Slovensko
S vlkmi (turistickými) na Čergove
- Prečítané: 387x
Krásne výhľady, romantické hole, zvlnený hrebeň, v zime ideálny terén na bežky, to všetko majú takmer za rohom obyvatelia Sabinova, Bardejova, Prešova či Ruskej Vole na slovensko-poľských hraniciach.
Medzi nimi totiž leží Čergovské pohorie. Kto si dal za cieľ prejsť všetky slovenské tisícovky, tak tu ich nájde niekoľko. Jednou z nich je vrch, ktorý dal pohoriu meno – Čergov. Možno naň vyliezť z rôznych strán, S mikrofónom Rádiovíkendu sme sa vybrali z obce Hertník. Nad dedinou sa začína žltá značka, po ktorej sa dostaneme k prvému čiastkovému cieľu – Bukovému vrchu.
Mám sprievodcov, ktorých v týchto horách neprekvapí nič, s trochou zveličenia ich môžem nazvať starými turistickými vlkmi: predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu turistov z Hertníka Rudolf Palša a jeho pravá ruka – Jozef Semanek. Cestou hore spomíname na stretnutia, ktoré ponúka príroda:
„Najčastejšie tu vidíme jeleniu a srnčiu zver, občas zazrieme líšku a ja som mal to šťastie, že som videl aj vlka,“ hovorí R. Palša. „Raz som dokonca zahliadol aj rysa.“
J. Semanek dodáva, že predvlani videli naraz 18 jeleňov, turistom prebehli cez chodník. My sme na prechádzke z diaľky zazreli dve srny.
DOLU BLATISTÁ JESEŇ, HORE BIELA ZIMA
Obec Hertník je vo výške 460 metrov nad morom, Bukový vrch má 1010 metrov. V tejto nemastnej-neslanej zime to dolu pripomínalo zablatenú jeseň, ale na Bukovom vrchu, ktorý je najvyšším kopcom jedného z vedľajších chrbtov Čergovského pohoria, panuje pravá zima. Všetci už máme na hlavách čiapky a pri rozprávaní pred mikrofónom nám krehnú ústa. Bukový vrch nám svoj názov očividne potvrdil: prechádzame okolo bukov, ktoré toho už veľa pamätajú. J. Semanek sa pri jednom starom strome, obrastenom machom, smeje: „Tak tohto starca by sme určite my traja ani neoblapili. A keď buky padnú, stávajú sa z nich hliváky.“
R. Palša vysvetľuje, že tak domáci nazývajú kmene, na ktorých zvyknú rásť hlivy. Dokonca zvedavo odhrnie sneh z niekoľkých spadnutých stromov, ale nie je tam nič. Nevadí, aj tak im verím.
SKOPÓLIA NIE JE DINOSAURUS
Z Bukového vrchu cez sedlo nás značka vedie strmším kopcom, hore až na chodník po hlavnom hrebeni Čergovského pohoria. Zastaneme priamo pri jednej z tabúľ náučného chodníka. J. Semanek sa priznáva, že hoci na Čergove bol od svojich pätnástich rokov veľakrát, ešte stále tam nachádza nové krásy. Napríklad skopóliu kranskú. Nebyť informačnej tabule, tak si myslím, že ide o zviera z praveku, lenže obrázok je veľavravný: skopólia nie je dinosaurus, ale kvet. J. Semanek spomína: „Už som skopóliu videl – tu, na čergovských lúkach v lete. Kvitne pekne na fialovo.“
R. Palša sa pozerá dookola a sype fakty: „Hlavný hrebeň Čergovského pohoria meria asi 29 km, šírka je 17 km. Hrebeň sa začína Čergovom a končí sa Minčolom.“
Z ČERGOVA NA ČERGOV
Príroda je k nám milá: mraky trochu vystúpili, sem-tam vidno modrý zdrap oblohy. A tak si z Čergova (1050 m n. m.) obzeráme celý hrebeň. R. Palša ukazuje: „Tam je Minčol, najvyšší vrch pohoria s výškou 1157 metrov nad morom. Medzi Minčolom a miestom, kde stojíme, je ďalších 5 kopcov, ktoré majú cez 1050 metrov.“
Pod nohami nám vŕzga sneh, ale na bežky to zatiaľ nie je. No za lepších snehových podmienok je vraj trasa po Čergovskom hrebeni veľmi rušná. „Je to príjemná lyžiarska cesta,“ potvrdzuje R. Palša. „17. februára po tejto trase prejdú účastníci 38. ročníka Čergovského prechodu.
Z Čergova schádzame na Čergova - do chaty s rovnakým menom. Po túre dobre padne horúca polievka a rozprávanie chatárky Ľuby Gajdošovej. Hovorí o svojich ranných prechádzkach na koňoch, ale aj o tom, čo ju trápi. Sú to napríklad bezohľadní motorkári, ktorým peší turista občas ani nestihne uskočiť z cesty. A tiež „turisti“, ktorí si síce prácne vynesú hore plné fľaše, ale keď ich vypijú a dolu by mali zniesť ľahučké obaly, to sa im zrazu zdá ako ťažké bremeno.
Z chaty Čergov nás čaká ešte cesta dole, ale na nej už nemôžeme zablúdiť. Je to asfaltová vozovka, ktorá sa krúti dolinou, až kým nezazrieme prvé domy Hertníka.
Hotovo: máme za sebou prevýšenie 590 metrov, v nohách asi 16 kilometrov a v hlavách ešte stále krásne výhľady z Bukového vrchu a Čergova.















Krajiny