Pamiatky navrhnuté do zoznamu UNESCO

Od prijatia dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva v roku 1972 v Paríži, bolo do zoznamu UNESCO začlenených 628 lokalít svetového kultúrneho dedičstva, 160 lokalít svetového prírodného dedičstva a 24 lokalít svetového zmiešaného dedičstva.
Dôkazom, ako najvýznamnejšie kultúrne a prírodné hodnoty na svete ochrániť a zachovať pre budúce generácie, je neustále rozširovanie tohto zoznamu. Slovensko, krajina bohatá na historické, kultúrne, prírodné, ale aj duchovné dedičstvo, má v tomto smere ešte stále čo svetu ponúknuť. A tak možno časom k slovenským pamiatkam zapísaným do zoznamu UNESCO, pribudnú ďalšie.

Poďme si ich v krátkosti predstaviť.

Pamiatky Veľkej Moravy – kandidujú ako spoločný česko-slovenský zápis

Kostol sv. Margity Antiochijskej z Kopčian (9. stor.) sa považuje za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Je jediným, takmer kompletne zachovaným veľkomoravským kostolom, symbolizujúcim tradíciu kresťanstva formujúceho sa v stredoeurópskom regióne.

Archeologická pamiatka v prírode Ducové-Kostolec je ranofeudálne sídlo z polovice 9. storočia, s odkrytými základmi kostolíka (rotunda), pohrebiska, obytných a hospodárskych budov, bezpečne chránených špeciálnymi valmi a hlbokou priekopou.

Kostoly so stredovekými nástennými maľbami v regióne Gemer a Abov (juhovýchodné Slovensko) – kandidujú ako spoločný slovensko-maďarský zápis
Gemersko-rimavský okruh Gotickej cesty tvoria drobné dedinské kostolíky, ako napr. Kraskovo, Kyjatice, Rimavská Baňa, Štítnik, Žip… pochádzajúce zo 14. a 15. storočia, so zachovanými stredovekými nástennými maľbami, vytvorenými technikou pravej fresky.

Drevená sakrálna architektúra v karpatskom oblúku (severovýchodné Slovensko) – kandiduje ako spoločný slovensko-poľsko-ukrajinský zápis
Súbor drevených kostolov (cerkví) východného obradu, t.j. gréckokatolíckeho a pravo-slávneho vyznania, pochádzajúce prevažne zo 16.-18. storočia. Stavebnou zásadou je zrubová konštrukcia, stupňovité ukončenie striech s cibuľovitými vežičkami so železnými kovovými krížmi, a trojdielnosť (babinec, hlavná loď, svätyňa) symbolizujúca Svätú Trojicu. Pri stavbe kostola sa nesmeli používať kovové klince ako znak Kristovho ukrižovania. Hodnota a jedinečnosť drevených kostolov je aj v interiérovom vybavení, tzv. ikonostase.

Dunajská prírodná a kultúrna krajina (južné Slovensko) – kandiduje ako spoločný slovensko-maďarský návrh
Slovensko-maďarský úsek Dunaja s rozsiahlou sústavou riečnych ramien, ktorý predstavuje v stredoeurópskych podmienkach výnimočné prírodné prostredie. Príkladom je Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy, ktorá je okrem iného zapísaná aj do zoznamu mokradí medzinárodného významu.

Gejzír v Herľanoch
(východné Slovensko)
Jediný gejzír na Slovensku považovaný za európsky unikát. Od roku 1870, kedy sa začali vrtné práce, aktívne a nepretržite eruptuje každých 32-34 hodín do výšky 8-15 m pramenitú minerálnu vodu. Začiatok erupcie, ktorá trvá od 25-30 minút, identifikuje typický zápach sulfanu. Počas erupcie sa teplota vody zvýši z 10 °C na takmer 18 °C. Pre svoju jedinečnosť bol gejzír vyhlásený za chránený prírodný výtvor.

Levoča – mesto Majstra Pavla a kultúrna krajina Spiša (severné Slovensko)
Vďaka unikátne zachovanému urbanisticko-architektonickému celku, renesančnej radnici s prvými vežovými hodinami v Uhorsku, zvonici a chrámu sv. Jakuba so vzácnou zbierkou stredovekých gotických krídlových oltárov, ide o jednu z najhodnotnejších klenotníc umelecko-historických pamiatok na Slovensku. Najobdivovanejším gotickým skvostom je hlavný oltár s rozmermi 18,62 m, považovaný za najvyšší gotický oltár na svete. Jeho autorom je osoba neodmysliteľne spätá s Levočou – gotický rezbár Majster Pavol. Ide o kandidatúru v rámci rozšírenia už jestvujúceho zápisu Spišského hradu a okolia.

