Malodunajské mlyny

Aj vám sa to stáva, že uprostred týždňa začne dobiedzať otázka, kde strávim víkend? Kam pôjdem, aby to nebolo ďaleko a bolo to zaujímavé? Čo by sa tam dalo fotiť?
Mne sa to stáva často. Potom prehrabem staré knihy, časopisy, vytiahnem mapy a špekulujem. Kam ísť? Čo takto kolové mlyny na Malom Dunaji…

Pobrežné kolové mlyny predstavujú špecifické remeselné zariadenia, vybudované koncom 19. storočia namiesto mlynov lodných. Po zákaze prevádzky lodných mlynov na riekach v 18. storočí, hlavne na Dunaji a Váhu, ako prekážok intenzívnejšej lodnej dopravy, sa mlyny presťahovali na menej frekventované vodné toky a prebudované boli na stacionárne pobrežné mlyny. Práve na Malom Dunaji bola vybudovaná sústava pobrežných kolových mlynov. Prvé tri, ktoré navštívime, sa nachádzajú na ceste medzi Dunajskou Stredou a Galantou (cesta č. 507).

KOLOVÝ MLYN V DUNAJSKOM KLÁTOVE

Tento mlyn má niekoľko špecifických vlastností. Prvá je, že sa nenachádza priamo na toku Malého Dunaja, ale na jeho ramene. Klátovskom ramene. Na rozdiel od ostatných, len koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe, vlastná mlynica je murovaná budova. Mlyn v roku 1920 postavil Ján Csefalvay a v pre-vádzke bol do roku 1942. Počas II. svetovej vojny bol silne poškodený a po vojne ho používali už len do roku 1950, kedy sa stal jeho posledným majiteľom Michal Csefalvay. Zrekonštruovaný bol v roku 1987 a jeho súčasným prevádzkovateľom je Dunajskostredské múzeum.

Návštevné hodiny:
Pondelok – Piatok: 13.00 – 15.00 hod.
Sobota: 9.00 – 12.00 hod.
Nedeľa: 9.00 – 15.00 hod.
Individuálne je možné dohodnúť návštevu
s Jozefom Nagyom, tel. č.: 03191284.

KOLOVÝ MLYN V JAHODNEJ

Žiaľ, o tomto mlyne vám toho prezradím najmenej. Jeho súčasným majiteľom sú Západoslovenské energetické závody. Zrekonštruovaný bol v roku 1999. Nachádza sa v obci Jahodná, v chatárskej oblasti Alba Régia. Do nej sa dostanete, keď zahnete pri kostole do uličky vpravo a po nej je to asi 3 km. Mlyn je prístupný po dohode so starostom obce v Jahodnej (tel.: 031/ 559 11 59). Podľa posledných informácií, v letnej turistickej sezóne je trvale prístupný. V každom prípade však stojí za to, pozrieť si ho.

KOLOVÝ MLYN V TOMÁŠIKOVE

K tomuto mlynu, rovnako ako k mlynu na Klátovskom ramene, vás nasmeruje tabuľka, ktorá je umiestnená v obci pri benzínovej pumpe. Vodný mlyn je postavený na pilótach z agátového dreva v toku rieky na ostrohe, vytvorenej Malým Dunajom a jeho ľavobrežným prítokom Suchým potokom. Budova mlyna rámovej konštrukcie s doštenou strechou je
z brehu prístupná drevenou lávkou so zábradlím. Veľké lopatkové dvojvencové hnacie koleso na spodnú vodu je v prúde rieky upevnené na podpornej stolici s drevenou plošinou. Reťazami býval mlyn upevnený o kmene stromov na brehu rieky.
Pobrežný kolový mlyn v Tomašíkove postavil v roku 1893 mlynár Ján Matica. Zachoval sa v pôvodnom stave, bez rušivých zásahov do konštrukcie, s uceleným a prevádzkyschopným mlynským zariadením. Posledná väčšie oprava a modernizácia mlyna sa uskutočnila v r.1940. V mlyne mleli až do roku 1960. V roku 1982 bol mlyn obnovený a upravený ako expozícia Vlastivedného múzea v Galante.

Otváracie hodiny:
Apríl – Október
Utorok – Piatok: 9.00 – 17.00 hod.
Sobota – Nedeľa: 14.00 – 18.00 hod.
Návštevy mimo otváracích hodín:
Jozej Sárkány, tel.: 031/7855215
múzeum: 031/7805535.

