Kryštálový unikát

Je, či nie je jaskyňa starenkou, ak kryštály, ktoré ukrýva, majú vek niekde medzi 121 až 138 tisíc rokov? Pravdepodobne starenkou bude…

Ochtinská aragonitová jaskyňa nachádzajúca sa v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a obcou Štítnik, pýši sa najstaršou generáciou aragonitu práve takéhoto veku. Vek, ktorý rozprúdi krv znalcovi nerastov, laickému návštevníkovi sa nebude zdať vôbec príťažlivým. Najstaršie kúsky aragonitu majú podobu zakalených obličkovitých útvarov. Oveľa príťažlivejším dojmom pôsobia unikátne, niekoľko desiatok centimetrov dlhé „slamky“ a špirálovité helikty, ktorých vek je „len“ 14 tisíc rokov. Krehkosť „slamkovitej“ výzdoby jaskyne robí starosti domácim speleológom. Ustrážiť nepozorných návštevníkov, ktorí by ich mohli poškodiť, nie je problém. Prinútiť tu žijúcich netopierov, aby si nesadali na visiacu aragonitovú výzdobu, sa nedá. Táto generácia aragonitových kryštálov vytvára aj trsovité a kríčkovité útvary (aj tzv. železný kvet), ktoré nie sú také náchylné k poškodeniu a sú tým najatraktívnejším, čo návštevník v jaskyni uvidí. Posledná, „najmladšia“ generácia aragonitu, ktorá sa tvorí v súčasnosti, vytvára drobné vejáriky (veľkosti zhruba 2 až 4 mm), na niektorých miestach dokonca miniatúrne špirálovité útvary.

Krásu aragonitu najlepšie priblížia fotografie – pokiaľ jaskyňu samozrejme nenavštívite osobne. V tejto jaskyni s fotodokumentovaním problém nie je. Stačí si k vstupenke prikúpiť špeciálnu nálepku v hodnote 100 Sk a pokojne môžete fotiť. Problém s fotografovaním spočíva len v rýchlosti prehliadky. Musíte sa prispôsobiť tempu skupiny a číhať vždy na správny okamih, kedy sa uvoľní priestor a potom „cvakať“. Minimálnymi technickými požiadavkami na vytvorenie slušnejšej fotografie je film s citlivosťou ISO 800 a externý blesk.

O tom, že by ste si naozaj mali priplatiť za fotografovanie v tejto jaskyni, by vás mala presvedčiť aj skutočnosť, že podľa mnohých speleológov je Ochtinská aragonitová jaskyňa najkrajšou sprístupnenou jaskyňou tohto druhu na svete. Jej väčšími, bohužiaľ však neprístupnými sestrami, sú Bohemia na Novom Zélande a Emine Bojir Chasar na Kryme. Čo je ešte zaujímavejšie, Ochtinská aragonitová jaskyňa bola objavená niečo málo viac ako pred polstoročím. 7. decembra 1954 ju úplne náhodou objavili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave, M. Cangár a J. Prošek, pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta. Práce na sprístupnení jaskyne sa začali v roku 1966. Vyrazený bol vstupný trakt o dĺžke 145 m. Naň nadväzuje 230 m sprístupnených priestorov. V roku 1995, zhodou okolností opäť v decembri, jaskyňu zapísali do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ani svetová sláva nedovoľuje zvýšiť počet návštevníkov, ktorí si jaskyňu pozrú v priebehu roka. Najmä v letnom období množstvo návštevníkov v jednej skupine nesmie presiahnuť presne stanovený limit a počet vstupov v jednom dni počas návštevných hodín. Dôvod spočíva v kondenzácii vodných pár nasýtených kysličníkom uhličitým, ktorý vydychujú návštevníci. Prílišná koncentrácia pár by viedla k deštrukcii aragonitu.

Samotný aragonit vzniká z vodných roztokov s vysokým obsahom iónov magnézia, železa a mangánu, v uzatvorených podzemných dutinách so stabilnou mikroklímou. O bohatosti železitých rúd vás presvedčí do červena sfarbená pôda, ktorú je možné vidieť všade na okolí. Mikroklíma v tunajších podmienkach znamená teplotu vzduchu medzi 7,2 až 7,8 °C a relatívnu vlhkosť vzduchu 92 až 98 %. Zaujímavé je, že v Hlbokom dóme je jazero presahujúce hĺbku 3 m. Je spomienkou na časy keď podzemné priestory vypĺňala voda v ďaleko väčšom objeme. Podzemná voda pravdepodobne uniká na severovýchodnom svahu kopca Hrádok, ktorý jaskyňu ukrýva. Niekoľko prameňov sa nachádza zhruba o 100 m nižšie ako jaskynné priestory, ležiace v nadmorskej výške 642 m.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je svetový unikát. Našťastie, ešte v ére socializmu, bol vybudovaný vkusný vstupný areál, v ktorom ponúkajú okrem občerstvenia aj suveníry. Pravoverný turista si tu môže dať opečiatkovať svoj pochodový denník, prípadne dokúpiť turistickú známku do zbierky.

Ľuboš Vodička

• < Predch.
• Nasl. >