Vitajte v Bratislave – hlavnom meste Slovenska

Hoci Bratislava patrí medzi najmladšie hlavné mestá na svete, jej história siaha až do staroveku. V priebehu storočí vystriedala niekoľko pomenovaní: od latinského Possonium, nemeckého Pressburg, maďarského Pozsony, až po slovenskú ľudovú formu Prešporok.
Tento výpočet stačí na uvedomenie si, koľko národov a národností zanechalo svoju hlbokú stopu na tomto príťažlivom mieste.

Po stáročia tu v zhode žili vedľa seba Slováci, Maďari, Nemci, Židia a mnoho iných. Bratislava sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát a je neodmysliteľne spojená s Dunajom, druhou najväčšou európskou riekou. Tento európsky veľtok stál pri zrode osídlenia Bratislavy. Dunajskou cestou putovali národy i kultúrne vplyvy, dodnes nás spája s našimi blízkymi susedmi, akými sú Viedeň či Budapešť, ale aj so vzdialenými európskymi krajinami. Hlavné mesto Slovenskej republiky disponuje dnes okrem nádherných historických pamiatok všetkým, čo ponúka každé moderné, dynamické mesto. Kongresovými a obchodnými centrami, renomovanými hotelmi, pestrou a originálnou gastronomickou ponukou. Okolie mesta upúta nielen historickými lokalitami, ale aj krásnou prírodnou scenériou. Malebné sú vinice na slnečných svahoch a každého turistu prilákajú vínne pivnice so skvelými vínami. Bratislava s takmer pol milióna obyvateľmi je dnes politickou, hospodárskou, kultúrnou, vedeckou i spoločenskou metropolou Slovenska.

Top pamiatky Bratislavy

Bratislavský hrad

Národná kultúrna pamiatka Bratislavský hrad je symbolom i dominantou mesta zároveň. Prvé stopy osídlenia pochádzajú z konca mladšej doby kamennej, nachádzajú sa tu pamiatky z doby rímskej aj veľkomoravskej. Hrad prešiel gotickou aj renesančnou úpravou. Po bitke pri Moháči v r. 1526, keď Turci porazili uhorské vojská, sa stal sídlom Ferdinanda I. Habsburského (prestavba hradu). Najväčšie zmeny sa udiali počas vlády Márie Terézie (1740 – 1780). 28. mája 1811 tu vypukol veľký požiar a hrad 150 rokov existoval ako ruina. Obnovy sa dočkal až po druhej svetovej vojne. Časť priestorov dnes slúži na reprezentačné účely štátnych inštitúcií. V areáli hradu sú umiestnené aj expozície Slovenského národného múzea. V bývalej kaplnke sa nachádza koncertná sieň. Povesť hovorí, že keď sa panovníčka Mária Terézia dozvedela o sprisahaní šľachticov, ktorí nechceli za vládkyňu ženu, pozvala ich na hrad a usporiadala hostinu, na ktorej ich bosorky premenili na kamene. Kamene nahádzali do hradnej studne a navždy tak zahatali tajné chodby, ktoré odtiaľ viedli.

Dóm sv. Martina

Trojloďový gotický kostol, postavený na mieste pôvodného románskeho (dĺžka 69,37 m, šírka 22,85 m, výška 16,02 m). Veľkolepý je vnútorný lomený portál so zachovaným tympanónom. Jeho vnútro vypĺňa pozoruhodný reliéf Najsvätejšej trojice. Kostol má štyri kaplnky, Kaplnku kanonikov, gotickú Kaplnku Žofie Bavorskej, Kaplnku sv. Anny a barokovú Kaplnku sv. Jána Almužníka. Portál južnej predsiene predstavuje najstaršiu renesančnú architektúru na území Slovenska. V rokoch 1563 až 1830 bol korunovačným kostolom uhorských kráľov a ich manželiek, čoho dokladom je dodnes aj kópia uhorskej kráľovskej koruny (300 kg) na vrchole 85-metrovej novogotickej veže, ktorá je uložená na pozlátenom vankúši s rozmermi 2×2 m. Začiatkom septembra sa každoročne vracia do Bratislavy sláva a lesk korunovácií. Na počesť prvej korunovácie kráľa Maximiliána II. Habsburského (8. 9. 1563) sa v dóme koná verná rekonštrukcia obradu.

