Aj tí naši píjavali, alebo: Voňavý čas oberačiek

Celý rok vinohradníci tvrdo pracujú kvôli niekoľkým desiatkám hodín, na konci leta, kedy sledujú predpoveď počasia v dňoch naplnených slnkom. Predbežne kontrolujú cukornatosť svojej úrody, dohadujú sa so susedmi vo vinohrade, kedy nastane očakávaná chvíľa zberu hrozna – magické vinobranie.
V tomto ročnom období sa s ochutnávkou a oslavou vína môžete stretnúť v mnohých regiónoch, čo súvisí s vinobraním, jarmokmi, trhmi. Kedysi bolo toto obdobie oslavou úrody a vzdanie vďaky za hojné dary matke prírode. Nie nadarmo je tento lahodný nektár pre svoje vlastnosti dodnes nazývaný „nápojom bohov“.
To sa deje podľa počasia od konca septembra až do konca októbra, a niekedy v dobrých rokoch aj neskôr. Výsledkom výsadby, ošetrovania, okopávania, hnojenia, zberu, lisovania, dozrievania, je nevšedne vyrovnaná a lahodná chuť mladého vínka. Všetka práca vinohradníkov, úrodná pôda a sila slnka dodávajú slovenským vínam nenapodobiteľnú chuť, vôňu i farbu, ušľachtilú a atraktívnu podobu.

O víne už toho bolo napísané veľa. Všetci zo svojich študentských čias poznáme latinskú múdrosť IN VINO VERITAS – vo víne je pravda, či, ako píše Ovídius, VINA DANT ANIMOS – víno dodáva odvahu, ktorú sme neraz pred skúškovým obdobím potrebovali. Podľa Pasteura je víno najhygienickejším a najzdravším nápojom, no a Starý zákon uvádza: VINUM BONUM LAETIFICAT COR HOMINIS – dobré víno rozveseľuje srdce človeka.

Slovenské vínne cesty

Vinohradníctvo na Slovensku má dlhú tradíciu. Vinohradnícky región sa rozprestiera na celom území Slovenska od západu na východ. Vinohradnícke oblasti, ktorých je na Slovensku 6 – malokarpatská s Malokarpatskou vínnou cestou a Vínnou cestou Záhorie, juhoslovenská, nitrianska s Nitrianskou kráľovskou vínnou cestou, stredoslovenská, východoslovenská a tokajská s Tokajskou vínnou cestou, členíme ďalej na rajóny. V ostatnom období v regiónoch citeľne badáme návrat k starým tradíciám, a aj snahu o podporu turizmu práve formami viažucimi sa k tradičnému spôsobu života vinohradníkov.

Malokarpatská vínna cesta

Malokarpatský región tvorí podhorská oblasť miest a mestečiek, priliehajúca k juhovýchodnej časti pohoria Malých Karpát, od predmestí Bratislavy až po Smolenice, ako aj obcí priľahlej časti Podunajskej nížiny. Život je tu oddávna predovšetkým víno, čo viedlo k vyklčovaniu strání Malých Karpát a ich osadeniu viničom, k rozvoju remesiel, ktoré pomáhali víno uchovávať, šľachtiť i kultivovane piť, k rozvoju obchodu s vínom a rozkvetu troch miest – Pezinka, Modry a Svätého Jura, z ktorých každé bolo začiatkom 17. storočia povýšené na slobodné kráľovské mesto. Na tieto tradície nadväzuje činnosť a úsilie Malokarpatskej vínnej cesty. Región je na jeseň najkrajší, keď netrpezlivo očakáva plody celoročnej práce a víta turistov na Malokarpatskej vínnej ceste, ktorí hľadajú zážitky založené na ochutnávke miestnych vín a špecialít. Výlety za pohárom dobrého vínka do malokarpatských mestečiek a posedenia pod viechou alebo vo vinárni sa stali v ostatných rokoch veľmi obľúbenými.
História pestovania a spracovania ožíva každoročne na festivale oberačiek a vinobrania, okrem toho, že ponúka mnoho možností pre letnú aj zimnú pešiu turistiku a zimné športy, cykloturistiku i poznávaciu turistiku. No počas celého roka sú v okolitých obciach Rača, Limbach, Pezinok, Viničné, Svätý Jur, Chorvátsky Grob, Slovenský Grob, Dubová, Píla, Modra, Šenkvice, Vinosady, Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk, Dolné Orešany, Horné Orešany, Suchá nad Parnou, Báhoň, Čataj, Jablonec, Trnava, Smolenice, otvorené pre turistov vínne pivnice, vinotéky. Tu sa môžu bližšie oboznámiť s pestovaním a spracovaním viniča v tomto regióne.
www.mvc.sk

