Slovensko

Starobylé banské mestá

Územie Slovenska bolo od pradávna osídlované. Naši dávni predkovia k tomu mali viacero dôvodov: hlboké lesy plné zveriny, dostatok kvalitnej vody, no tiež prírodné bohatstvá ukryté pod zemou – železo a drahé kovy.
V niekoľkých lokalitách sa ukrývalo zlato, striebro i meď, ktoré bolo treba „len“ vydolovať. Na miestach nálezísk, kde boli dobré podmienky na ťažbu, s dostatkom dreva a vody pre banskú činnosť, vznikali banské osady. Z malých osád postupne vyrástli menšie či väčšie mestá.
Čulý banský a obchodný život v týchto mestách prekvital hlavne počas stredoveku. Z Nemecka prichádzali noví kolonisti – banskí odborníci, ktorí prinášali so sebou i nové ťažobné postupy (hlbinnú ťažbu), technológie a spôsoby spracovania kovov. Rozvíjal sa obchod – zlato, striebro i meď sa vyvážali do rôznych krajín; rozvoj zaznamenali remeslá súvisiace hlavne s baníctvom a spracovaním kovov, ako boli baníctvo, banské tesárstvo, hutníctvo a odlievačstvo, zlatníctvo, medikováčstvo… Podľa kroník boli drahé kovy zo slovenského územia (najväčšieho náleziska v Európe) veľmi kvalitné a v zahraničí žiadané. Banské oblasti boli dve: stredoslovenská s mestami Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica s okolitými lokalitami, a východoslovenská oblasť so Spišom, Gemerom, Šarišom a Zemplínom. Najviac baní, hút a hámrov bolo na Spiši: v Spišskej Novej Vsi, Poráči, Smolníku, Gelnici, Krompachoch…, kde sa ťažilo hlavne striebro a meď a v Zlatej Idke s ťažbou zlatej rudy. Na východnom Slovensku však nastal úpadok baníctva pre nerentabilnosť už v 17. storočí, na rozdiel od štiavnickej oblasti, ktorá pracovala naplno ešte i v 18. stor.

Kvalita kovov postupne klesala a baníctvo i remeslá zanikali.


Staré banské mestá sa ako nemí svedkovia minulosti prihovárajú aj súčasníkom. Hoci v nich už kovy dávno neťažia, historické udalosti vpísané do úzkych uličiek, reliéfov domov, a aj architektúra meštianskych domov premenená na príjemné kaviarničky, pozývajú návštevníkov ochutnať atmosféru starobylého mesta. Historické a kultúrne dedičstvo banských miest by malo ostať zachované i pre ďalšie generácie. Niektoré z nich sú preto pamiatkovo chránené ako Mestská pamiatková rezervácia (MPR), prípadne aj zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Predstavíme si niektoré z nich, ako ich návštevník môže vidieť v súčasnosti:

Banská Bystrica (MPR)


Najstaršia zmienka o meste je z 13. storočia a týka sa ťažby rudy. V okolí sa nachádzalo striebro a meď (v Starých Horách a v Španej Doline), a zlato (na Pieskoch). V roku 1255 obdržalo mesto mestské výsady. Dominantou je mestský hrad s časťou opevnenia a barbakanom, ktorého súčasťou je pôvodne románsky, dnes v gotickom štýle prestavaný farský kostol Panny Márie z 13. stor., so vzácnym oltárom sv. Barbory z roku 1509 od Majstra Pavla z Levoče. Neďaleko sa nachádza druhý gotický kostol sv. Kríža z 15. stor. Na námestí nájdete množstvo historicky významných budov, napr. Thurzov dom s bohato maliarsky zdobenou Zelenou sieňou (dnes Stredoslovenské múzeum), Benického dom s pôsobivou arkádovou loggiou, meštiansky Matejov dom, ale tiež bývalý Biskupský palác. V hornej časti námestia je populárna, mierne šikmá Hodinová veža z roku 1552 a kostol sv. Františka Xaverského z roku 1715, ktorý je vzácnym duplikátom kostola v Ríme. Dôležitú úlohu Banskej Bystrice v Slovenskom národnom povstaní pripomína pamätník z roku 1969, v ktorom je múzeum SNP.

