Banská Štiavnica – zlaté mesto

V chránenej krajinnej oblasti, na svahoch Štiavnických vrchov, rozprestiera sa malebné mesto s obrovským prírodným a kultúrnym potenciálom.
Banská Štiavnica. Mesto s bohatou históriou, ktorú sčasti prezrádza už samotný názov mesta. Štiavnica bola v minulosti centrom ťažby striebra, zlata a rôznych rúd.

Samotný erb mesta zobrazuje kus banskej histórie v podobe banských nástrojov a opevnenia. Vďaka ťažbe sa mesto stalo v 18. storočí tretím najväčším mestom v Uhorsku a najvýznamnejším stredovekým banským mestom v strednej Európe. Stavali tu nové meštianske domy, podporovala sa veda, výskum, školstvo, mesto naberalo nielen na veľkosti ale aj význame. V roku 1238 boli mestu udelené kráľovské privilégiá. V súčasnosti je najvýznamnejším ocenením z hľadiska kultúry, medzinárodné uznanie historického jadra mesta a technických pamiatok okolia. Banská Štiavnica bola v roku 1993 zapísaná na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Historické skvosty Štiavnice

Najkrajšou a azda najzaujímavejšou dominantou Banskej Štiavnice je historické jadro mesta – Námestie sv. Trojice zo 16. storočia. Špecifickým znakom námestia je jeho prudké stúpanie. Je lemované pôvodnými meštiackymi domami z 15. a začiatku 16. storočia, ktoré sa výrazne podieľajú na architektonickom výraze mesta. V strede námestia sa nachádza dominantný barokový Morový stĺp – postavený na znak vďaky po ukončení epidémie v rokoch 1710-1711. Stĺp znázorňuje súsošie – sochy Svätej Trojice (Otec, Syn a Duch svätý), sedem svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov. Z ďalších cenných pamiatok nesmieme zabudnúť na rodný meštiansky dom Márie Pischlovej – múzy literáta Andreja Sládkoviča, ktorú zvečnil v známej básní Marína, historickú radnicu zo 14. storočia – pôvodne prízemný gotický dom, neskorogotický Kostol sv. Kataríny a evanjelický kostol v uličnej zástavbe. Ďalšími dominantnými stavbami mesta sú Klopačka (klopaním oznamovala baníkom čas fárania), Starý a Nový Zámok, Piargská brána či komplex sakrálnych stavieb – Kalvária. Svetové historické prvenstvo mestu Banská Štiavnica dáva prvá vysoká škola technického zamerania – Banícka akadémia, postavená v roku 1762 panovníčkou Máriou Teréziou. Pôsobila v Banskej Štiavnici do roku 1919. Učilo tu veľa banských, hutníckych a lesníckych odborníkov. Aj vďaka nim sa môže Štiavnica pýšiť rôznymi vynálezmi a objavmi (napr. pušný prach). V Slovenskom banskom múzeu s celoslovenskou pôsobnosťou si môžete prezrieť viacero historických expozícii slovenského baníctva. V expozícii Starý zámok sa môžete zoznámiť s kováčskym umením, históriou štiavnického fajkárstva, historickými zbraňami. Expozícia Kammerhof – baníctvo, školstvo, technika, tu sa môžete dozvedieť
o svetových prvenstvách Banskej Štiavnice. Mineralogická expozícia vám ponúkne minerály z celého sveta a na prezretie je k dispozícii 76 metrov dlhá štôlňa zo 16. storočia. V Galérii Jozefa Kollára sa môžete pokochať výtvarnými dielami z 13.-20. storočia a v expozícii Nový zámok si prehliadnuť, ako to bolo v období tureckej expanzie. Najatraktívnejšou expozíciou je Banské múzeum v prírode (skanzen). Ponúka prehliadku historických povrchových banských objektov, ťažobných zariadení či možnosť vrátiť sa do minulosti a vyskúšať si fáranie. Štiavnica je známa množstvom štôlní a šácht (okolo tridsaťtri – napr. Dedičná štôlňa Bieber, Svätotrojičná dedičná štôlňa, Voznická dedičná štôlňa…), ktoré pôvodne slúžili na odvodňovanie baní. (Spočiatku bane odvodňovali rôznymi spôsobmi, napr. len vedrami, ale neskôr to nestačilo, prišli na efektívny spôsob odvodňovania baní – vyraziť na najvyššej úrovni štôlňu). Najznámejšia je štôlňa Glanzenberg, ktorá bola sprístupnená pre verejnosť v roku 2003. V roku 2001, na 250. výročie fárania Františka Lotrinského, tu sfáral aj vtedajší prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster.

