšencami, dobrovoľníkmi aj vedeckými pracovníkmi od začiatku 18. stor. Jaskyne Slovenského krasu majú však ešte čosi naviac. Hodnoty, ktoré predstavujú, boli v roku 1995 ocenené zápisom do zoznamu svetového prírodného dedičstva. Tým sa stali hodnotou pre celé ľudstvo. Krásnohorská jaskyňa je jednou zo 6 jaskýň tohto dedičstva, ktorú si môže prezrieť každý. Ostatné jaskyne Slovenského krasu (viac ako 800) sú pre verejnosť neprístupné. Nenechajte si preto ujsť možnosť priamo vnímať tieto krásy v ich pôvodnej neporušenej nádhere. Minimálny počet návštevníkov na jeden vstup je 4, maximálny počet 10 ľudí.
Jaroslav Stankovič

• < Predch.
• Nasl. >