V blízkom okolí sa nachádzajú aj drevený artikulárny kostol v Hronseku, bývalá banská obec – Špania Dolina s klopačkou, lyžiarske stredisko Donovaly a mnoho ďalších atraktivít.
www.bbb.sk, www.kisbb.sk

Banská Štiavnica (MPR)


Prvá písomná zmienka o starobylom banskom meste, kde sa v minulosti ťažilo striebro, ležiacom uprostred Štiavnických vrchov, pochádza z roku 1217. Mesto, zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, má dva hrady – Starý zámok, ktorého najstaršou časťou je kostol Panny Márie, postavený v 13. stor., a Nový Zámok zo 16. stor. vybudovaný ako protiturecká obranná pevnosť (v súčasnosti sa v ňom nachádza expozícia Slovenského banského múzea). Dominantami mesta sú aj kostol sv. Kataríny z 15. stor., radnica s vežou zo 16. stor., renesančno-baroková budova klopačky zo 16. stor., súbor sakrálnych budov Kalvárie zo 17. stor., Námestie sv. Trojice s barokovým súsoším sv. Trojice uprostred, Kammerhof – bývalé sídlo hlavného správcu majetkov… V rokoch 1735-1919 v Banskej Štiavnici sídlila 1. vysoká škola svojho druhu v Európe, s mimoriadnym kultúrnym a historickým významom – Banská a lesnícka akadémia.
Atraktivitu regiónu umocňuje systém umelých jazier – tajchov, ktoré zásobovali bane vodou a dnes sú vyhľadávanými miestami na oddych, na kúpanie a aj rybárčenie.
www.banskastiavnica.sk

Kremnica (MPR)


Historické banské mesto, v ktorom dolovali zlato už v 11. stor., leží uprostred Kremnických vrchov. Prvá písomná zbierka pochádza z roku 1328, keď kráľ Karol Róbert udelil vtedy ešte Cremnychbani privilégiá slobodného kráľovského mesta. V roku 1329 tu začali raziť prvé strieborné mince, neskôr k nim pribudli zlaté floreny. Kremnické dukáty patrili medzi najznámejšie a najvyhľadávanejšie európske platidlá tej doby. Sídli tu aj jediná mincovňa na Slovensku, pracujúca dodnes, a je pokladaná za najstarší fungujúci podnik Slovenska. Blízko nej môžeme nájsť Múzeum mincí a medailí. Hlavnou dominantou je Mestský hrad so zdvojeným opevnením, s najstaršou pamiatkou – románskou rotundou z 13. stor. Centrálna stavba – gotický kostol sv. Kataríny z 15. stor., má vyhliadkovú vežu. Zachované opevnenie mesta zo 14. stor. je tvorené aj Červenou a Čiernou baštou a vstupnou Dolnou bránou. Priamo na námestí vyniká barokový Trojičný stĺp z 18. stor. Ďalšími zaujímavosťami námestia sú renesančné a gotické meštianske domy, gotická radnica z 15. stor. a františkánsky kostol a kláštor zo 17. stor.
www.kremnica.sk

Štiavnické Bane (MPR)


Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1352. Nachádzajú sa tu zvyšky renesančného opevnenia bane zo 16. stor. na obranu proti Turkom, so zachovanou baštou s kruhovým pôdorysom, ktorá slúžila tiež aj ako pozorovacia a hlásna veža. Najznámejšou architektonickou pamiatkou je kláštorný komplex rehole hierominátov s kostolom sv. Jozefa z 18. stor. Barokový interiér dopĺňa unikátny hlavný oltárny obraz sv. Jozefa, štyri bočné oltárne obrazy a rokokový organ s plastikou baníkov. V 19. stor. bol rozšírený o neorománsku vežu. Významnú úlohu v histórii zohrávalo baníctvo, o čom svedčia zachované banícke budovy administratívy, prevažne neskorobarokové s renesančnými jadrami. Vedľa kostola stojí nemocnica pre baníkov z roku 1650. Môžeme tu nájsť aj barokový kostol z roku 1736 a klasicistickú kaplnku z 19. storočia.
www.stiavnickebane.sk

Pripravila:
akad. soch. Marta Mlíchová

T.P.K. s.r.o.

 
 
TASR  Obec Podhájska DELUXTRADE Airport Sliač
Nachádzaš sa tu: Home Cestujeme po svete a po Slovensku Slovensko Starobylé banské mestá
DMC Firewall is developed by Dean Marshall Consultancy Ltd