Koncept šošovkovitého pôdorysu historického jadra mesta Košice (východné Slovensko)
Jedinečná koncepcia pôdorysu námestia s priečeliami meštianskych domov zo 14.
a 15. storočia, postaveného podľa charakteristických čŕt regiónu. Jadro mesta bohaté na historické pamiatky, ako Dóm sv. Alžbety, kaplnka sv. Michala, goticko-renesančná Urbanova veža so zvonicou. Ide o mesto so silným nadregionálnym významom.

Pamätník Chatama Sofera(Bratislava)
Jedna zo štyroch najvýznamnejších pamiatok svojho druhu na svete, pripomínajúca židovskú komunitu žijúcu na území Bratislavy. Ide o unikátny, špeciálne upravený architektonický monument, postavený podľa prísnych pravidiel židovskej viery, v ktorom sa nachádza 23 hrobov a 43 náhrobných kameňov pochádzajúcich z pôvodného židovského cintorína z rokov 1670-1847.

Limes Romanus (Rusovce, Iža – juhozápadné Slovensko) – kandiduje ako spoločný slovensko-rakúsko-maďarský zápis
Súbor archeologických lokalít tvoriacich severnú hranicu rímskeho impéria, reprezentujúci sídlo a vojenské táborisko. Ide o historický dôkaz existencie Rímskej ríše z prelomu 1. a 2. storočia. Národná kultúrna pamiatka voľne sprístupnená ako múzeum v prírode.

Mykoflóra Bukovských vrchov (severovýchodné Slovensko)
Súčasťou NP Poloniny v severovýchodnom cípe Slovenska sú Bukovské vrchy, pomenované podľa výskytu bukových a jedľovo-bukových lesov, zaberajúce až 80 % z celkovej plochy. Ide o takmer nedotknutý kút prírody, bohatý na mimoriadnu koncentráciu výskytu vzácnych a ohrozených druhov fauny a flóry.

Prírodné rezervácie Vysokých Tatier (severné Slovensko)
Ide o nomináciu jedného z najkrajších národných parkov na území Slovenska (vyhlásený v r. 1948) so svojimi viac ako 110 vysokohorskými plesami, bohatou a chránenou faunou a flórou, majestátnymi štítmi a hlbokými dolinami.

Karpatské pralesy (severovýchodné Slovensko)
Medzinárodná biosférická rezervácia so sústredením na pralesy bukového pásma (Dobročský prales, Stužica, Vtáčnik, Klenovský Vepor, Kôprová dolina či Vihorlat) s výmerou vyše 165 tisíc hektárov chráneného územia v slovensko-poľsko-ukrajinskom trojuholníku, tvorí ďalšiu nomináciu na zápis.

Protiturecká pevnosť v Komárne (južné Slovensko) – kandiduje ako spoločný slovensko-maďarský zápis
Symbol európskeho vojenského staviteľstva postavený ako renesančná protiturecká pevnosť na strategickom mieste pri sútoku Váhu a Dunaja. Ukážka fortifikačnej architektúry 16.-19. storočia, s bastiónovým, polygonálnym a fortovým systémom opevnenia. Svojho času najväčšia a najsilnejšia obranná stavba rakúsko-uhorskej monarchie.

Krasové doliny Slovenska
Súbor krasových dolín s množstvom povrchových a podzemných krasových javov a útvarov (škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne a priepasti), z ktorých 12 je sprístupnených. Územie NP Slovenský kras je považované za najrozsiahlejšie a najkomplexnejšie vyvinuté krasové územie Slovenska (napr. Zádielska dolina).

Tokajská vinohradnícka oblasť (juhovýchodné Slovensko)
Najmenšia a najatraktívnejšia slovenská vinohradnícka oblasť, ktorú tvorí 7 obcí Trebišovského okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Kraj produkcie vín s presne určenými technologickými postupmi, s využitím ušľachtilej plesne Botrytis cinerea.

A ešte jedna perlička na záver. Vedeli ste, že v novembri 2005 medzinárodná porota v sídle UNESCO v Paríži schválila zápis kandidatúry „Fujara, hudobný nástroj a jeho hudba“ – do Zoznamu diel nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva?

Autor: M. Rafajová, SACR
Foto: SACR,
M. Boldiš, RRA Rožňava – nástenné maľby,
V. Kamenická – pamätník Chatama Sofera,
p. Bural – Poloniny,
A. Kováriková – kostol sv. Margity Kopčany.

Špeciálne poďakovanie za pomoc patrí Ing. arch. V. Nedelkovi (SAŽP Prešov).

• < Predch.
• Nasl. >