Architektonický unikát

V neďalekom Svätom Antone sa nachádza ba-rokovo-klasicistický Svätoantonský kaštieľ. Pôvodne malý hrádok bol v roku 1588 prestavaný na obranný hrad a ešte o čosi neskôr prešiel úpravou na podobu dvojkrídlového barokového kaštieľa. Sídlo tu mali rody Koháryovcov a Coburgovcov. Podobu, akú má v súčasnosti, nadobudol v rokoch 1744-1750 prístavbou ešte ďalších dvoch krídel.
V roku 1985 bol kaštieľ vo Sv. Antone vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zaujímavosťou kaštieľa je, že pri stavbe bola použitá kalendárová symbolika (365 okien-dní v roku, 52 izieb-týždňov v roku, 12 komínov-mesiacov v roku, 7 arkád-dní
v týždni, 4 hlavné vchody-ročné obdobia), ktorá sa však pri prestavbách a rekonštrukciách porušila. Kaštieľ je od roku 1962 sprístupnený pre návštevníkov. Nachádza sa tu niekoľko zbierok a expozícii. Na svoje si prídu nielen dospelí ale aj deti. Poľovnícka expozícia, jedinečná svojho druhu na Slovensku, bola prebudovaná a tak prispôsobená požiadavkám múzejníctva v roku 1998. Nachádzajú sa tu exponáty z rôznych oblastí – rybárstva, kynológie, lesnej zveri, sokoliarstva, zbraní, výtvarných umení… Veľkou atrakciou hlavne pre deti sú expozície so znázornením prostredia zvierat, v ktorom žijú. Tak tu môžeme vidieť srnky, diviaky a iné divé zvieratá, pasúce sa na lúke či striehnuce v lese. Umelecko-historická expozícia so zachovanými pôvodnými interiérmi z 18. a 19. storočia nám dáva možnosť aspoň sčasti nahliadnuť do spôsobu a štýlu života rodov, ktoré tu žili. Dámsky čajový salón, Biedermaierovský salón, spálňa belgickej princeznej Štefánie, Coburgovská kuchyňa, Zlatý salón, Čínsky salón… to je len časť z množstva zaujímavých expozícií nádherného kaštieľa. Zo zaujímavostí tu môžete vidieť napr. kreslo pre zamilovaných, pre pohnevaných, v Čínskom salóne sošku – jedna ruka dáva, jedna pýta, dlhé chodby lemované cennými parožiami a inými trofejami, obrovské lustre z parožia, cenné obrazy jednotlivých členov rodov či zaujímavé pestro zdobené sociálne zariadenia. V južnom krídle kaštieľa sa nachádza zrekonštruovaná kaplnka Nanebovzatia Panny Márie. V kaplnke sa občas konávajú sobáše a omše. Súčasťou kaštieľa je nádherný anglický park a lesopark s jazierkami, umelou jaskyňou a náučnými chodníkmi. V lete sa v parku konajú rôzne podujatia, akcie a súťaže. Najvýznamnejšou udalosťou sú každoročne sa konajúce celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni sv. Huberta. Stretnú sa tu poľovníci a záujemcovia o poľovníctvo z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Počas dvoch dní sú pripravené pre účastníkov rôzne súťaže, napr. vábenie jeleňov, súťaž o poľovnícky nôž a šperk roka, o najkrajšiu a najdlhšiu bradu, hádzanie flinty do žita, sokoliarske ukážky… Organizujú sa tu majstrovstvá Európy vo vábení jeleňov. Kaštieľ si môžete prehliadnuť počas celého roka okrem pondelkov, a od novembra do apríla aj okrem nedele.
V Banskej Štiavnici si môžete pozrieť aj unikátnu botanickú záhradu s rozlohou 3,5 hektára, ktorá bola vysadená v rokoch 1838-1861 vysokoškolskými profesormi. Pozornosť púta 250 rôznych domácich ale i cudzokrajných rastlín a drevín. Najväčším skvostom tunajšej botanickej záhrady sú dreviny netypické pre naše klimatické pásmo – sekvoja mamutia, kôrovník amurský či céder libanonský a mnohé ďalšie.

Štiavnické tajchy

K vyhľadávaným miestam na oddych, okúpanie sa a zregenerovanie patria v lete umelo vybudované banskoštiavnické tajchy, ktoré tvoria vodohospodársky systém. Sú to vodné nádrže s hrádzou na zachytávanie dažďovej vody. Boli vybudované začiatkom 16. až 19.

• < Predch.
• Nasl. >