Čo skrýva krajina okolo Dubníka

Na Slovensku máme opálové bane. Svetový unikát. Vedeli ste o tom? Priznám sa, aj ja som sa o nich dozvedela len nedávno. Išla som si ich teda pozrieť. A môžem sa s vami podeliť o unikátny chladivý zážitok.

Najväčšie a najstaršie opálové bane na svete ležia na východnom Slovensku. Presnejšie medzi Prešovom a Košicami, v Slanských vrchoch, 7 km od dedinky Zlatá baňa, pod vrchom Dubník, uvidíte šípku – Opálové bane. Trochu ťažšie sa hľadajú, ale stoja za to. Podobné opálové bane nájdete už len v Austrálii, ale sú podstatne menšie a s menším množstvom vyťažených opálov. Dubnícke opálové bane majú najväčší rozsah banských prác a najväčšiu ložiskovú bohatosť. Tunajšie ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je zrovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi. Dubnícke opálové bane boli jediné, kde drahokamy brúsili priamo pri baniach.

POČIATKY ŤAŽBY SIAHAJÚ až do predrímskych čias. Prvá písomná zmienka je z roku 1597, no najstarší zachovaný šperk z tejto oblasti pochádza už z roku 1540. Je to náhrdelník, ktorý je uložený v Budapešti v Národnom múzeu. Banská ťažba sa oficiálne skončila v roku 1922. Pritom odhad hovoril, že minimálne najbližších 80 rokov mohli byť bane ešte opálonosné. Aj napriek tomu sa s ťažbou skončilo. Od začiatku po koniec ťažby bolo v lokalite opálových baní vyrazených ručne viac ako 30 štôlní s celkovou dĺžkou približne 22 km. Je to neuveriteľné. Počas svojej histórie mali bane veľa nájomcov. Každý si myslel, že mať opálovú baňu, to znamená byť rozprávkovo bohatý. Niektorí spravovali bane dlhšie, iní kratšie, no najvýznamnejší nájomcovia počas celej histórie Dubníckych opálových baní boli Goldschmidtovci. Počas ich nájmu tu pracovalo okolo 350 ľudí. Bol to jeden z najväčších súkromných podnikov Rakúsko-Uhorska. Goldschmidtovci boli nielen skvelí obchodníci, ale veľmi dobre sa starali aj o svojich zamestnancov. Vedeli, že práca v bani je ťažká, a tak ich patrične platili. Dokonca v roku 1847 pre svojich zamestnancov postavili banícky dom na ubytovanie baníkov. V tej dobe už s tečúcou vodou a záchodmi. Za ich éry tu bola dokonca zriadená súkromná obecná škola v Rakúsko-Uhorsku s vyučovacím jazykom slovenským. Boli veľmi obľúbení a baníci dokonca postavili pomník Emme Goldschmidtovej, na znak vďaky za pokračovanie nájmu po smrti jej manžela.

OPÁL PATRÍ MEDZI DRAHÉ kamene, môže mať až 60 farebných odtieňov. V minulosti mu dokonca pripisovali magické účinky. Najväčší drahý opál na svete Harlekýn bol nájdený v roku 1775. Tento vzácny kúsok bol darovaný viedenskému múzeu. Jeho cena sa odhaduje na pol milióna dolárov.
Okrem opálu majú tunajšie bane ešte jeden unikát. Sú najväčším zimoviskom netopierov na Slovensku. Zimuje tu približne 4000 netopierov rôznych druhov. V roku 1964 boli bane vyhlásené za chránené nálezisko zimujúcich netopierov. Netopiere sú pravé zimné spáče. Keď netopier zimuje, spí celú zimu. Neprijíma potravu, dokonca sa mu utlmí aj srdcová činnosť. Priemerný netopier chytí za jednu noc toľko hmyzu, koľko sám váži. To je informácia pre tých, čo netušia, na čo sú netopiere užitočné.
Dubnícke opálové bane v súčasnosti nie sú prístupné verejnosti. ú prístupné verejnosti. V čase keď ešte boli priestory sprístupnené som sa prehliadky zúčastnila. Čas prehliadky trval približne 45 minút. V podzemí bolo sprístupnených 750 m.
Hneď pred vstupom do bane som pochopila, že upozornenie: PRINESTE SI TEPLÉ OBLEČENIE A PEVNÚ OBUV, malo zmysel. Už pred vchodom pocítite veľký chlad, ktorý sála z hĺbky. Dnu sú len štyri stupne Celzia. Na hlavu mi nasadili prilbu, obliekli plášť, na chrbát zavesili banskú lampu a mohla som „vyraziť“ na skúmanie úzkej, nízkej a studenej bane. Okrem chladu si v bani musíte dávať pozor na hlavu, pretože strop je nízky a môžete sa udrieť. Tiež sa na začiatku pripravte na silný prievan. Baňou nás sprevádzal správca Martin Jančok, ktorý nám vyrozprával históriu bane, ukázal opálové žilky v nerastoch a aj kostičky uhynutých netopierov. Živé sme nevideli. Neviem, či na šťastie či na nešťastie. Aj keď sú netopiere veľmi užitočné, na mňa pôsobia dosť odpudivo. Tiež som sa dozvedela, ako vzniká opál. Správca nám porozprával nielen o histórii banskej činnosti, ale aj o technike. Kedysi sa tu veľmi tvrdo pracovalo. Pri mizernom osvetlení a veľkej zime tu baníci pracovali denne aj desať hodín. Dokonca i malé deti tu dolovali opály.