V blízkosti mlyna je možné kotviť v prípade splavu rieky, alebo táboriť.

VODNÝ KOLOVÝ MLYN V JELKE.

Táto pozoruhodná technická pamiatka je stredoeurópskou raritou. Ide o trojpodlažný drevený mlyn, aký v okolitých štátoch určite nenájdete. Obnovený mlyn , ktorý je v súčasnosti sprístupnený verejnosti, pôvodne patril Jozefovi Némethovi, po ňom jeho synovi Vincentovi, a do roku 1973 Ernestovi Némethovi. Najstarší doklad o tomto mlyne pochádza z roku 1894. Pôvodne bol prevádzkovaný ako lodný mlyn a až v roku 1900 sa začalo s jeho prestavbou pri ľavom brehu Malého Dunaja, v chotárnej časti Spoločná lúka. Po prestavbe v ňom začali mlieť v auguste 1906. Mlyn pracoval do apríla 1951. Od roku 1983 je zaevidovaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Vlastivedné múzeum v Galante vypracovalo technické zameranie a projektovú dokumentáciu a kvôli havarijnému stavu budovy uskutočnilo rozobratie mlyna. Obnovenie budovy a areálu vodného mlyna sa zásluhou Obecného úradu v Jelke realizovalo od novembra 1992 (18 mesiacov). V blízkosti mlyna je vybudovaný skanzen, ktorý sa zameriava na poľnohospodársku minulosť obce Jelka.

Otváracie hodiny:
denne od 8.00 do 20.00 hod.
Bližšie informácie na tel. č.: 031/787 61 32 alebo 82
V blízkosti mlyna sú výborne zásobené stánky s občerstvením a breh rieky je upravený na hry vo voľnej prírode, táborenie, rovnako ako na kotvenie lodí.

PLÁVAJÚCI VODNÝ MLYN V KOLÁROVE

Posledný demontovaný exemplár plávajúceho mlyna; myslí sa tým vodný mlyn, ktorý je postavený na dvoch rovnobežných člnoch a ukotvený o breh rieky pláva na vode, bol prevezený v roku 1965 do skladov Múzea slovenskej dediny v Martine. V roku 1980 bývalá Okresná pamiatková správa v Komárne požiadala o vydanie tohto mlyna s plánom na jeho rekonštrukciu. Za pomoci Slovenských lodeníc Komárno bolo dielo dokonané. Dnešný mlyn, hoci vyzerá veľmi pôvodne, je mierne upravený pre potreby expozično-muzeálne, je plne funkčný a po svojej „reinkarnácii“ so všetkými vylepšeniami je schopný vzdorovať aj náhlym klimatickým zmenám.
Múzeum vodného mlynárstva inštalované v mlyne je otvorené od mája do konca septembra, denne od 10.00 do 19.00 hod. V areáli mlyna je možné stanovať a vo vedľajšej drevenej budove je veľmi príjemný bar. Na mŕtvom ramene Malého Dunaja sa môžete člnkovať, chytať ryby, prípadne v neďalekom Váhu sa aj okúpať. Člny vám zapožičajú pri mlyne. Od mlyna vedie náučný chodník k bývalej protitureckej pevnosti Žabí hrad (Békavár). Tento názov vznikol v roku 1708, keď pevnosť dobyl kurucký generál Ján Bottyán a pri odchode sa rozlúčil so slovami: „Odteraz nech je táto pevnosť obydlím žiab.“ Tak hrad, ktorého základy boli položené v roku 1349, na konci svojej kariéry dostal názov, pod akým je známy dodnes. Pre prípad, že by ste si chceli pri návšteve Kolárova užiť trochu kultúry: posledný júnový víkend každý rok v areáli organizujú country slávnosti a v polovici augusta, počas sviatku Nanebovzatia Panny Márie, Kolárovský jarmok.
Skoro som zabudol na ten most. Je dlhý 85 metrov a nečakajte od neho nejakú výstavnú krásu. Je to most, hoci vyzerá ako lávka, to dôležité spočíva v jeho celodrevenej konštrukcii. Žiadne betónové piliere, prípadne iné prefabrikované istenie. Drevená klasika.

Ľuboš Vodička

• < Predch.
• Nasl. >