Leto na Muránskej planine

Leto a čas letných prázdnin sa prehupli do druhej polovice a mnohí túžia uniknúť z rozpálených panelákových sídlisk aspoň na víkend do osviežujúcej horskej prírody.
Pre mnohých je pozvánka do Národného parku Muránska planina stretnutie s pokojným životom a nepoznanou krásou prírody.

Muránska planina – to sú aj rozsiahle lesy s prevahou bukov a jedlí, je to kraj lykovca muránskeho, ktorý nerastie nikde inde na svete; a povestí o Muránskom hrade. K definícii môžeme pridať pár ďalších faktov. Rastie tu 42 úplne chránených druhov rastlín, domov tu má medveď, vlk, rys, mačka divá, vydra, orol skalný, orol krikľavý, sokol rároh, výr skalný a strnádka. V jaskyniach krasového územia planiny žije viacero druhov netopierov. Národný park Muránska planina bol dlhé roky mimo pozornosti hlavných turistických chodníkov na Slovensku a stal sa tak lahôdkou pre turistov hľadajúcich krásu a poučenie. Táto krasová plošina a jej okolie ponúka plným priehrštím nádherné scenérie a príjemné nenáročné túry.
Muránska planina je územím vhodným predovšetkým na pešiu turistiku. Nachádza sa tu 300 km peších značených turistických chodníkov. Vhodné podmienky sú aj pre horskú cyklistiku, horolezectvo a paragliding. K spestreniu pobytu v jednom z najkrajších národných parkov Slovenska parí aj možnosť turistiky na koňoch, či atraktívna jazda po unikátnej ozubnicovej železnici. Možnosť stráviť pekný víkend v tomto národnom parku ponúka na výber aj niektorý z náučných chodníkov, ktoré sú súčasťou terénneho informačného systému pre návštevníkov. S náučnými lokalitami a ďalšími miestami vyznačenými informačnými panelmi.
Cez Muránsku Lehotu prechádza turistická značka Cesta Márie Séchy, spájajúca hrady Fiľakovo a Muráň, ku ktorej sa viaže jedna z najznámejších romantických povestí slovenského stredoveku o Muránskej Venuši. K návratu do stredoveku na Muráni, privedie návštevníkov Náučný chodník k Muránskemu hradu. Vedie z obce Muráň po turistickej trase k hradným zrúcaninám, ktoré sa vypínajú na výrazne dominantnom okraji planiny, na vrchu Cigánka (935 m n. m.). Cesta pokračuje ďalej na Veľkú lúku. Náučný chodník prostredníctvom troch informačných bodov a 14 informačných tabúľ informuje návštevníkov o prírodnom prostredí, o chove koní v tejto lokalite, ako aj o histórii hradu Muráň a histórii lesníckeho využívania Muránskej planiny. Chodník bol sprístupnený v roku 2001.
Príťažlivosť národného parku okrem vrchu Cigánka s výrazným vrcholovým bralom dopĺňajú ďalšie lákadlá. Vrcholová časť planiny je takmer na 45 hektároch národnou prírodnou rezerváciou. Je to významná botanická, zoologická, historická a archeologická lokalita. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov a v neposlednom rade svojim návštevníkom ponúka aj nádherný výhľad. Ten sa otvára z vrcholu a hradných zrúcanín do širokého okolia. Úchvatné sú najmä pohľady do hĺbok doliny Dolinského potoka či na náprotivnú výhľadovú Poludnicu.
V severnej časti Muránskej planiny, v doline Dudlavky, leží Náučný chodník Stožky, ktorý návštevníkov informuje o lesníctve v území národného parku. Na tabuliach si návštevníci prečítajú niečo o flóre a faune lesných porastov, spôsobe a histórii ťažby dreva v muránskych lesoch. Chodník sa začína pri horárni Pätina a pokračuje cez sedlo Randavica a Mišúrovú k východiskovému bodu. Súčasťou náučného chodníka je rekonštruovaný vagónik úzkorozchodnej lesnej železničky, s informáciami o jej histórii.
Muránsky hrad, pestrá flóra, posedenie na salašoch pri syre a žinčici, pstruhové bystriny a rybníky, jedinečné hubárske možnosti, lákajú turistov k objavovaniu tohto národného parku. Turistickými východiskami a zároveň vstupmi do národného parku sú obce po jeho obvode – najmä Muráň, Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom.
Zaujímavosťou Muránskej planiny je chov plemena slovenského horského koňa, ktorý je krížencom hucula s nordickým koňom. V spojení s lazníckym osídlením vytvára vhodné podmienky na vidiecky cestovný ruch (v okolí Pohronskej Polhory, Tisovca, Zlatna či Muránskej Zdychavy). S organizovaným chovom huculov sa tu začalo pred 50 rokmi. Popri chove huculov, pôvodnej karpatskej rasy, sa v polovici 70. rokov začalo s chovom sliezskych norikov; tieto kone sa šľachtením prispôsobovali drsným podmienkam muránskych hôr.
Dlhoročnú a náročnú prácu zavŕšilo v roku 1995 uznanie šľachtiteľského chovu koní plemena norik muránskeho typu, ako nového plemena, a v r. 1997 bol chov norika muránskeho typu vyhlásený za chránený.
Voháň, Gandžalová, Brnovo, Bobačka, Maretkino, Havranie … to je len niekoľko miest s rozľahlými lúkami, ktoré počas leta „pastieri koní“ so svojimi stádami navštívia. Za romantikou sa však ukrýva tvrdá drina, ktorú si milovníci jazdenia a turistiky na koni môžu vyskúšať v dvoch jazdeckých kluboch na Prednej Hore a v Tisovci.
Predná Hora v ideálne situovanom priestore otvorených lúk a s východiskami na trasy do národného parku, ponúka okrem jazdenia i ubytovanie, sprievodcov pri jazdení a jazdecký výcvik pre začiatočníkov. Organizuje týždenné výcvikové a jazdecké turnusy pre záujemcov všetkých vekových kategórií.
Jazdecký klub v Tisovci funguje ako prímestský klub, kde si môžete zajazdiť na krasových lúkach pod Hradovou a so sprievodcom zorganizovať výlety údolím Rimavy až na Fabovu hoľu – najvyšší vrch Muránskej planiny.
Lúky Muránskej planiny sa každoročne menia na závodisko a miesto pretekov. Rodeo Muráň si už získalo svojich skalných návštevníkov a inak tomu nebude ani druhý augustový víkend. V súčasnom kalendári WESTERN RIDING & RODEO – má Rodeo Muráň svoje miesto a pozýva svojich nadšencov rovnako ako návštevníkov, ktorí chcú spoznať tento krásny kraj Slovenska, na Majstrovstvá Slovenska dospelých v pracovných a rýchlostných disciplínach. Miesto a čas konania: Muráň – Peprovice, 12. 8. 2006.

Autor: Jana Horečná Budinská

• < Predch.
• Nasl. >