Stará radnica

Jej história siaha až k začiatkom stredovekého mesta (13. stor.). Pôvodný románsky dom richtára Jakuba sa stal majetkom mesta a k nemu postupne pribudli Ungerov dom
a Pawerov dom. Najucelenejšou pamiatkou na neskorogotickú prestavbu je Kaplnka sv. Ladislava s jedinečnými nástennými maľbami z 15. stor. V r. 1581 pribudli renesančné arkády. V priestoroch radnice sa nachádza Mestské múzeum, najstaršie v Bratislave (1868)
s expozíciou dejín mesta a feudálnej justície. Na krásnom renesančnom nádvorí sa v lete konajú kultúrne programy, z veže znejú koncerty. Na Hlavnom námestí sa nachádza Maximiliánova fontána. Fontánu postavili v r. 1572 v rakúskej kamenárskej dielni Andreasa Lutringera, s finančným príspevkom uhorského kráľa Maximiliána II. Známejšia je však pod názvom Rolandova fontána. Obyvatelia mesta fontáne dodnes prisudzujú tajomstvo. Rytier Roland stojí na svojom mieste a je otočený tvárou k radnici. Ale raz do roka, a to práve na silvestrovskú polnoc, sa zvrtne a pokloní smerom k bývalej radnici a vzdáva úctu dvanástim radným pánom, ktorí v minulosti obetovali život za záchranu mesta. Ožije vraj aj na Veľký piatok. Vtedy za bieleho dňa zostúpi z podstavca a svojím mečom Durandalom mávne na štyri svetové strany. To preto, aby mesto pocítilo, že je stále pod jeho ochranou. Uvidieť ho ako sa hýbe, môže však len rodený Bratislavčan s čistým srdcom, ktorý ešte nikomu nikdy neublížil.

Primaciálny palác

Primaciálny palác (1778 až 1781) bol postavený namiesto pôvodného dvorca patriaceho ostrihomskému arcibiskupovi. Priečelie má prísne klasicistickú fasádu. Prvým majiteľom bol kardinál Jozef Batthyányi. Vrch paláca uzatvára impozantný čierny železný kardinálsky klobúk. Štít paláca zdobí rad alegorických sôch, ktoré vyjadrovali kardinálove ľudské vlastnosti a dosiahnuté hodnosti. V Zrkadlovej sieni bol 26. decembra 1805 podpísaný Bratislavský mier medzi Francúzskom a Rakúskom. V paláci dnes sídli primátor mesta.
V nádhernej Zrkadlovej sieni sa konajú koncerty. Za návštevu určite stojí vzácna zbierka anglických tapisérií zo 17. stor. pochádzajúca z kráľovskej tkáčovne v angl. Mortlake. Našla sa pri rekonštrukcii v r. 1903. Na vnútornom štvorcovom nádvorí Primaciálneho paláca stojí nádherná fontána sv. Juraja, zobrazujúca legendárneho rytiera bojujúceho s drakom. Podľa jednej z legiend je postava rytiera Juraja totožná s arcibiskupom Jurajom a jeho boj s drakom symbolizuje úsilie katolíckej cirkvi o záchranu pred reformáciou. Podľa povesti kedysi rytier Juraj zachránil pred drakom pannu Dúbravku a za odmenu ju dostal za ženu. Každý rok na Juraja kamenný rytier ožije, zvrtne sa na koni a pokloní sa obyvateľom mesta.

Michalská brána

Jej medená, elegantná cibuľovitá strecha, je jedným zo symbolov mesta. Strechu gotickej veže z polovice 14. stor. upravili v r. 1753 až 1758 do barokovej podoby. Má sedem poschodí. Na vrchole 51-metrovej veže je umiestnená socha archanjela Michala, zabíjajúceho draka. Replika dela pozýva na návštevu expozície zbraní a stredovekého opevnenia Mestského múzea. Zážitkom je nádherný výhľad na Staré mesto z hornej terasy veže. Pod Michalskou vežou zaujme tzv. nultý kilometer s označením vzdialenosti 29 svetových metropol od Bratislavy.

Kostol Františkánov

Najstaršia sakrálna pamiatka Bratislavy (13. stor.), ukrytá za barokovou fasádou Kostola Zvestovania Panny Márie. V 16. stor. miesto pasovania uhorských šľachticov za rytierov zlatej ostrohy (súčasť korunovácie). Kaplnka sv. Jána Evanjelistu zo 14. stor. patrí medzi najvzácnejšie gotické pamiatky na Slovensku. Kláštor františkánov má pôvodnú gotickú arkádovú krížovú chodbu. V r. 1526 tu uhorský snem zvolil za kráľa prvého Habsburgovca na uhorskom tróne Ferdinanda I. Po zemetrasení v r. 1897 sa narušila statika pôvodnej gotickej veže, preto ju rozobrali a umiestnili do petržalského parku, kde je dodnes. Obyvatelia mesta tvrdili, že takto Boh prejavil svoj hnev nad údajne bezbožným životom františkánskych mníchov.

