Kvačianskou dolinou

V Rádiovíkende vám teraz na začiatku jari odporúčame ľahšiu turistiku – Kvačianskou dolinou. Nachádza sa v severnom Liptove v masíve Choč-ských vrchov. Spolu s Prosieckou dolinou tvorí unikátnu dvojicu.
Svahy doliny, okrem brál a skalných stien, sú pokryté súvislými lesmi, ktoré sa pre nedostupnosť ani v minulosti hospodársky veľmi nevyužívali. Romantické polosuché koryto potoka Borovianka je hlboko zarezané do vápencov. Pri nízkom prietoku sa celkom stráca v puklinách, ponára sa a pokračuje ďalej ako ponorný potok…

Ten, kto tam bol, dá mi za pravdu. Výhľad z vrcholu horského priechodu Huty je fantastický. Hrebene Chočských vrchov, štíty Západných Tatier a nízkotatranské hole. Všetky spomínané horstvá v tom mieste objímajú „veľkú mláku“, na dne ktorej ležia dejiny mnohých liptovských dedín. Kvačany na dne Liptovskej Mary neležia. Os-tali na svojom mieste, rovnako ako aj dolina, ktorá nesie podobné meno. Zavedieme vás práve tam.

Jedna z najkrajších
Kvačianska dolina nesie prívlastok jedna
z najkrajších dolín Slovenska. Unikátne územie, právom zaradené do siete národných prírodných rezervácií. Na prechádzku Kva-čianskou dolinou nás pozval obyvateľ Kvačian a znalec miestnych pomerov Alfonz Chovan. Spomína, že Kvačiansku dolinu v roku 1967 vyhlásili za prírodnú rezerváciu.
Dominantným miestom doliny sú mlyny v Oblazoch, ktoré sú vyhlásené za kultúrnu pamiatku. Okrem Kvačianky sme videli aj kaňony Hutianky a Borovianky, vynímajú sa tam predovšetkým nádherné skalné bralá. Ale pekne po poriadku!
Cez horský priechod Huty sme sa dostali do obce s rovnakým názvom. Prešli sme ňou a na jej dolnom konci sa zastavujeme pri jednom z viacerých informačných panelov. Stojíme na začiatku kaňona Hutianky. Tvorí ho jeden prítok, pri spomínaných Oblazoch sa stretne s Kvačiankou. Vykračujeme si popri potoku Hutianky a Kvačianky. Za ten čas mô-žeme pohodlnou chôdzou spoznávať Kva-čiansku dolinu, ktorá vyniká predovšetkým v lete bohatým a zvláštnym rastlinstvom.
No tým NAJ – sú skalné bralá. Pokiaľ ide o lesný kryt, je zastúpený prevažne smrekom, do ktorého je vtrúsená jedľa, vyskytuje sa tam však aj buk. Kvačianska dolina je významné krasové územie. Kvačiansky kaňon je reprezentantom málo početnej skupiny podobných prírodných výtvorov u nás. Môžete tiež obdivovať veľmi pekné povrchové krasové javy. Podzemné zatiaľ nie sú známe vo väčšom množstve, čo je aj jedna z príčin, že speleológovia dolinu príliš nevyhľadávajú.
Po necelej polhodinke sme sa dostali k miestu, kde sa nachádzala krčma, tzv. „Tretí mlyn”. V tejto furmanskej krčme žil krčmár Maťuga. Za vojny v nej popíjali partizáni i Nemci. Tým druhým sa asi páčila menej. Vypálili ju v roku 1944.

Nad mlynmi
Najkrajšou časťou celej Kvačianskej doliny je kaňon Borovianky. V jeho hornej časti sa voda ponára, skrýva v útrobách zeme, v dolnej časti vyviera. Práve tam sú nádherné vodopády. Pekná je aj odbočka kaňonu Ráztoky. Tento kaňon ústi do osady s magickým názvom Jóbova ráztoka, ktorá je súčasťou obce Veľké Borové.
Pri názvosloví ešte chvíľu ostaneme: názov Oblazy je podľa všetkého odvodený od slova lazy, ako inak. Na Oblazoch sa zdržiavajú ochrancovia prírody z Bratislavy. Za niekoľko rokov zachránili ozajstnú technickú pa-miatku. Po roku 1945, keď sa okrem krutej vojny skončili aj časy dovtedy prepotrebných mlynov, tieto technické unikáty zachránili pred skazou. Pôvodne boli v Kvačianskej do-line tri mlyny. Spomína sa aj štvrtý mlyn, hlbšie v doline, pod Roháčom, ktorý však
v 19. storočí zobrala voda.
Horný mlyn – gejdošovský, postavili v prvej polovici 19. storočia pre potreby miestnych obyvateľov. V roku 1920 ho prenajali manželia Gejdošovci. To som sa dozvedel neskôr, čerpajúc z jednej z mnohých stránok, ktoré mlyny z Oblazov spomínajú.
Dolný mlyn – brunčiakovský, postavili
v rovnakom čase. Sú na ňom dve kolesá, ktoré poháňali mlynské zariadenia a starú pílu. Dnes si túto pílu môžeme pozrieť v rekon-štruovanom stave.
Mlyny mleli obilie, predovšetkým jačmeň a ovos. Okrem toho tam pílili drevo a vyrábali šindle. Horný mlyn obhospodarujú profesionálni ochrancovia prírody. Dolný „patrí“ dobrovoľným ochrancom prírody. Ako sa dozvedáme od jedného z nich – Miroslava Čárskeho, vybavenie a mlynárska technika sú urobené nanovo. Z pôvodného vybavenia a zariadení už neostalo nič. Rekonštruujú aj dolný mlyn.
Mlyny sú súčasťou Náučného chodníka Prosiecka a Kvačianska dolina. Pokračovať
z nich môžeme Kvačianskou dolinou do Kva-čian, dolinou Borovianka smerom na Veľké Borové, prípadne môžeme navštíviť ľudového rezbára pána Smutniaka, na samotu Ráztoky. Rovnako môžeme pokračovať smerom na Huty a Západné Tatry.

Zachránené ! (?)
Toto územie môžete obdivovať aj vy. Ak sa vyberiete náučným chodníkom Kvačianskou a Prosieckou dolinou. Chodník je stredne náročný a jeho prevýšenie je 350 metrov. Počas 20-kilometrovej trasy si môžete oddýchnuť pri 13 zastávkach. Z Oblazov môžete pokračovať do Hút alebo Veľkého Borového a teda pokračovať po náučnom chodníku Prosiecka – Kvačianska dolina. Cez Veľké Borové, Svorad a Prosiecku dolinu to aj s návratom do Kvačian, z Prosieka trvá
5 hodín.
V letáčiku, ktorý nájdete v kvačianskom informačnom stredisku, sa môžete dočítať, že mlyny by mali po dokončení rekonštrukcie slúžiť ako prírodné múzeum ľudových technických pamiatok. Malo by to byť múzeum živé, obývané, no neuzavreté pred turistami. To je hlavný cieľ nadšencov z Liptova i Bratislavy, vďaka ktorým mlyny na Oblazoch ožívajú. A pritom stačilo len málo, a na ich mieste dnes mohla byť už len hŕba hnijúceho dreva…

• < Predch.
• Nasl. >