KEĎŽE SA V TEJTO BANI nie je problém stratiť, držala som sa blízko správcu. Nie je to ako v jaskyni, kde sa dá logicky vytušiť, kadiaľ vedie cesta. V bani je to nebezpečnejšie a komplikovanejšie. Preto sem nikto nesmie vstúpiť bez sprievodcu. Prišli sme až k zatopenej časti. Avšak kúpať v nej sa neodporúča, lepšie povedané, nesmie. Voda má teplotu asi 4 stupne. Chodia sa sem potápať odvážlivci vybavení špeciálnou technikou, ktorí majú s ponáraním v baniach skúsenosti. Je to vyslovene adrenalínová záležitosť. Zatopené priestory sú viac však zachované. Prirodzene, nemal ich kto zničiť.
Keď som vyšla z bane von, mala som pocit, že som vošla do sauny. A to nebol práve najteplejší deň. Správcovi sa dokonca zahmlili okuliare od teplotného rozdielu.
Tí, ktorí by si chceli skúsiť nájsť sami svoj opál, majú možnosť. A ak sa vám ho nepodarí nájsť, môžete si surový či brúsený kúpiť.
Neďaleko opálových baní je aj náučný chodník. Je skrytý v čarovnom prostredí bukových lesov a vedie cez najzaujímavejšie úseky tohto banského diela. Po jeho dĺžke stoja informačné tabule v piatich jazykoch. Vďaka informačným tabuliam sa dozviete o ťažbe opálov. Uvidíte štôlne a povrchové ťažobné jamy, ktoré sa vďaka dreveným výstužiam podarilo dostať takmer do pôvodného stavu. Čím hlbšie baníci dolovali, tým krajšie opály našli. Návštevníci si ich môžu prezrieť aj zvnútra. Odporúčam zobrať si so sebou baterku, aby ste si mohli podzemné priestory dobre prezrieť. Aj tu môžete zbadať opálové žilky. Celý náučný chodník pôsobí veľmi čarovne. Štôlničky, svetlozelené buky, oddychové lavičky…

V BLÍZKOSTI NÁUČNÉHO CHODNÍKA stojí pôvodný banícky dom. Dnes ho rekonštruujú
a bude slúžiť ako dom mládeže. V blízkosti nájdete aj hospodársku budovu, ktorá má byť v budúcnosti využívaná ako centrum hipoterapie pre postihnuté deti. Tiež si môžete prezrieť zrúcaniny Goldschmidtovho kaštieľa a v súčasnosti rekonštruovanú školu. Chodník pokračuje k pamätníku Emmy Goldschmidtovej a môžete sa vybrať až k televíznemu vysielaču Dubník. Okolie opálových baní je vhodné aj pre cykloturistiku. V bývalej banskej osade rastie skanzen, ktorý dnes slúži na detské letné tábory, ale aj pre dobrovoľníkov a skautov, ktorí prikladajú ruku k tomuto milému dielu. Prispievajú aj členovia rómskeho skautingu v Červenici. Celý projekt je v rukách Nadácie Dubnické opálové bane. Zháňajú sponzorov, granty a pracovnú silu, aby tu mohol vzniknúť vzdelávací, ochranársky, no najmä veľmi dôležitý a krásny projekt. Chránia zimoviská netopierov, snažia sa o obnovu a ochranu kultúrno – historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb, udržiavajú náučné chodníky v oblasti opálových baní, vytvárajú skanzen dokazujúci život, techniku a kultúru prvých ťažiarov opálu, a chcú zriadiť aj múzeum opálových baní na Dubníku. Tiež by tu mali vzniknúť ubytovacie zariadenia; treba len zaviesť vodu a elektriku. Čaká ich ešte veľa roboty. Opálové bane, ako aj náučný chodník, navštívil aj bývalý premiér Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda, ktorý prispel k ich zviditeľneniu a pomohol k rozvoju. Ako nám povedal správca Martin Jančok: „Vždy je dôležité niekoho významného zaujať, presvedčiť, že projekt má zmysel a opodstatnenie. Vtedy sa posúvame aspoň o pár krôčikov dopredu.“

Návštevy su možné len v informačnom centre na Dubníku a na sprístupnených povrchových chodníkoch mimo dobývacieho priestoru.

Alenka Motyčková

• < Predch.
• Nasl. >