Vínna cesta Záhorie

Vínna cesta Záhorie spája 42 obcí, 11 vinárov a 8 firiem najzápadnejšej časti Slovenska. Pestovanie vína na Záhorí má dlhodobú tradíciu a skalická frankovka sa stala obľúbenou značkou mnohých vínkarov, veď história vinohradníctva sa traduje už od čias rímskeho cisára Marca Aurelia. Jeho légie v okolí Devína, Bratislavy a Stupavy vysádzali vinič už v treťom storočí. Následne sa pestovanie viniča rozšírilo i do tejto oblasti. Rozvoj vinohradníctva a vinohradníckych motívov v oblasti Chvojnickej pahorkatiny sa preniesol aj do obecných pečatí obcí Častkov, Koválovec, Kunov, Petrova Ves, Prietržka, Radimov, Rohov, Smrdáky, Vrádište.
Vínna cesta prezentuje v regióne vinárstvo, vinohradníctvo, ľudové remeslá a vidiecku turistiku. Vinohradníci mali aj svoj cech a tak aj dnes, pri peších prechádzkach či na bicykloch, uvidíte mnoho pamiatok v okolí Skalice, Senice aj Malaciek kostolíky sv. Urbana a cechové oltáre sv. Urbana – ktorý bol ich patrónom.
www.vino-zahorie.sk/vcz.html

Nitrianska kráľovská vínna cesta

Nitrianska kráľovská vínna cesta je najväčšou a najdlhšou na Slovensku. Rozprestiera sa na území štyroch krajov, a jej štyri vetvy – hornonitrianska, tekovská, južnoslovenská a považská sa stretávajú v starobylej Nitre. Najstaršie vinice na našom území zakladali kultúrne vyspelí Kelti a neskôr Rimania. Rímsky cisár Marcus Aurelius (276-282 n. l.) bol veľkým milovníkom vína a tak na jeho rozkaz všetky rímske posádky na vhodných miestach zakladali vinohrady. Pestovanie viniča a výrobu vína takýmto spôsobom od nich prebrali naši predkovia, a vinič aj u nás natrvalo zapustil korene.
Rozvoj kresťanstva ešte posilnil formovanie vinohradníctva a vinárstva, keď postavením Pribinovho kostola v Nitre v roku 828 až 830 sa víno stalo liturgickým nápojom, vyžadujúc si jeho vysokú kvalitu a čistotu.

Už v IX. storočí benediktínski mnísi kláštora svätého Hypollita pod Zoborom založili slávu zoborských vín, čo potvrdzuje latinský výrok Alexandra Lombardiniho: „Vinunum zoborense est decus gloria mensae…“ – „Sláva ti víno zoborské, ktoré nás už vyše tisícročia sprevádzaš. Si inšpiráciou umelcov, učencov, básnikov, si potešením, povzbudením i osviežením všetkých svojich ctiteľov.“
Chutné vínka tejto oblasti boli žiadané na mnohých panovníckych a kniežacích dvoroch v Prahe, Viedni, Krakove, v Belehrade, Budapešti, Kyjeve, v Londýne i na ďalších dvoroch.
www.nkvc.sk