Mirbachov palác

Ukážka vrcholného rokoka postavená v r. 1770. Palác dal postaviť bratislavský pivovarník Michael Spech. Posledný majiteľ gróf Emil Mirbach palác odkázal mestu so želaním, aby v jeho priestoroch zriadilo Galériu mesta Bratislavy. V pôvodných interiéroch bohato zdobených rokajovou ornamentikou je dnes umiestnená medziiným stála expozícia stredoeurópskeho barokového maliarstva, sochárstva a grafiky.

Dom u Dobrého pastiera

Štvorposchodový rokokový dom postavený v roku 1760 s lichobežníkovým pôdorysom a uzučkým priečelím na šírku jednej izby a schodišťa, je jedným z najkrajších domov v Bratislave. Názov dostal podľa sošky Krista, Dobrého pastiera, na nároží. Dnes ponúka turistami vyhľadávanú expozíciu historických hodín.

Grasalkovičov palác

Rokokový letný palác z r. 1760, postavený pre strážcu kráľovskej koruny a poradcu Márie Terézie. Prepychový palác bol vyhľadávaným miestom spoločenského života šľachty. Súčasťou paláca je Grasalkovičova záhrada, miesto prechádzok a koncertov. Stojí v nej kópia sochy Márie Terézie a fontána Mladosť od popredného slovenského sochára Tibora Bártfaya. Dnes sú reprezentatívne priestory sídlom hlavy štátu.

Hrad Devín

Národná kultúrna pamiatka Devínsky hrad sa nachádza na úpätí brala nad sútokom riek Dunaj a Morava. Ľudia tu žili od mladšej doby kamennej. Toto strategicky významné miesto obývalo množstvo národov od Keltov, cez Rimanov, Gótov, Longobardov a mnohých ďalších. Najstaršie stopy po Slovanoch sú z 8. stor. V 9. stor. tu stálo mimoriadne významné veľkomoravské hradisko spájané s menom kniežaťa Rastislava. Prvá písomná zmienka o Devíne je z r. 1223. Od 15. stor. hrad patril významným šľachtickým rodom. V r. 1809 ho vyhodili do vzduchu napoleonské vojská. V 19. stor. sa stal významným miestom pre prebúdzajúce sa hnutie slovenských národných buditeľov. Na úzkom brale stojí dodnes renesančná bašta s cimburím. Povesť vraví, že z nej skočila nevesta v svadobný deň, keď jej rodina zabila jej nastávajúceho rytiera Mikuláša a ju chcela dať do kláštora. Devín je miestom nádherných vychádzok nielen k pamiatkam nachádzajúcim sa v celom areáli, ale aj v okolitej krásnej prírode.

Kuriozity

Čumil
Na rohu ulíc Panská a Rybárska brána. Je večne obkolesený rozveselenými turistami a spokojne vyzerá z kanála.

Kardinálsky klobúk
Železný klobúk s priemerom 180 cm
a hmotnosťou 150 kg. Nachádza sa na vrchole tympanónu Primaciálneho paláca.

Schöner Náci
Máva svojím cylindrom na okoloidúcich na Sedlárskej ulici. Mnohí z nich ani netušia, že i dnes tu žijú pamätníci šviháka vo fraku, ktorý sa dlhé desaťročia pohyboval po meste a zabával obyvateľov.

Napoleonský vojak
Opierajúci sa o lavičku na Hlavnom námestí priam pozýva okoloidúcich, aby si prisadli, oddýchli, odfotili sa…

Paparazzi
Ako živý zase zvedavo vyzerá spoza rohu pred rovnomennou reštauráciou na Laurinskej ulici. Zaujme svojím typickým postojom s fotoaparátom v ruke.

Posmieváčik
Pôvodná soška, uškŕňajúca sa z vikiera domu na Panskej ulici. Drobná gotická plastika, zobrazujúca pravdepodobne malého chlapca, ktorý sa rovno z nočníka ponáhľa k oknu, aby mu neušiel korunovačný sprievod.

Muž v čiernom
Namaľovaný na fasáde Starej radnice pri gotickom arkieri. Podľa povesti je to čertom zanechaný obraz krivoprísažného radného pána, ktorý chcel oklamať istú vdovu a obrať ju o majetok.

Bratislavský lakeť
Kontrolná miera (0,777 m), tenká železná tyč so zárezmi, ktorá slúžila kupujúcim na trhu na overenie, či ich trhovníci neoklamali.

Tabuľa s ryskou
Na fasáde Starej radnice ukazuje výšku vody v meste počas katastrofálnej povodne vo februári 1850.

Najužší dom
Nachádza sa vedľa Michalskej brány; v priečelí meria len 160 cm.

• < Predch.
• Nasl. >