Tokajská vínna cesta

Jedinečnosť tokajského vína, predstavenie slovenskej časti tokajskej vinohradníckej oblasti, pestovanie a spracovanie viniča, technológia výroby tokajských vín, viedli zainteresovaných a miestnych nadšencov, pestovateľov a producentov vína, k vyvoreniu Tokajskej vínnej cesty. Tokajská vinohradnícka oblasť s výmerou 998 ha je najmenšou zo šiestich vinohradníckych oblastí Slovenska. Tvorí ju iba 7 obcí trebišovského okresu: Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. História tokajskej oblasti siaha do 3.-4. storočia nášho letopočtu. Po zničení vinohradov tatárskymi vpádmi zabezpečil obnovu tokajských viníc uhorský kráľ Belo IV.
O rozvoj vinohradníctva v 17. a 18. storočí v slovenskej časti tokajskej oblasti sa zaslúžili kráľovské mestá horného Uhorska – Prešov, Bardejov, Levoča, Košice a Kežmarok, ktoré mali v tokajskej oblasti vlastné aj prenajaté vinice. História nás poučila, ako je dobre platiť dane, lebo ako sa dozvedáme zo starých daňových kníh, i taký Majster Pavol z Levoče, známy rezbárskou prácou, bol aj vlastníkom časti tokajských viníc. Vyhľadávaným artiklom bolo v tomto období tokajské víno v Poľsku. Pravosť tokajského vína označovalo pomenovanie „samorodný“. Najväčšiu slávu a obdiv získalo tokajské víno na francúzskom kráľovskom dvore za panovania Ľudovíta XIV. Z tohto obdobia pochádza slávny výrok „Vinum regum – rex vinorum“, alebo „víno kráľov – kráľ vín“.
Kvalita a výnimočnosť tokajských vín je daná prírodnými a klimatickými podmienkami a pestovanými odrodami, schopnými ušľachtilého prezrievania a tvorby cibéb, osobitnou technológiou spracovania a jedinečnou formou skladovania a dlhoročného dozrievania vína. Tokajské víno je fenomén, a ako napísal Wine Spectator, je to posledný nevybrúsený diamant z veľkých vín našej planéty. Charakter tokajských vín tvoria tri základné odrody: Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Tieto odrody v priebehu dlhej a teplej jesene vytvárajú za pomoci ušľachtilej plesne Botrytis cinerea cibéby – hrozienka.
V súčasnosti v slovenskej časti tokajskej vinohradníckej oblasti produkujú vína odrodové – Furmint, Lipovina, Muškát žltý, vína suché – Omšové, Tokajské samorodné suché, a vína sladké – Tokajské samorodné sladké, Tokajský výber 2-6 putňový.
www.tokaj-vino.sk, www.vino-tokaj.sk
www.ostrozovic.sk, www.kniznicatv.sk

Malá anketa na záver

1. Koľko litrov vína vypije ročne priemerný Slovák?
Odpoveď: 12-13 l, aj keď sa uvádza, že v roku 2004 to bolo až 22 l (viac ako Česi – 17,5 l).
2. Ktoré informácie musia byť uvedené na fľaši akostného odrodového vína?
Odpoveď: v jeho označení sa musí uviesť ročník, odroda a vinohradnícka oblasť, kde sa hrozno vypestovalo.
3. Koľko putňové tokajské vína poznáme?
Odpoveď: 2-6 putňové; 7-putňové je označované ako kráľovské víno
4. Ktorému bohovi pripisujú dávne báje objavenie vína?
Odpoveď: Bakchus (aj Baccchus) alebo Dionýsos (Bakchus je rímsky, Dionýsos grécky – je to ten istý), bol antický boh úrody a vína. Báje mu pripisujú objavenie vínnej révy. Preto pre Grékov bol bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia.

Spracovali: Jana Budinská, Michaela Rafajová

Za poskytnuté informácie špeciálne ďakujeme:
Malokarpatskej vínnej ceste
Vínnej ceste Záhorie
Občianskemu združeniu Nitrianska kráľovská vínna cesta a p. Janovi Všetečkovi
Správe cestovného ruchu Vinné a Ing. Miroslavovi Jurovi
PhDr. Astrid Kostelníkovej-Zwillingovej, z Levoče

Zdroj: Štefan Miček, Fedor Mikovič: Lákavé vínne cesty; Slovakia – traveling around regions
www.vinko.sk
www.gurmania.sk
www.vino.obnova.sk
www.svatyjur.sk
www.skalica.sk
www.pezinok.sk
www.medovina.sk

• < Predch.
• Nasl. >